Prehľad správ

Najnovšie články

Od prostriedku proti únave k droge

Pochádza z Nemecka, hoci ho mnohí považujú za český vynález.

Fyzickou aktivitou proti Alzheimerovej chorobe

Viac ako 46 miliónov ľudí vo svete trpí Alzheimerovou chorobou....

Tajomstvá okolo smrti Adolfa Hitlera

V posledný aprílový deň uplynie presne 80 rokov od smrti Adolfa...

Do galérie na lekársky recept

Pred šiestimi rokmi, potom, čo Nathalie Bondil počula o lekároch,...

Sladká, lepkavá a v kurze

Krémová pistáciová plnka obalená v čokoládovej kruste je na sociálnych sieťach...

Bude asteroid 2024 YR4 zabijak našej planéty?

Prvýkrát astronómovia spozorovali tento asteroid na možnej kolíznej dráhe so...

Čo príde po roku 2040?

V roku 1972 tím vedcov MIT (Massachusettský Inštitút Technológie) sa spojil, aby študoval riziká možného budúceho civilizačného kolapsu. Identifikovali blížiace sa „limity rastu“. Ich model dynamiky systému bol potom publikovaný Rímskym klubom. Katastrofická predpoveď znela, že priemyselná civilizácia v dôsledku nadmerného využívania planetárnych zdrojov je niekedy v 21. storočí na ceste ku kolapsu. Táto kontroverzná analýza MIT vo svojej dobe vyvolala búrlivú diskusiu. Niektorými odborníkmi a aj politikmi, ktorých mantrou je neustály rast, bola odsudzovaná a vysmievaná, jej závery sa v tlači zjednodušovali, alebo skresľovali. Mnohí s ňou pracovali ako z hodnovernou a vyvodzovali z nej upozernenia pred nadmerným spotrebovávaním zdrojov našej planéty.

Po všeobecnej devastácii, ktorú spôsobila pandémia covidu medzinárodná audítorská a poradenská firma, jedna z „veľkej štvorky“ – KPMG, publikovala prácu svojej zamestnankyne, že slávne, desaťročia staré varovanie MIT o riziku kolapsu priemyselnej civilizácie sa javí ako presné. Štúdia síce bola publikovaná dávnejšie v novembri 2020 v časopise Yale Journal of Industrial Ecology , ale stále je pre ľudí, ktorí rozhodujú o spoločenskom vývoji, inšpiratívna. Pre záujemcov o podrobnejšie preštudovania je k dispozícii na webovej stránke KPMG .

Autorka štúdie, Gaya Herringtonová (r. 1981) na základe empirických údajov usudzuje, že súčasná obvyklá trajektória globálnej civilizácie smeruje k terminálnemu poklesu ekonomického rastu v nadchádzajúcom desaťročí – a prinajhoršom by mohla spôsobiť spoločenský kolaps okolo roku 2040. Desaťročia stará predpoveď z MIT získala ohromné opodstatnenie z pohľadu novej vedeckej štúdie. Prvýkrát špičkový analytik pracujúci v globálnom korporátnom subjekte s celosvetovým dosahom vzal model „obmedzenia rastu“ vážne a vyvodil z toho závery.

Gaya Herringtonová, pracovala ako vedúca pracovníčkou v oblasti udržateľnosti a dynamickej systémovej analýzy v spoločnosti KPMG v Spojených štátoch. Rozhodla sa však uskutočniť výskum ako osobný projekt, aby pochopila, ako dobre desaťročia starý model od MIT obstál v skúške času. Štúdia nie je realizovaná v mene KPMG a nemusí nevyhnutne odrážať názory tejto spoločnosti. Herringtonová uskutočnila výskum ako rozšírenie svojej diplomovej práce na Harvardovej univerzite a ako poradkyňa Rímskeho klubu. Autorka svoju motiváciu zrealizovať tento projekt vysvetlila tak, že vzhľadom na vzhľadom na vyhliadku vyčerpania sa zdrojov a zrútenia sa priemyselnej civilizácie bola zvedavá, aké scenáre sa dnes najviac zhodujú s empirickými údajmi.

Kniha Rímskeho klubu bola koncom 70.-tych rokov bestsellerom a teraz by máme k dispozícii niekoľko desaťročí nazhromaždených empirických údajov, vďaka ktorým by malo zmysel ich porovnanie s predpoveďami vedcov z MIT. Predchádzajúce štúdie, ktoré sa o to pokúsili, zistili, že najhoršie scenáre modelu presne odrážajú vývoj v reálnom svete. Avšak posledné štúdie tohto druhu bola dokončená v roku 2014.

Nová analýza skúma údaje týkajúce sa 10 kľúčových premenných: populácie, miery plodnosti, miery úmrtnosti, priemyselnej výroby, výroby potravín, služieb, neobnoviteľných zdrojov, pretrvávajúceho znečistenia, dobrých životných podmienok ľudí a ekologickej stopy. Zistenie ukazuje, že najnovšie údaje sa najviac zhodujú s dvoma konkrétnymi scenármi „BAU2“ (nezvyčajný postup) a „CT“ (komplexná technológia). Scenáre BAU2 a CT ukazujú zastavenie rastu asi za desať rokov.

Oba scenáre tak naznačujú, že nie je možné pokračovať v doterajšom spôsobe života, to predovšetkým to znamená, že nie je možné pokračovať v raste, ktorý je jadrom politík všetkých vlád sveta. Aj v prípade spojenia s bezprecedentným možným budúcim technologickým rozvojom by bežné činnosti nevyhnutne viedli k zníženiu priemyselného kapitálu, poľnohospodárskej produkcie a úrovne všeobecného blahobytu v 21. storočí.

Kolaps civilizácie uvedený v pôvodných modeloch od MIT a Rímskeho klubu v roku 1972 nepredpokladal, že ľudstvo prestane existovať, ale skôr že sa zastaví ekonomický a priemyselný rast a potom príde pokles. To vyvolá poškodenie produkcie potravín a životnej úrovene. Kedy sa tak má stať? Scenár BAU2 ukazuje prudký pokles, ktorý by sa mal prejaviť okolo roku 2040.

Zlá správa je, že scenár, ktorý sa najmenej zhodoval s najnovšími empirickými údajmi, je najoptimistickejšou cestou známou pod skratkou ako „SW“ (stabilizovaný svet), v ktorej civilizácia sleduje udržateľnú cestu a zaznamenáva najmenšie poklesy ekonomického rastu – na základe kombinácie technologických inovácií a rozsiahlych investícií do verejného zdravia a vzdelávania.

Aj keď sa zameranie na snahu o pokračujúci ekonomický rast samo osebe to bude márne. Štúdia zistila, že technologický pokrok a zvýšené investície do verejných služieb by mohli nielen zabrániť riziku kolapsu, ale viesť aj k novej stabilnej a prosperujúcej civilizácii, ktorá bude bezpečne fungovať.

Na zmenu smerovania však skutočne zostáva už iba ďalšie desaťročie. Stále je možná cielená zmena trajektórie vývoja, ale tú musí realizovať spoločnosť smerujúca k inému cieľu, ako je dnešný preferovaný neustály rast. Z práce vyplýva, že táto príležitosť sa rýchlo uzatvára. Zmena našich spoločenských priorít je nevyhnutnosťou. Preskúmané dostupné údaje naznačujú, že to, o čom sa rozhodneme v nasledujúcich 10 rokoch, určí dlhodobý osud ľudskej civilizácie. Potrebné zmeny nebudú ľahké a budú predstavovať výzvy pri prechode, ale udržateľná a inkluzívna budúcnosť je stále (ešte) možná.