Martinský rínok

FLASH SPRÁVY
nové články

Čo jedli v Pompejach?

Zdroj obrázku:stoplusjednicka.cz

Antické mestá Pompeje a Herculaneum zničil 24. septembra roku 79 n. l. výbuch Vezuvu. Dovtedy to bol nenápadný kopec. Na jeho svahoch dovtedy pestovali obyvatelia vinič. Nikto z nich netušil, že je to vlastne činná sopka a že jedného dňa im prinesie skazu nevídaných rozmerov. Obyvateľov, ktorých nezabila prvotná spŕška kameňov vyvrhnutých zo sopky, pozabíjali potom horúce mračná pyroklastických plynov. Obe mestá zmizli pod mnohometrovými vrstvami pemzy a sopečného popola tak, že sa na dlhých 16 storočí na ne zabudlo. Dnes predstavujú pre archeológov neoceniteľný zdroj informácií, ktoré nám umožňuje spoznať život starovekých Rimanov do najmenších detailov. Archeológovia v spolupráci s odborníkmi z iných oblastí vedy dokážu povedať, nielen ako vtedy Rimania bývali, ako si zdobili interiéry, ako boli mestá vybavené, ale aj to, čo bežne ich obyvatelia konzumovali.

zdroj: www.topdesat.sk
zdroj: www.topdesat.sk

Pompeje ako i Herculaneum boli malé mestá, ale boli trochu iné, ako väčšina vtedajších rímskych miest, lebo to boli letoviská rímskej smotánky. Honosné vily, ktoré po nej zostali a ktoré generácie bádateľov vykopali, si dnes denne pozrú návštevníci z celého sveta. To, čo zostáva pred ich zrakmi ukryté, je nenápadná a pipľavá práca odborníkov, ktorí hľadajú a analyzujú napríklad aj semienka, alebo lastúry, hľadajú a zbierajú kosti zvierat a rýb, ktoré vtedy poslúžili ako potrava. 

V Pompejach sa akoby odrazu zastavil čas, preto vedci môžu veľmi presne popísať gastronomické návyky vtedajšej populácie. Vína asi skonzumovali viac ako dosť, to už akosi k Rimanom patrí, ale že sa na opulentných hostinách smotánky podávali pečené exotické žirafy a plameniaci, to je trochu priveľká exotika. 

Zatiaľ, čo príslušníci vtedajšej rímskej smotánky konzumovali tieto z veľkej diaľky dovezené zvieratá a vtáky, chudobní obyvatelia sa museli uspokojiť s kašou z obilnín a zeleninou. Bohatí mali na jedálničku dostatok morských plodov, ovocia i rôzne druhy mäsa. Svedčia o tom aj početné fresky a mozaiky v ich luxusných vilách.

zdroj: stoplusjednicka.cz

Večera bohatých bola, rovnako ako je to dodnes v Taliansku zvykom, najvýdatnejším jedlom dňa a skladala sa z viacerých chodov. Na tanieri nechýbali ryby, krevety, morský ježkovia, chobotnice a iné plody mora. 

K tomu rôzne druhy mäsa, ovocie, víno a dezerty pripravované z medu, ďatlí a orechov.
Tak, ako aj v dnešných vychytených letoviskách, aj život v Pompejach bol drahý. Ak dnes nás stojí strava približne pätinu bežného príjmu, tak vedci odhadujú, že vtedy to bolo oveľa viac. Obyčajní ľudia vynaložili možno až päťdesiat percent svojho príjmu na obživu.

Veľmi drahý bol biely pšeničný chlieb. Ten bol vlastne iba pre bohatých. Čierny jačmenný chlieb bol svojou cenou dostupný pre chudobných a otrokov. Archeológovia dodnes objavili v Pompejach až 35 pekární.

Strava bohatých a strava chudobných sa veľmi od seba odlišovali. Smotánka si dopriala ráno biely pšeničný chlieb a k nemu med, syr, figy, ďatle a podľa sezóny ešte aj ovocie, ako broskyne, alebo čerešne. Na obed mali opäť čerstvý biely chlieb, pečené mäso, klobásky a zeleninu.

 

zdroj: stoplusjednicka.cz
zdroj: wikipedia.org

Na stoloch bohatých Rimanov nechýbala rôzna divá zver a rôzne exotické druhy zveriny a vtáctva dovezené z veľkej diaľky. Servírovali sa v prostredí luxusných víl.

zdroj: www.telegraph.co.uk/history

Bohatí mali svojich kuchárov a zatiaľ čo hodovali  vo svojich vilách, obyčajní obyvatelia sa stravovali v pouličných krámkoch. Podobným našim dnešným fastfoodom. Archeológovia ich objavili takmer 150. A čo si tam kupovali a jedli? Raňajkovali predovšetkým obilné kaše z jačmeňa, alebo prosa a k tomu zeleninu. Obedovali zeleninovú, alebo šošovicovú polievku, nasolené ryby. Na večeru mali opäť hustú zeleninovú polievku, alebo zeleninu s kašou, fazuľu, čierny jačmenný chlieb so syrom a olivovým olejom. Nad ich stravou, ktorá bola navyše bez cukrov (sladký bol len med a ovocie), by dnes zajasal nejeden fanúšik zdravšieho spôsobu života. 

Podľa analýzy nájdených kostrových pozostatkov mali obyvatelia Pompejí veľmi dobré zuby. Ich zdravotný stav sa líšil poľa bohatstva. Najchudobnejší trpeli chudokrvnosťou a nedostatkom zinku, lebo k jeho zdroju v potrave – drahému mäsu, sa dostali málokedy. Naopak bohatší obyvatelia boli urastenejší a čo je prekvapujúce, aj vyšší, ako je dnešná populácia Neapola.

Antický kečup
 
Obe sociálne  triedy mali jedno spoločné. Rybiu omáčku garum. Bol to taký rímsky kečup, ktorý si dopriali chudobní a aj bohatí, ako prísadu ku každému jedlu. Zvýrazňuje totiž chute jedla. Garum sa vyvážal za légiami do všetkých končín Rimanmi podmaneného sveta, ako taký kus ich domoviny.

Táto omáčka sa vyrába fermentáciou, teda skvasením stredomorských rýb v slanej vode. Proces jej výroby trval najmenej mesiac. Zlou stránkou garumu je to, že smrdí ako to, čo vlastne aj vo svojej podstate je – vo veľkých bazénoch najmenej mesiac kvasené morské ryby. A ako to muselo smrdieť tam, kde sa  garum v obrovských množstvách produkoval? 

 
zdroj: RecipeReminiscing.wordpress.com
nové články