Prehľad správ

Najnovšie články

Bude asteroid 2024 YR4 zabijak našej planéty?

Prvýkrát astronómovia spozorovali tento asteroid na možnej kolíznej dráhe so...

Zahradníkov rok: Všetko, čo potrebujete vedieť o magnólii

Chcete mať v záhrade jeden z najkrajších a najelegantnejších stromov, ktorý...

Francúzska cesta k atómovej zbrani

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v reakcii na signály prezidenta Trumpa,...

Talianska kuchyňa, tradícia, alebo marketing?

Moderná armáda bez dronov sa nezaobíde

Záhradníkov rok: Ako pestovať georgíny

Bude asteroid 2024 YR4 zabijak našej planéty?

Prvýkrát astronómovia spozorovali tento asteroid na možnej kolíznej dráhe so Zemou koncom decembra minulého roka. Balvan nie je malý a letí vesmírom rýchlosťou 46800 kilometrov za hodinu. Dostal označenie 2024 YR4. Ako sa čoskoro ukázalo, minul Zem 2. decembra 2024 a letel od nás vo vzdialenosti 830 000 kilometrov. Pre lepšiu predstavu je to viac ako dvakrát toľko, ako je od nás Mesiac. Ale podľa kozmických štandardov je táto vzdialenosť veľmi blízko. Takéto nebeské telesá preháňajúce sa okolo našej planéty sa považujú za potenciálne nebezpečné. Astronómovia ich preto pozorne sledujú.

Po odhadnutí trajektórie objaveného asteroidu si astronómovia uvedomili, že 24. decembra 2032 sa k nám vráti. Navyše, o 7 rokov sa dostane oveľa bližšie k Zemi ako bol teraz. To je určite známe. Nie je známe, v akej vzdialenosti to bude. Existuje aj istá možnosť, že sa dostane aj na kolíznu dráhu s našou planétou. Preto vedci postupne podľa uskutočnených pozorovaní a výpočtov mierne zvyšujú pravdepodobnosť kataklizmy. Hodnotenie rizík sa začalo s menej ako jedným percentom pravdepodobnosti. Teraz po upresnení výpočtov hovoria o viac ako dvoch percentách (2,1 % alebo dokonca 2,3 %). Interpretuje sa to nasledovne: z tisícky možných trajektórií 2024 YR4 sa so Zemou pretne možno 21 alebo dokonca 23 krát. To znamená, že asteroid skončí svoju vesmírnu púť zrážkou so Zemou. Takých kolízií vo svojej histórii má naša Zem za sebou už veľa. Zrážky s inými nebeskými telesami sú dôležitým faktorom formovanie života našej planéty.

Kam spadne asteroid 2024 YR4? Astronómovia pracujúci na projekte Catalina Sky Survey Project (SCCP) ukázali najhorší scenár a to priamy zásah našej planéty asteroidom 2024 YR4. Pás miest, kde môže toto teleso naraziť, prechádza krajinami Južnej Ameriky, Afriky, ohrozuje Indiu a juhovýchodnú Áziu. Teraz sa za najpravdepodobnejšiu verziu (viac ako 90 percent) najbližšieho priblíženia asteroidu k Zemi považuje vzdialenosť 200 000 kilometrov. To je asi na polceste medzi Zemou a Mesiacom.

Mimochodom, je dosť možné, že 2024 YR4 narazí do Mesiaca. Môže sa to celé odohrať aj takto. Potom budeme sledovať zo Zeme neobyčajné nebeské divadlo. Výbuch bude viditeľný voľným okom. A náš Mesiac v dôsledku tejto kolízie dostane nový kráter. Odborníci odhadujú pravdepodobnosť takéhoto výsledku 1 ku 333.

Vedci majú tiež veľmi hrubé predstavy o výbuchu. Jeho veľkosť závisí od veľkosti a hmotnosti asteroidu. Zloženie asteroidu 2024 YR4 môže byť riedke, ale aj husté. Preto môže mať výbuch po dopade rôznu silu. Oba údaje nie sú s istotou známe a preto je veľkosť výbuchu len hrubý odhad. Priemer asteroidu sa teraz odhaduje na 40 až 100 metrov. Je však možné, že bude väčší. Odhady ekvivalentu výbuchu sa pohybujú od 8 do 30 megaton TNT. Bomba, ktorú Američania zhodili na japonskú Hirošimu, bola niekoľkonásobne slabšia. Rázová a požiarna vlna, ktorá by v prípade dopadu takto veľkého asteroidu do husto obývanej oblasti, zničí a spáli všetky budovy v okruhu 20 kilometrov od epicentra, pričom zabije státisíce životov.

Na jar 2025 astronómovia plánujú urýchlene nasmerovať vesmírny teleskop Jamesa Webba na asteroid. Úlohou je získať obraz asteroidu v infračervenom žiarení, určiť jeho presnú veľkosť a hlavne objasniť jeho trajektóriu. Podľa optimistických prognóz údaje sa spresnia a po nových presnejších výpočtoch znížia pravdepodobnosť kolízie.

Blížiaci sa asteroid 2024 YR4 by mohol byť veľký asi ako tunguzský meteorit, alebo by mohol byť aj dvakrát väčší. Oblasťou sútoku riek Čamby a Podkamenej Tungusky na strednej Sibíri 30. júna 1908 ráno 07.15 miestneho času otriasol silný výbuch. Tajga v rozsiahlej oblasti od Ochotského mora až po rieku Jenisej bola veľmi riedko obývaná. Podľa dobových svedectiev tamojší obyvatelia počuli obrovský hluk, potom uvideli na oblohe rútiacu sa ohnivú guľu a celé to bolo ukončené veľkým výbuchom. Vo vzdialenom Irkustsku zaznamenali seizmografy povrchové zemetrasenie a meteorologické stanice po celom svete silnú tlakovú vlnu. V meste Vanavara, vzdialenom od epicentra výbuchu 65 kilometrov, porozbíjala tlaková vlna okná. Po výbuchu bola zemská atmosféra nadmerne zaprášená. Obrovský žiariaci mrak sa objavil aj nad 6 000 kilometrov vzdialeným Írskom. Celý nasledujúci mesiac boli v Európe mimoriadne jasné noci.

Prvá vedecká výprava sa na miesto dopadu dostala v roku 1927. Katastrofa bola stále viditeľná. Na mieste zrážky nebol žiadny kráter, všade dookola bol však zničený les. Odhad hovorí o 60-80 miliónoch stromov. Tie, ktoré nevyvrátilo aj s koreňmi, boli prelomené ako zápalky. Poškodená plocha predstavovala až 2150 km2.

Odhaleniu príčiny tunguzskej katastrofy sa odborníci začali venovať najmä po 2. svetovej vojne. Nenašli žiadne dôkazy o anomálnom výskyte neobvyklých chemických látok, ktoré by mohli byť zvyškami meteoritu. Rovnako tiež nezistili ani hodnoty rádioaktivity, ktoré by hovorili o ožiarení postihnutej oblasti v čase výbuchu, a nenašli ani rádioaktívne izotopy. V roku 1990 sa na mieste katastrofy našli maličké grafito-diamantové kvapôčky, ktoré nemajú pozemský pôvod, resp. sú dôkazom šokovej metamorfózy, ktorá sprevádza nárazy mimozemských telies. Tiež sa namerali magnetické anomálie. Najnovšie odhady sily výbuchu sa pohybujú v rozpätí od 5 do 30 megaton TNT.

Tunguzský objekt nemusel byť asteroid, ale mohol byť fragmentom kométy Encke. Táto teória umožnila rekonštrukciu dráhy pred vstupom do zemskej atmosféry a odhad vstupnej rýchlosti na 31 ± 2 kilometre za sekundu. K explózii došlo pravdepodobne vo výške asi 6 kilometrov nad zemou. Obrovský výbuch, rázová vlna a lesný požiar bez výrazných kráterov podporujú teóriu o pôvode tunguzského vesmírneho objektu ako fragmentu kométy.