Fyzickou aktivitou proti Alzheimerovej chorobe

Viac ako 46 miliónov ľudí vo svete trpí Alzheimerovou chorobou. Vedci predpovedajú, že do roku 2050 bude celosvetovo počet pacientov s týmto ochorením viac ako 130 miliónov.

Aj laikom je známe, že prejavom tohto ochorenia sú problémy s pamäťou. Skôr než si prečítate, ako viete svojej pamäti pomôcť, spravte si malý test. Partner vám prečíta zoznam 10-12 slov. Významovo slovo nemajú súvisieť, každé je z inej kategórie predmetov, potravín, oblečenia a podobne. Napríklad: hruška, alebo bunda. Potom musíte vykonať nejakú s týmito slovami nesúvisiacu rušivú úlohu, napríklad niečo nakresliť, alebo niečo partnerovi povedať. Po 5-10 minútach vás partner požiada, aby ste vymenovali všetky zapamätané slová. Ak ich neviete vymenovať všetky, partner vám dá nápovedy. Povedzme, že sa spýta aké to bolo ovocie?

Zdravý človek si pamätá celý zoznam. Ak niektoré slová vypadnú z pamäte a nápovedy nefungujú, odborníci uvažujú v takom prípade o možnom poškodení mozgových štruktúr, ktoré sa podieľajú na tvorbe pamäte. V takejto situácii si radšej preventívne dohodnite vyšetrenie u lekára.

Medicína zatiaľ nie je schopná vyliečiť, alebo aspoň zastaviť degradáciu mozgu. Lieky sa však aktívne vyvíjajú. A kým sa neobjavia a nebudú široko dostupné, hlavným spôsobom, ako sa chrániť, je predchádzať Alzheimerovej chorobe.

Preto sa v tomto smere neustále uskutočňuje výskum. Ktoré metódy najúčinnejšie inhibujú zhoršenie funkcie mozgu a môžu ju dokonca zlepšiť? V novom vedeckom článku tím odborníkov z Wake Forest University a University of California (USA) predstavil povzbudivé údaje z experimentov s rôznymi typmi fyzickej aktivity.

Účastníkmi štúdie boli ľudia starší ako 60 rokov, ktorí už majú mierne poškodenie pamäti. Pred experimentom dobrovoľníci viedli sedavý spôsob života. Boli rozdelení do dvoch skupín. Prvým bol predpísaný aeróbny tréning strednej a vysokej intenzity. Druhej skupine predpísali cviky s nízkou intenzitou, teda strečingové a balančné cvičenia. Rozvrh hodín aktivít vyzeral takto:
– tréning 4-krát týždenne po dobu 45 minút vrátane zahriatia a ochladenia;
– celková dĺžka experimentu – 12 mesiacov;
– Prvých 8 hodín sa konalo pod odborným dohľadom trénera. Potom sa zúčastnil dvoch zo štyroch týždenných tréningov.

Na konci kurzu dobrovoľníci podstúpili vyšetrenie mozgu a testovanie. Odborníci testovali globálne kognitívne funkcie (myslenie, koncentrácia, pamäť atď.), Ako aj schopnosť vykonávať rôzne činnosti a epizodickú pamäť. Výsledky boli porovnané s podobnými testami a vyšetreniami u starších ľudí, ktorí viedli sedavý spôsob života bez fyzických aktivít. Výsledok bol veľkolepý! Napriek tomu, že aj moderné lieky s relatívne slabo inhibujú zhoršenie pamäti, fyzický tréning preukázal vynikajúci účinok: pravidelné udržiavacie cvičenie so strednou, vysokou alebo nízkou intenzitou môže zastaviť zhoršenie stavu u dospelých s miernym poškodením pamäti!

Ak takáto fyzická aktivita pomáha ľuďom s vysokým rizikom Alzheimerovej choroby, potom pre všetkých ostatných takýto druh športu pravdepodobne zlepší funkciu mozgu. Je však dôležité, aby išlo o primeranú fyzickú aktivitu bez poškodzujúceho preťaženia organizmu. Treba dodržiavať päť pravidiel bezpečného cvičenia:
1. Najjednoduchší spôsob je kráčať rýchlym tempom. Tempo by malo byť také, aby ste cítili príval tepla, mierne sa potili, ale zároveň ste mohli voľne dýchať (bez zadýchavania sa) a rozprávať. Ide o záťaž strednej intenzity.
2. Práca v krajine – vytrhávanie buriny, prerezávanie konárov, zber, akýkoľvek pohyb po mieste sa tiež týka mierneho zaťaženia. Ak človek okopáva záhradu, je to už záťaž s vysokou intenzitou. Jeho charakteristickými znakmi sú výrazné zrýchlenie dýchania a pulzu.
3. Ľudia v strednom a staršom veku potrebujú pre zdravú dlhovekosť 150 až 300 minút miernej fyzickej aktivity týždenne. Alebo 75 až 150 minút cvičenia s vysokou intenzitou. Neurológovia dodávajú: na zlepšenie funkcie mozgu je žiaduce kombinovať oboje. Napríklad: upratovanie obydlia, záhradkárčenie, chôdza rýchlym tempom, bicyklovanie, ak je to možné, plávanie atď.
4. V ideálnom prípade sa musíte venovať fyzickej aktivite v blokoch aspoň 30-40 minút. Ak trvá menej, potom človek spravidla nemôže dosiahnuť úroveň intenzity, ktorá má ochranný účinok na telo, vrátane mozgu.
5. Pre starších ľudí je veľmi dôležitý individuálny výber cvičení – zdôrazňujú odborníci s prihliadnutím na existujúce choroby a stav tela ako celku.

Severská chôdza, známa aj ako Nordic walking, si v posledných rokoch získava čoraz väčšiu popularitu medzi ľuďmi všetkých vekových kategórií. Korene má vo Fínsku v 30. rokoch 20. storočia, kde sa používala ako tréningová metóda pre lyžiarov v letných mesiacoch. Postupne sa však stala obľúbenou formou cvičenia pre ľudí všetkých vekových kategórií a úrovní kondície. Prvýkrát ju definovala kniha  od Mauriho Repa v roku 1979. Na Slovensko sa táto aktivita dostala v 90. rokoch 20. storočia a odvtedy si získala tisícky priaznivcov.