Prehľad správ

Najnovšie články

Bude asteroid 2024 YR4 zabijak našej planéty?

Prvýkrát astronómovia spozorovali tento asteroid na možnej kolíznej dráhe so...

Zahradníkov rok: Všetko, čo potrebujete vedieť o magnólii

Chcete mať v záhrade jeden z najkrajších a najelegantnejších stromov, ktorý...

Francúzska cesta k atómovej zbrani

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v reakcii na signály prezidenta Trumpa,...

Talianska kuchyňa, tradícia, alebo marketing?

Moderná armáda bez dronov sa nezaobíde

Záhradníkov rok: Ako pestovať georgíny

Klinčeková vojna na konci sveta

„Na začiatku bolo korenie.“ Takto začína spisovateľ Stefan Zweig (1881 -1942) dielo „Muž a jeho čin“, ktoré je venované životu portugalského moreplavca Ferdinanda Magellana, ktorý vykonal objavy v službách Španielov.

Ferdinand Magellan (1480-1521), ako aj ostatní veľkí moreplavci, ktorých plachetnice v tej dobe vyplávali z Európy do neznáma, hľadali nové cesty k zdrojom obchodu. Predovšetkým k zdrojom korenia. To bolo v tej dobe v Európe cenené viac ako samotné zlato. V krátkom dejinnom úseku sa vyplavili z Portugalska a Španielska lode konkurentov Kolumba, Vasca da Gamu a Ferdinanda Magellana. Učili sme sa, že hľadali nové cesty do Indie. Ale prečo? Aký mali dôvod? ten bol prozaický, hľadali cesty k obchodným trasám, ktoré by im a ich krajinám priniesli, ako sa dnes vraví, konkurenčnú výhodu na lukratívnom trhu. Menej to bolo o paprike , alebo o škorici, či vanilke. Išlo im predovšetkým o najvyššie obchodné zisky, ktoré sľubovali plody z rastliny, ktorá rástla iba na jedinom mieste na svete, na Ostrovoch korenia. Hľadali cesty k Teda muškátovému oriešku, ale predovšetkým k vysoko cenenému klinčeku. Klinčekovec voňavý (lat. Syzygium aromaticum alebo Eugenia caryophyllata) sa v tej dobe dali nájsť iba na tamojšom trhu.

Na popoludnie 8. novembra 1521 dve španielske galeóny spustili kotvu nďaleko od malého vulkanického ostrova Tidore. Bolo to až na rovníku, na druhom konci sveta, v súostroví Moluky (dnes tieto ostrovy patria Indonézii). Španielov privítala dlhá dračia loď s asi 50-timi mužmi na palube. Sultán z ostrova Tidore sa nechal dopraviť ku galeónam a prostredníctvom svojho tlmočníka okamžite začal rokovať s veliteľom Španielov. Sultán privítal príchod Európanov na jeho ostrov. Chcel by s nimi obchodovať, predávať plody svojich stromov. Predovšetkým však túžil po ochrane od Španielov. Potreboval ochranu pred jeho rivalom, sultánom susedného ostrova. Ten bol rovnako malý a hornatý, volal sa Ternate a jeho sultán sa už roky tešil ochrane od inej západnej mocnosti. Od Portugalska. Ternate a Tidore sú od seba vzdialené len niekoľko námorných míľ.

Ďaleko od Pyrenejského polostrova sa v to popoludnie stretli dve európske veľmoci 16. storočia. Portugalsko a Španielsko, na suchej zemi susedia, ale v tej dobe na mori neľútostní rivali. Portugalci vládli moriam cez východnú námornú cestu, Španieli zas cez západnú námornú cestu. Čo ich oboch prilákalo na Moluky? Príčinou boli dva centimetre dlhé, pevné piestiky, v surovom stave červené a zelené, po sušení hrdzavohnedé – klinčeky. Tie rástli na stromoch. Kvôli týmto plodom vypukol na vzdialenom ostrove ozbrojený konflikt dvoch európskych krajín. Zazneli prvé výstrely v klinčekovej vojne aj keď málokto v Európe vtedy vedel, kde sú Ostrovy korenia.

Podrobnosti pre zákazníkov neboli dôležité, pokiaľ fungoval obchod. Na plachetniciach sa korenie dostalo do Arábie cez Indický oceán. Potom na ťave sa náklad dostal k Stredozemnému moru, kde ho prevzali námorníci z Janova a Benátok. Z týchto talianskych prístavov pokračoval na somároch cez Alpy do strednej a severnej Európy. Dnes máme len hmlistú predstavu, akú úlohu zohrali klinčeky, ktoré dnes kúpime v každých potravinách, na honosných stoloch neskorostredovekého európskeho šľachtica, alebo bohatého mešťana. Zdobili jedlá všetkého druhu a používali sa aj na konzerváciu potravín, lekári ich predpisovali ako zázračný liek (majú antiseptické účinky). Klinčeky, ale aj iné korenie, škorica, muškátový oriešok predstavovali pre stredovekého Európana vôňu a chuť raja. Napriek vysokej cene bol o tento tovar obrovský záujem Vôňa raja poháňala rozkvet obchodu po celom svete.

Koncom 15. storočia bol tomuto prísunu orientálneho korenia do Európy náhly koniec. Rozširujúca sa Osmanská ríša, ktorá si postupne ukrajovala zo susednej kresťanskej Byzantskej ríše a až nakoniec dobyla aj jej hlavné mesto Konštantínopol (r.1453), prerušila obchodné trasy po súši a fakticky zastavila po storočia fungujúci obchod. Cena „korenia“ vystrelila až na tridsaťnásobok toho, čo bolo predtým.

Pre krajiny na juhozápadnom okraji Európy sa otvorilo okno príležitosti na nové obrovské zisky, ktoré sľuboval obchod s korením. Keby vyriešili problém nájdenia obchodných trás, mohli nahradiť talianske mestské štáty Janov a Benátky, ktoré dovtedy dominovali diaľkovému obchodu v Stredozemnom mori. Talian v španielskych službách, Kolumbus, sa vypravil na západ, Portugalčan Vasco da Gama na východ.

Aby si krajiny navzájom neprekážali, zapojil sa aj pápež Alexander VI. (Rodrigo Borgia 1431 – 1503), ktorý chcel zabrániť ozbrojenému stretu medzi vtedy vedúcimi katolíckymi námornými mocnosťami a v spore vystupoval ako prostredník. Nakreslil líniu zo severu na juh cez Atlantik, pozdĺž 46. stupňa zemepisnej dĺžky. Svet bol zmluvou z Tordesillas rozdelený medzi dve veľké námorné západné mocnosti.

Zásadná otázka, kde by mala línia pokračovať na opačnej strane zemegule, zostala nezodpovedaná. A v ktorej oblasti by boli Moluky, bájne Ostrovy korenia, jediné miesto na svete kde rástli klinčeky? Mocní vtedajšieho sveta a aj moreplavci by riadne zaplatili za presné mapy z druhého konca sveta, ale žiadne v tej dobe neboli.

Súboj medzi Portugalskom a Španielskom v 90-tych rokoch 14. storočia sa vyostril. V čase, keď sa Kolumbus v roku 1492 plavil cez Atlantik, Portugalci sa pomaly, ale isto dostali pozdĺž západného pobrežia Afriky k jej najjužnejšiemu bodu. Až v roku 1498 dokázal Vasco da Gama odtiaľ preplávať do Indie. Kolumbus bol toho názoru, že karibské ostrovy, ktoré objavil (1492), sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti súostrovia, kde rastú vzácne klinčeky, teda, že pristál kdesi vo východnej Ázii.

Medzičasom Portugalci rozšírili svoj náskok, prenikli ďalej z východoindického pobrežia do dnešnej Indonézie. V tejto oblasti nakúpili od sprostredkovateľov muškátové oriešky a klinčeky a tie potom dokázali predať kupcom v Európe o 3000-krát drahšie. V roku 1513 Francisco Serrao objavil pre Portugalcov ostrovy korenia východnou námornou cestou: južne okolo Banda Neira, na ktorých rástol muškátový oriešok, a nakoniec doplával aj na severné ostrovy, kde rástli vytúžené klinčeky. Rýchlo sa rozbehol pravidelný obchod. Jedna loď za druhou odchádzala z Ternate cez pol sveta do Lisabonu. Lode boli naplnené až po čiaru ponoru. Investori dokázali znásobiť svoje aktíva do roka s trojciferným koeficientom.

V roku 1519 urobili Španieli rozhodujúci postup cez západnú cestu. Nájde ju pre nich Portugalčan. Ferdinand Magellan sa dostal do nemilosti portugalského kráľa. Preto prijal ponuku od konkurencie aby velil flotile piatich španielskych lodí. Bol to práve on, kto konečne našiel prechod cez dnešnú „Magellanovu úžinu“. Odtiaľ nasledovala dlhá, strastiplná cesta cez Pacifik. Posádky boli na pokraji hladu, no vždy s vidinou na nevyčerpateľné bohatstvo Ostrovov korenia.

Magellan bol zavraždený na Filipínach. Už bez neho španielska flotila potom stroskotala, medzi preživšou posádkou zúril skorbut, choroby a smrť. Na vytúžené Ostrovy korenia Španieli priplávali popoludní 8. novembra 1521 a vystúpili tam zo svojich posledných dvoch lodí, galeon Victoria a Trinidad. Pre Španielov sa cesta za klinčekmi neskončila dobre. S pomocou im nakloneného sultána naložili obe lode až po okraj klinčekmi. Viktória sa s nákladom vrátila domov. Červom prežratý Trinidad sa však musel vrátiť na Tidore na generálnu opravu. K tej však neprišlo. Posádku zajali Portugalci, muži dlhé roky potom spoznávali všetky väzenia juhovýchodnej Ázie. O 20 rokov sa iba štyria z nich vrátili do Španielska. Portugalci takto vyhrali preteky o klinčeky, ktoré im dlho prinášali veľké bohatstvo. O zisky ich pripravili až Holanďania.

Portugalci urobili jednu veľkú chybu. Ako kupca na predaj korenia zo súostrovia Moluky si totiž najali Holanďanov. Svetovému obchodu začína roku 1602 vládnuť Východoindická spoločnosť, ktorá operuje aj na týchto ostrovoch. Udržiavala vysoké ceny škorice, regulovala rozhodujúcim spôsobom prístup k obchodu s korením, dodávala všetok tovar do Holandska a pálila nepredané zásoby. Zničila aj časť plantáží, aby si mohla diktovať ceny. Holanďania mali na obchodovanie s klinčekmi dlhý čas monopol . Aby si ho udržali domorodcom pod trestom smrti zakázali, pestovať korenie samostatne. V roku 1621 dokonca vykonal holandský guvernér masaker pri ktorom umrelo asi 15 000 miestnych obyvateľov.

Holanďania bojovali o kolónie s Britmi. Do hry o zisky z korenia navyše vstupuje aj USA, kde sa mesto Salem v štáte Massachusets stáva strediskom obchodu s korením. Klinčeky, ale aj iné koreniny, sú na svetových trhoch stále drahým tovarom. Robotníci v londýnskom prístave si v tej dobe museli zašívať vrecká, aby nemohli ukradnúť ani jedinú guľôčku korenia. Dodnes sa značná časť klinčekov pre Európu prekladá v Rotterdame a Amsterdame.