Martinský rínok

FLASH SPRÁVY
nové články

Prečo oslavujeme víťazstvo nad fašizmom 8. mája a Rusi až o deň neskôr?

Zdroj obrázku:Archív MR

Koniec apríla a začiatok mája 1945 prinášal deň za dňom znamenia, že vojna v Európe sa už čoskoro skončí. Červená armáda bojovala v samotnom centre Berlína a Adolf Hitler spáchal 30. apríla v bunkri pod Ríšskym kancelárstvom samovraždu. Predtým sa ešte dozvedel o osude svojho spojenca, talianskeho diktátora Benita Mussoliniho, ktorého partizáni dva dni predtým zabili spolu s jeho milenkou Clarou Petacci. Ich telá potom zohavili a zavesili dole hlavou na benzínovej pumpe v centre Milána, kde si na nich vybili hnev a frustráciu obyčajní Taliani. Takto Hitler rozhodne skončiť nechcel.

Po samovražde Hitlera a kapitulácii nemeckých vojsk v Taliansku (2. mája 1945) a tiež aj na severnom úseku západného frontu (4. mája 1945) vyslala nová ríšska vláda svojich delegátov na veliteľstvo spojeneckých expedičných síl vo francúzskom Remeši (Reims). Kabinet ríšskeho prezidenta Karla Dönitza (1891-1980), ktorého Hitler pred svojou samovraždou menoval nástupcom, mal v úmysle zložiť zbrane len pred západnými spojencami a pokračovať v bojoch na východnom fronte.

Foto: Generál Alfred Jodl podpisuje 7. mája 1945 za Nemcov v Remeši bezpodmienečnú kapituláciu. Zdroj: Archív MR

Vrchný veliteľ spojeneckých expedičných síl v Európe generál Dwight. D. Eisenhower (1890 – 1969) si bol vedomý záväzkov USA a Veľkej Británie voči Sovietskemu zväzu. Preto ponúkanú nemeckú čiastočnú kapituláciu odmietol a trval na kapitulácii bezpodmienečnej a na všetkých frontoch a všetkých nemeckých vojsk súčasne. Dönitzovým emisárom pohrozil, že v opačnom prípade jeho armády uzavrú línie a zabránia v pohybe nemeckými vojakom a civilnému obyvateľstvu, ktoré utekalo na západ pred strachom z Červenej armády.

Vo večerných hodinách 6. mája 1945 priletel do Remeša od Dönitzovej vlády náčelník Operačného štábu Vrchného veliteľstva nemeckej brannej moci  generál Alfred Jodl. Ten mal poverenie bezpodmienečnú kapituláciu podpísať. Mal iba jednu podmienku: Kapitulácia mala platiť až o 48 hodín, aby mohli byť nemeckým jednotkám vydané príslušné rozkazy.

Podpisový akt kapitulácie bol podpísaný o 02:41 hodine stredoeurópskeho času (SEČ) 7. mája 1945. Generál Jodl sa za Nemecko zaviazal, že odpor nemeckej armády skončí s účinnosťou nasledujúceho dňa, teda 8. mája 1945 do 23:01. Za Vrchné veliteľstvo spojeneckých expedičných síl dokument podpisoval generál Walter Bedell Smith.

Dokument o kapitulácii podpísal aj náčelník sovietskej vojenskej misie v Remeši generál Ivan Susloparov. Pre komunikačné výpadky spojenia s Moskvou nevedel generál Susloparov pre svoj podpis získať súhlas sovietskeho vodcu Stalina. Asi aj preto bol na jeho popud (alebo skôr sebaobranu) do textu dokumentu doplnený článok, ktorý umožňoval uskutočniť dodatočný “finálny” ceremoniál nemeckej kapitulácie. Sovietsky generál veľmi dobre vedel, že Stalin sa s takouto formou nemeckej kapitulácie nikdy neuspokojí.

Keď sa o akte kapitulácie v Remeši dozvedel sovietsky vodca J. V. Stalin, vyhlásil ju za okamžite za neplatnú. Podľa neho išlo o “jednostrannú dohodu” medzi západnými spojencami a Dönitzovou vládou. V depeši americkému prezidentovi Trumanovi a britskému premiérovi Churchillovi požiadavku na opätovný podpisový akt zdôvodnil argumentami, že Sovietsky zväz priniesol vo vojne najviac ľudských a materiálnych obetí a pritom to teraz vyzerá pred svetom tak, že pred Červenou armádou nikto vlastne nekapituloval, lebo v Remeši nebol nikto z významných sovietskych generálov a predstaviteľov sovietskej vlády! Spolu s tým vyslovil aj obavu, že Nemci na východnom fronte nezložia zbrane a budú pokračovať v bojoch proti Červenej armáde.

V skutočnosti ho najviac pobúrilo, že Nemci kapitulovali na Eisenhowerovom štábe za prítomnosti obyčajného málo známeho sovietskeho generála. Preto trval na opakovaní kapitulačného aktu v plnej paráde a hlavne v sovietskej réžii.

Aby spojenci predišli problémom so Stalinom, pristúpili na „predbežnosť“ remešského aktu kapitulácie Nemecka a pristúpili na nový akt podpisu, ktorý by sa zopakoval v Berlíne už za prítomnosti sovietskych generálov zvučných mien na čele s maršalom G. K. Žukovom. Stalo sa tak „finálne“ v noci z 8. na 9. mája 1945. V texte dokumentu, ktorý bol podpísaný už 7. mája v Remeši, sa však nič podstatné nezmenilo.

Foto: Maršal G. K. Žukov pri podpise kapitulácie Nemecka v Berlíne – Karlshoste 8. mája 1945. Zdroj: Archív MR

Akt kapitulácie v Berlíne sa podpisoval v budove ženijnej školy v Karlshorste, kde sídlil štáb 1. bieloruského frontu maršala Georgija Žukova. Pro tuto príležitosť Stalin Žukova menoval zmocnencom vrchného velenia Červenej armády. Za spojencov dokument podpisoval ešte veliteľ leteckých síl v Európe, britský letecký maršal Arthur Tedder. Za Nemcov podpisoval poľný maršal Wilhelm Keitel, admirál Hans von Friedeburg, ktorý zastupoval admirála Dönitza a vrchný veliteľ Luftwaffe, generál Hans-Jürgen Stumpff. Ako svedkovia boli prítomní veliteľ strategického letectva v Európe, americký generál Carl Spaatz a veliteľ francúzskej 1. armády, Jean de Lattre de Tassigny.

Foto: Za porazené Nemecko kapituláciu podpisoval poľný maršal Wilhelm Keitel. Zdroj: Archív MR

II. svetová vojna v Európe mala a stále má oficiálne dva dátumy ukončenia. Pre západných spojencov sa oficiálne skončila 8. mája 1945 o 23:01 (v súlade s aktom v Remeši) a pre Sovietsky zväz, keďže v Moskve už bolo po polnoci, bol za Deň víťazstva vyhlásený 9. máj (v súlade s aktom v Berlíne). Tento berlínsky dátum bol aj u nás a v ostatných sovietskych satelitoch oficiálnym sviatkom – Dňom víťazstva nad fašizmom. V tento deň sa konali pietne oslavy, vojenské prehliadky, prísahy vojsk a podobne. Koniec II. Svetovej vojny si dnes pripomíname, pod tým istým menom- Deň víťazstva nad fašizmom, ale už nie 9. mája, ale o deň skôr, teda 8. mája. Robíme to tak po roku 1989, kedy sme prebrali západný pohľad na tento významný historický moment.

nové články