Prehľad správ

Najnovšie články

Zahradníkov rok: Všetko, čo potrebujete vedieť o magnólii

Chcete mať v záhrade jeden z najkrajších a najelegantnejších stromov, ktorý...

Francúzska cesta k atómovej zbrani

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v reakcii na signály prezidenta Trumpa,...

Talianska kuchyňa, tradícia, alebo marketing?

Moderná armáda bez dronov sa nezaobíde

Záhradníkov rok: Ako pestovať georgíny

Svet farieb: Ako vás vidí okolie

Dunkelflaute. Tak sa hovorí v Nemecku obdobiu, kedy nesvieti slnko...

Diamanty: Prírodné, alebo umelé?

O kráľovi drahých kameňov, diamante, sme sa v škole učili, že je to najtvrdší prírodný materiál. Diamanty predchádzali ľudský život na Zemi a sú staršie dokonca aj ako dinosaury. Väčšina diamantov vznikla v hlbinách zemského plášťa pred 1-3 miliardami rokov. Tieto drahé kamene sa dostali na povrch sériou sopečných erupcií, ktoré sa vyskytli pred 300 až 400 miliónmi rokov.

Pripisuje sa im niekoľko superschopností. Údajne posilňujú u svojho nositeľa intelektuálnu slobodu, sebavedomie a vôľu. A vraj pri diéte, stačí kameň na diamantovom prsteni len trochu olíznuť a on potom dokážete potlačiť pocity hladu. Myšlienky na jedlo pri postení takýmto spôsobom údajne zaháňala už nemecká kresťanská mystička svätá Hildegarda von Bingen (1098 – 1179).

Slovo diamant je odvodené z gréckeho slova adamas, teda, nepremožiteľný. Z fyzikálneho hľadiska je diamant priehľadný kryštál čistého uhlíka. Výnimočné fyzikálne vlastnosti diamantu umožňujú jeho použitie na rôzne účely. Najdôležitejšie z týchto vlastností sú mimoriadna tvrdosť a vysoká disperzia svetla. Špecialisti na drahokamy okolo roku 1900 vyvinuli metódu charakterizovania diamantov a iných drahokamov zakladajúcu sa na určení vlastností najdôležitejších pre ich cenu. Štyri vlastnosti známe ako ‚štyri C‘, sú bežne používané na základný opis diamantov: sú to karáty (carat), čírosť (clarity), farba (color) a výbrus (cut). Existujú štyri hlavné asociácie ktoré ‚schvaľujú‘ diamanty t. j. určujú ‚štyri céčka‘ diamantu. Karáty sa merajú a uhly vrypu sú matematicky definované, čírosť a farba sú posudzované trénovaným ľudským okom a teda môžu nastať mierne odchýlky v ich interpretácií. Perfektný diamant je dokonale priesvitný bez akejkoľvek farby alebo odtieňa. Ale v prírode nie je takmer žiadny diamant perfektný. Farba diamantu môže byť ovplyvnená chemickými nečistotami, alebo štrukturálnymi chybami v kryštálovej mriežke. V závislosti od odtieňa zafarbenia diamantu môže jeho cenu aj zvyšovať aj znižovať. Žltá farba cenu znižuje, ale ružové alebo modré zafarbenie môže cenu diamantu dramaticky zvyšovať. Diamanty sa neukážu v celej kráse v neopracovanom stave, musia byť vybrúsené a vyleštené aby ukázali všetky svoje krásy.

Využitie diamantu ako dekoratívneho šperku siaha až do staroveku. Diamanty sa vybrusujú do rozličných tvarov, ktoré sú vyberané aby sa zdôraznili vlastnosti kameňa. Niekoľko najväčších diamantov sveta. 1. Veľký Mogul; 2. Regent; 3. Florentský diamant; 4. Južná hviezda; 5. Hviezda Afriky; 6. Sancy; 7. Zelený diamant; 8. Koh-i-noor (verzia z pred 1852); 9. Modrá nádej; 10. Koh-i-noor (dnešná podoba), Zdroj ilustrácie: Wikimedia.org

Väčšina prírodných diamantov sa ťaží v strednej a južnej Afrike, ďalšie významné náleziská sú objavené v Kanade, Rusku, Brazílii a v Austrálii. Ročne sa na svete vyťaží asi 130 miliónov karátov (26 000 kg) diamantov.

Alternatívou, cenovo dostupnejšou pre menej náročných, resp. menej solventných záujemcov, sú priemyselne produkované diamanty. Syntetické diamanty sú čoraz populárnejšie. Ročne sa ich vyrobí štyrikrát viac, ako sa vyťaží tých prírodných.

Iba niečo vyše 200 rokov ľudstvo vie že diamant je v podstate iba čistý uhlík. Okamžite to podnietilo snahy vytvoriť umelý diamant. Diamant, ktorý by sa nemusel ťažko získavať, ale dal by sa vytvoriť v pohodlí laboratória napodobnením prírodných podmienok. James Ballantyne Hannay a Ferdinand Frédéric Henri Moissan koncom 19. storočia urobili pokusy založené na vystavení grafitu vysokej teplote a tlaku. Kvôli nedostatočným technologickým možnostiam sa im však skutočný syntetický diamant vyrobiť nepodarilo. Charles Algernon Parsons. snahe vytvoriť syntetický diamant zasvätil celý svoj život. Venoval sa metóde, ktorá sa na výrobu syntetických diamantov používa dodnes. V 40. rokoch 20. storočia započal záujem o výrobu syntetických diamantov v USA, Sovietskom zväze a vo Švédsku.

Prvú komerčne úspešnú diamantovú syntézu sa podarilo dosiahnuť tímu pod vedením Tracyho Halla zo spoločnosti General Electric na konci roka 1954. Najväčší diamant, ktorý vyprodukovali, mal síce len 0,15 mm, išlo však o prvý reprodukovateľný, doložený a presne zdokumentovaný proces výroby syntetického diamantu. V General Electric sa v roku 1970 podarilo vyrobiť aj prvý diamant v kvalite vhodnej na výrobu šperkov. A hoci jeho štruktúra bola rovnaká ako v prípade prírodných diamantov, vo fyzikálnych vlastnostiach sa líšil. Prvé diamanty vyrobené v laboratóriu boli zažltlé, alebo hnedé a bolo v nich plno inklúzii. Trvalo ešte niekoľko rokov, kým syntetické diamanty dosiahli kvalitu takmer nerozoznateľnú od tých prírodných.

Popularita syntetických diamantov sa za posledných 20 rokov rádovo zvýšila. Podiel spotrebiteľov, ktorí by boli ochotní kúpiť si zásnubný prsteň s diamantom vyrobenom v laboratóriu rastie. Preto niektoré šperkárske spoločnosti teraz pracujú aj s umelými diamantmi. V prospech rastu predaja umelých diamantov hrá aj zmena myslenia mladšej generácie zákazníkov. Uvedomujú si vplyv ťažby diamantov na životné prostredie a hľadajú udržateľnejšiu a ekologickejšiu alternatívu. Je pre nich dôležité, že či sa pri obstarávaní surovín dodržiavajú etické normy, aké sú pracovné podmienky pri ťažbe, nevyužívanie detskej práce a pod.

Termín „krvavý diamant“ sa používa pre diamant vyťažený vo vojnovej zóne a predávaný na financovanie povstaleckých skupín, milícií, alebo na financovanie činnosti vojnových veliteľov a diktátorov. Diamanty v priebehu desaťročí financovali brutálne vojny v krajinách ako Stredoafrická republika, Angola, Konžská demokratická republika, Libéria a Sierra Leone, čo malo za následok smrť a vysídlenie miliónov ľudí. Krvavé diamanty sa dostali do centra pozornosti po roku 2006, keď problém vstúpil do vedomia svetovej verejnosti pod vplyvom populárneho filmu Krvavý diamant. Pod vplyvom svetovej verejnej mienky sa preto čoraz viac používajú umelé, synteticky vyrobené diamanty.

Pred siedmimi rokmi boli laboratórne diamanty takmer rovnako drahé ako tie vyťažené v prírode. Dnes už sú umelé kamene výrazne lacnejšie. Diamanty vyrobené synteticky sú v priemere o 30 percent lacnejšie.

Umelé diamanty sú vizuálne a chemicky identické s ich prírodnými náprotivkami. Majú menej škvŕn a inklúzií. Majú rovnaký lesk ako prírodný kameň. Na druhej strane umelé kamene nenesú v sebe tradičnú romantická správu o ich jedinečnom pôvode, napríklad, že pochádzajú z bane v Botswane. Ich bezchybnosť nemá to správne čaro.

Jedinečnosť pravých prírodných kameňov má svoju cenu, ktorá býva prekážkou. Aj preto lacnejšie umelé majú čoraz viac kupujúcich. Mnohí predajcovia luxusných šperkov sú z tohto zákazníckeho trendu pochopiteľne nervózni. Umelé diamanty sa stávajú bežným javom v svete luxusu, ale je nepravdepodobné, že úplne nahradia šperky vyššej kategórie. Oba varianty diamantov budú mať svoje opodstatnenie. Luxusné značky ako Cartier, Bulgari či Tiffany asi ostanú pri diamantoch vyťažených z prírody, pretože ich zákazníci oceňujú na diamantoch predovšetkým exkluzivitu. Nápad vyznať večnú lásku svojej priateľke diamantom Cartier vytvoreným vo fabrike znie trochu trápne a úprimne povedané, neromanticky. Na druhej strane sú značky, ako napríklad Pandora alebo Swarovski, ktoré ponúkajú módne šperkárske produkty, a tie by mohli časť svojho sortimentu presunúť na umelé diamanty. Rovnako ako značky, ktoré sa v tejto oblasti ešte len začali presadzovať.

V roku 2018 v Paríži na námestí Place Vendôme, kde sídlia rôzni parížski luxusní klenotníci, vznikla luxusná značka Courbet, ktorá ponúka klasickú tvorbu v duchu sloganu, že je „Ekologický klenotník“. Predáva šperky iba so syntetickými diamantami. Nakoniec, veď voľným neškoleným okom ich pôvod sotva rozoznáte…