Hudba lieči
- Martinský Rínok
- Zdroj obrázku: Hudba Lieči
Znižuje bolesť, úzkosť a zápal. Dokázali to vedci z College of Medicine na University of California Northstate v Elk Grove. Základom pre tieto ich závery bolo 35 štúdií o zotavovaní sa ľudí po operácii.
Hudba je jedným z najstarších umení ľudstva. Je to univerzálny fenomén všetkých národov. Pre významné staroveké civilizácie bola hudba posvätná. Už mýty opisovali hudbu ako dar bohov. Hudobníci boli sprostredkovateľmi komunikácie medzi bohmi a ľuďmi a boli rešpektovaní a ctení. Mystika je súčasťou starovekej hudby. Egyptský boh Thot údajne napísal 42 kníh, ktoré pojednávajú o astronómii, akustike a hudbe.
Gréci sa ako jedno z prvých európskych etník zaoberali hudobnou teóriou. Hudbou sa zaoberal grécky mysliteľ Pytagoras, ktorý sa okrem matematiky, filozofie a iných vied zamýšľal aj nad hudobnými zákonmi. Skúmal zákonitosti harmónie, intervaly, vzťahy medzi tónmi, aj vplyv hudby na človeka.
Hudba u Keltov bola posvätná. Predstavovala emocionálnu a magickú silu, slúžiacu ako prostriedok pri náboženských obradoch. V keltskej kultúre a spoločnosti boli vzdelaní hudobníci jednou z kňazských vrstiev s vysokým sociálnym statusom. Každodenné činnosti, práca, sviatky ani náboženské obrady sa ani tu nezaobišli bez hudby.
Už dávnejšie lekári z inštitútu Johns Hopkinsa na základe sledovania aktivity mozgu pomocou magnetickej rezonancie zistili, že počúvanie hudby dokáže stimulovať mozog a napomáhať lepšej koncentrácii a učeniu. Výsledky však ovplyvnil výber žánru. Vhodné sú najmä inštrumentálne skladby, zvuky prírody, relaxačná, alebo klasická hudba. Naopak, piesne s textom môžu na niektoré osoby pôsobiť skôr rušivo.
V štúdii „Kognitívne účinky počúvania hudby na pozadí…“ (r. 2014) vedci zistili, že účastníci v skupine počúvajúcej hudbu dosiahli lepšie výsledky pri schopnosti zapamätania si pojmov, alebo rýchlosti jednoduchých pracovných úkonov. Hudba však zohráva dôležitú úlohu aj u starších osôb – konkrétne pacientov s demenciou. Nemôže síce zvrátiť stratu pamäti, ale ukazuje sa, že má schopnosť spomaliť kognitívny úpadok. Celkovo mala hudba na pozadí tendenciu zlepšovať výkon oproti žiadnej hudbe a bielemu šumu, ale nie vždy rovnakým spôsobom. Pri znížení prejavov depresie sa ukázala byť účinná najmä klasická hudba v kombinácii s hudbou jazzovou.
Počúvanie obľúbenej hudby, či už cez slúchadlá alebo cez reproduktory, znižuje bolesť a úzkosť a normalizuje tlkot srdca. Ľudia, ktorí počúvali hudbu, mali asi o 4,5 úderov za minútu menej ako tí, ktorí sa neupokojili pomocou svojich obľúbených melódii. Normálna srdcová frekvencia predstavuje zdravú cirkuláciu kyslíka v tele a distribúcia živín do systémov a orgánov. Vrátane tých, ktorí podstúpili operáciu.
Nižšia úroveň úzkosti znamená, že energia sa nebude plytvať „bočnými“ zážitkami, existuje postoj k zotaveniu a tento proces môže prebiehať rýchlejšie a úspešnejšie. Milovníci hudby potrebujú menej liekov proti bolesti a rýchlejšie sa zotavujú, hudba môže znížiť hladinu kortizolu, stresového hormónu, a tým zmierniť bolesť.
Analýza z roku 2016 potvrdila, že hudba pomáha pacientom v zdravotníckych zariadeniach lepšie zvládať akútnu aj chronickú bolesť. Mechanizmus účinkov stále nie je úplne objasnený, vedci sa však prikláňajú k teórii, že počúvanie hudby vedie k uvoľneniu opioidov v mozgu a tým tlmí vnímanie bolesti. Je dokázané, že úzkosť môže zvýšiť zápalové procesy v tele okrem iného aj zvýšenou stresovou reakciou.
Prečo hudba tak dobre lieči? Jedna z hypotéz hovorí o návrate do ranného detstva. Vtedy sme prežívali mamine rytmické dotyky, spoločné počúvanie hudby. Mamin spev je to, čo nám hovoril, že sme v bezpečí. Hudobná komunikácia s matkou je navyše jedným z prvých krokov pre rozvoj reči u dieťaťa a prvé zaradenie do spoločenského života.
Štúdie psychológov a rehabilitačných špecialistov z Austrálie ukázali, že spoločné počúvanie hudby a skupinový spev pomáha starším ľuďom zachovať si duševnú jasnosť a podporuje zotavenie po mozgovej príhode, a to aj prostredníctvom vzájomných vzťahov, socializácie a komunikácie.