Prehľad správ

Najnovšie články

Tajomstvá okolo smrti Adolfa Hitlera

V posledný aprílový deň uplynie presne 80 rokov od smrti Adolfa...

Do galérie na lekársky recept

Pred šiestimi rokmi, potom, čo Nathalie Bondil počula o lekároch,...

Sladká, lepkavá a v kurze

Krémová pistáciová plnka obalená v čokoládovej kruste je na sociálnych sieťach...

Bude asteroid 2024 YR4 zabijak našej planéty?

Prvýkrát astronómovia spozorovali tento asteroid na možnej kolíznej dráhe so...

Zahradníkov rok: Všetko, čo potrebujete vedieť o magnólii

Chcete mať v záhrade jeden z najkrajších a najelegantnejších stromov, ktorý...

Francúzska cesta k atómovej zbrani

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v reakcii na signály prezidenta Trumpa,...

Tajomstvá okolo smrti Adolfa Hitlera

V posledný aprílový deň uplynie presne 80 rokov od smrti Adolfa Hitlera. Takmer presne štvrť storočia po jeho smrti, koncom marca 1970 poslal vtedajší šéf KGB Jurij Andropov tajný list ústrednému výboru KSSZ s návrhom na vykopanie kostí Hitlera a jeho manželky Evy Braunovej, ktoré v tej dobe mali byť zakopané v priestoroch sovietskej vojenskej posádky vo východonemeckom meste Magdeburg a úplne ich zničiť. V noci 5. apríla 1970 bol popol z pozostatkov Adolfa Hitlera a Evy Braunovej hodený do rieky. To bol definitívny koniec pozostatkov vodcu Tretej ríše o ktorých sa dlhé desaťročia špekulovalo, že či vôbec existujú a ak áno, kde sú uložené.

Mohol Hitler utiecť z Berlína, ale radšej zvoli smrť v bunkri? Podaril sa mu útek z obklúčenia a dožil život niekde v Argentíne?

Pilotka Hanna Reitschová 26. apríla 1945 odletela do Berlína k Hitlerovi. Bola to jedna z najlepších pilotiek v Nemecku, žena fanaticky oddaná hotlerovi a režimu. Reitschová bola prekvapená, keď v bunkri stretla starého muža s trasúcimi sa rukami, tak zasiahnutého udalosťami posledných dní. Ponúkla Hitlerovi, aby s ňou odletel. Lietadlo, na ktorom Reichová priletela, bolo poškodené, ale blízko bunkru bolo k dispozícii ešte malé športové lietadlo s krátkou vzletovou dráhou. Bolo ukryté pri Brandenburskej bráne, neďaleko bunkra. Hitler útek z Berlína odmietol.
MMFA je jediným múzeom umenia v Kanade, ktoré priláka viac ako 1 milión návštevníkov ročne. Pod vedením Nathalie Bondil prešlo MMFA pozoruhodným oživením vďaka originálnemu programu výstav z medicínskych dôvodov v spojitosti s arteterapeutickým projektom.

Okolie Hitlera plánovalo, že 22. apríla Hitler opustí Berlín a skryje sa v bavorských Alpách. V ten deň sa však Hitler dozvedel, že posledný protiútok proti sovietskym jednotkám zlyhal. Vyhlásil, že ak je Berlín odsúdený na pád, potom on zahynie spolu s mestom. O deň neskôr, 23. apríla 1945, sa Hitler dozvedel, že ho zradil jeho oficiálny zástupca, maršál Hermann Göring. A 28. apríla sa z rádia dozvedel, že veliteľ SS, Heinrich Himmler, ho zradil tiež a prostredníctvom švédskeho diplomata vyjednáva s Američanmi za jeho chrbtom.

Hitler sa údajne rozhodol spáchať samovraždu už 4 dni pred svojou smrťou. Bál sa však, že jed nemusí okamžite účinkovať. Preto kyanid testoval na psovi. Dostal injekciu a okamžite zomrel.

Hitlerova pravá ruka Martin Bormann obstaral pre Hitlera protestantského duchovného a 29. apríla o 3:30 ráno sa Hitler a Eva Braunová v bunkri zosobášili. O 4:00 Hitler nadiktoval svoj politický závet. Týmto testamentom odvolal Himmlera a Göringa zo všetkých postov, vymenoval admirála karla Dönitza za svojho nástupcu, martina Bormanna za vodcu strany a Josepha Goebbelsa za ríšskeho kancelára.

S Evou Braunovou sa potom zavreli v jeho privátnej miestnosti. Hitler vydal rozkaz, v prípade, že jed nezafunguje a on bude stále nažive – aby bol zastrelený. Sú zdokumentované početné povojnové výsluchy Günscheho, jeho osobného pobočníka, a Lingeho, jeho osobného komorníka. Počas výsluchov Günsche a Linge podali svedectvo, ktoré sa zhodovalo: keď vošli, Hitler už bol mŕtvy. Stáli pred dverami. Keď vošli, Hitler sedel na pohovke, bola na nej krv, pištoľ ležala na podlahe. Hitler si vzal jed a okamžite sa strelil do úst alebo do spánku.

Eva Braunová ležala vedľa. Nebola na nej žiadna krv. Zobrala si jed. Keď sa v máji 1945 uskutočnilo prvé forenzné vyšetrenie, v Hitlerových ústach sa našli fragmenty ampulky s kyanidom draselným.

Potom Linge zabalil svojho Führera do deky. Na odstraňovaní tiel z bunkru sa podieľali Bormann, Günsche, Goebbels, generál Krebs, posledný náčelník štábu najvyššieho velenia armády a Axmann, vodca Hitlerjugend. Na pomoc boli vzatí aj dvaja strážcovia z radov SS. Vytiahli telá do záhrady a podľa Hitlerovej vôle ich poliali benzínom a zapálili.

Deň predtým požadovali, aby vedúci garáže dodal 200 litrov benzínu. Vypustili ho zo všetkých áut, získali asi 160 – 180 litrov. Neboli pri provizórnej kremácii do konca, lebo záhrada Ríšskeho kancelárstva bola nestále pod paľbou. Mengershausen, esesák z Hitlerovej osobnej stráže, musel rýchlo pozostatky pochovať.

Po Hitlerovi a ostatných prominentoch pátrali jednotky Smerš, názov Smerš, je akronym ruských slov smerť špionam (Смерть шпионам) – smrť špiónom. Bola to organizácia vykonávajúca kontrarozviedku počas 2. svetovej vojny. Vasilij Gorbušin, šéf oddelenia kontrarozviedky Smerš z 3. údernej armády 2. mája 1945 sa so skupinou dôstojníkov a prekladateľkou Elenou Rževskou vydal hľadať Hitlera. Nevedeli s istotou, či je živý alebo mŕtvy. Predtým sa našli pozostatky Goebbelsa a jeho manželky. Ich obhorené telá boli identifikované.

O dva dni, 4. mája Ivan Churakov z pátracej skupiny Smerš videl zo zeme trčiacu prikrývku. Odkryli z nej zeminu, boli tam dve mŕtvoly. Privolaný bol hlavný forenzný expert 1. bieloruského frontu Škaravskij. Príslušníci Smeršu mu však niekoľko dní nedovolili priblížiť sa k mŕtvolám, lebo čakali na rozkaz z Moskvy.

Forenzné vyšetrenie mŕtvol Hitlera, Evy Braunovej, Goebbelsa a psov sa začalo 7. mája 1945. Našli sa zvyšky rozdrvenej ampulky Hitlerovi v zuboch. Škaravskij v záverečnej správe a obhliadke tela nenapísal, že ide o pozostatky Hitlera. Telo bolo ťažko spálené. Extrahoval čeľusť a dal ju príslušníkom Smerš-u s tým, že je tu toľko umelých koruniek, mostov a výplní. Ak získajú Hitlerove zubné záznamy, alebo nájdu jeho zubára, potom presne identifikujú pred nimi ležiace obhorené pozostatky.

Hitlerovu čeľusť uchovávali v škatuľke od parfumu. 9. mája sa začalo hľadanie Hitlerovho zubára. Ľudia zo Smerš-u išli do berlínskej univerzitnej nemocnice Charité. Našli asistentku Hitlerovho osobného zubára. Bol zázrak, že táto žena neodišla z Berlína, aj keď Hitlerov zubár Blaschke ju presvedčal, aby s ním utiekla. On sám bol zatknutý Američanmi. Zubná asistentka Smerš-u povedal o zubnom technikovi, ktorý vyrobil všetky korunky pre Hitlera. Technik Fritz Echtmann nakreslili spamäti schému umiestnenia Hitlerových zubov, označili kde boli korunky. Kresby boli porovnané s fragmentmi čeľuste. Všetko sa úplne zhodovalo.

Čo sa potom dialo s Hitlerovými pozostatkami? Začiatkom mája sovietsky vojvodca G. K. Žukov spolu s L. P. Berijom, šéfom tajnej polície NKVD, oznámili Stalinovi, že sa našli Hitlerove pozostatky. Zatiaľ však neexistovali žiadne listinné dôkazy, že pozostatky sú naozaj jeho. Až 16. júna 1945 dostal Stalin všetky dokumenty o vyšetrovaní, ktoré viedol Smerš. Výsluchy svedkov, spis obsahoval asi dvesto strán textu a fotografií.

Briti a Američania viedli vlastné vyšetrovanie o osude Hitlera od 1. novembra 1945Dospeli k záveru, že Führer sa zastrelil. Uviedol im to Kempka, Hitlerov osobný šofér, ktorého zajali. Mali aj ďalšie nepriame dôkazy a žiadali materiály aj od Sovietov. Berija ukázal žiadosť spojencov Stalinovým najbližším spolupracovníkom Mikojanovi a Molotovovi. Nemali žiadne námietky. Berija sa rozhodol ukázať žiadosť Abakumovovi, šéfovi Smerš-u, ktorý patril pod vojenskú rozviedku. Ten povedal rozhodne nie!

Berija vydal potom nepodpísaný príkaz na vlastné vyšetrovanie zo strany NKVD a preverenie postupu Smerš-u a Abakumova. Na čele vyšetrovania stál Hmajak Kobulov, mladší brat Berijovho zástupcu Bogdana Kobulova. 14. februára 1946 dostal prípad názov „Mýtus“. Prečo použili toto slovo? Vyšetrovací tím NKVD totiž neveril, že je Hitler mŕtvy. Verili, že Hitler z Berlína utiekol. Nové vyšetrovanie prebiehalo tajne.

V moskovskom väzení, v Butyrke, zhromaždili všetky osoby z Hitlerovho vnútorného kruhu, ktoré boli dovtedy vo väzniciach a táboroch NKVD. Boli to Hans Baur, Hitlerov osobný pilot, Günsche, osobný pobočník, Linge, osobný komorník. Počas výsluchov bola všetkým neustále kladená jedna otázka: Utiekol Hitler z Berlína? Všetci tvrdili, že Hitler spáchal samovraždu. Nakoniec boli v máji 1946 všetci prevezení do Berlína. A tam sa výsluchy konali priamo v bunkri. Kráter v záhrade, v ktorom sa Hitler našiel, sa znovu prekopával. Našli sa dva kusy lebky so strelnou ranou. A na pohovke zostali stopy krvi. Podľa týchto fragmentov sa v máji 1945 zistilo, že ide o Hitlera. Všetky tieto dôkazy poslali do Moskvy. Dnes sú uložené v Ústrednom archíve FSB a v Štátnom archíve Ruskej federácie. Fragmenty čeľuste sú v archíve FSB (nástupca KGB, predtým NKVD).

Koncom marca 1970 poslal šéf KGB, nástupníckej organizácie po NKVD Jurij Andropov list ústrednému výboru strany s návrhom vykopať tajný hrob v priestore vojenskej posádky v Magdeburgu a spáliť zbytky 10 mŕtvol, vrátane pozostatkov Hitlera a všetky stopy zničiť. Nikomu sa v tejto záležitosti nedôverovalo, ani pisárovi dokumentu, všetky slová „Hitler“, „Goebbels“ – bol v rozkaze do strojopisného textu dopísané Andropovom rukou osobne.

Prísne tajná operácia sa uskutočnila na území posádky, kde sa nachádzalo aj špeciálne oddelenie KGB 3. armády skupiny sovietskych síl v NDR. Dôstojníci tohto oddelenia kontrarozviedky, keď sa presúvali z miesta na miesto vo východnom Nemecku, vždy vzali so sebou aj pozostatky nacistických vodcov. Znova všetko zakopali na novom mieste, kam prišli. Postupne zakopávali a zas vykopávali pozostatky Hitlera, Evu Braunovú, generála Krebsa, Goebbelsovcov – spolu 10 mŕtvol. V Magdeburgu to bol už siedmy opakovaný utajovaný hrob. Pokiaľ sa nachádzal na území sovietskej vojenskej jednotky, mohol byť utajený. Andropov sa domnieval, že raz po odchode Sovietskej armády z Nemecka by pohrebisko mohlo byť objavené a stať sa predmetom uctievania zo strany neonacistov.

Šéf KGB Andropov 26. marca 1970 schválil plán operácie Archív. Prečo „Archív“? Keď sa vykopávali pozostatky, nad nimi bol postavený stan a zámerne bola rozšírená fáma, že sa tam našiel zakopaný nemecký archív a vykopávajú ho. 5. apríla 1970 sa uskutočnila posledná etapa prísne tajnej operácie. Príslušníci KGB vykopali napoly zhnité kosti. Na úsvite ich naložili do auta. Odviezli 11 km od mesta do lesa. Na odľahlom pozemku nahádzali pozostatky na drevo, poliali benzínom a zapálili. Všetko zhorelo na popol. Starší poručík KGB potom popol pozbieral a vo vetre rozsypal nad riekou.

Po návrate do jednotky vypracovali príslušníci KGB pre svojho najvyššieho šéfa Andropova iba v jednej kópii správu o spálení pozostatkov.

Po rozpade ZSSR bolo obdobie, kedy sa bývalé nedostupné sovietske archívy otvorili aj zahraničným bádateľom. Nebolo to jednoduché, ale podarilo sa do nich nazrieť.

V roku 2018 francúzsky forenzný expert Dr. Philippe Charlier v Ústrednom archíve FSB pri prieskume fragmentov potvrdil, že tam uchovávaná čeľusť patrila Hitlerovi. Naznačil to jeho výskum veku a opotrebenia, stopy kyanidu draselného a porovnanie s röntgenovými snímkami Hitlerovej lebky a zubov z 19. septembra 1944. Snímky Hitlerovho chrupu patrili profesorovi Blaschkemu, osobnému zubárovi Hitlera. Počas jeho zatknutia sa zrejme dostali do rúk amerických špeciálnych služieb, potom ich previezli do USA na Stanford. Charlier si ich kópiu priviezol do Moskvy a priamo porovnal. Urobil ich porovnávaciu analýzu. Francúz dospel k záveru, že zuby, ktoré skúmal, mali stopy dlhodobého používania. Čo vylučuje verziu, že ide o novovytvorený podvrh. Takže, všetko, čo z Adolfa Hitlera zostalo, je dva fragmenty lebky a kus čeľuste.