Prehľad správ

Najnovšie články

Záhradníkov rok: Burina, alebo liek

Je označovaná aj ako najslávnejšia burina na svete. Anglický názov...

Krutý trest pre škótskeho hrdinu

William Wallace bojoval proti Angličanom za nezávislosť Škótska. Do rúk...

Sagrada Familia má byť dokončená v roku 2026

Nadácia La Sagrada Familia oznámila, že monumentálny kostol v Barcelone...

Pápež automobilového dizajnu

Mimo väčšej pozornosti mainstreamu zomrel 13. marca vo veku 85...

Záhradníkov rok: Ako na jar ostrihať ruže

Prichádza jar, a teda obdobie jarného rezu ruží. Kľúčom k...

Ultraspracované potraviny majú škodlivé účinky na zdravie

Ultraspracované potraviny (UPF) sú vedcami priamo spájané až s 32...

Čo o vás prezradia e-mailové odpovede

Napíšete niekomu e-mail a čakáte od neho rýchlu odpoveď. Ale tá neprichádza. Nepríde za päť minút, ani za desať minút, ani za pol hodinu. Po trištvrte hodine, ak máte nastavené zvukové upozornenie, zaznie vytúžený signál, že máte v MAIL BOX-e novú správu. Prečo niektorí ľudia na e-maily neodpovedajú rýchlejšie?

Elektronická komunikácia je krvou moderného podnikania, správy verejných vecí, ale aj obyčajnej ľudskej interaktivity a zábavy. Preto, logicky nemôže unikať záujmu marketérov obchodných spoločností, lebo ako sa od nepamäti hovorí, čas sú peniaze. Údaje z prieskumu sú síce staršieho dáta, ale pre hľadanie odpovede, prečo mi niekto notoricky neskoro odpovedá na moje e-maily, sú dostačujúco výpovedné i dnes. Kde inde, ako na biznis orientovaných USA, sa na problém trvania e-mailových odpovedí pred niekoľkými rokmi pozreli výskumníci z University of Southern California, ktorí skúmali emailové správanie ľudí. Prednosťou ich štúdie je obrovský objem údajov, z ktorých sa dá štatisticky veľa vyčítať. Kvôli anonymizácii však nevedeli presne povedať, či e-maily mali súkromné, alebo mali profesionálne pozadie. Analyzovali najmä o Yahoo emaily, išlo zrejme skôr o súkromnú korešpondenciu. Farshad Kooti a Kristina Lerman spolu so zamestnancami Yahoo!Labs potom prezentovali svoje zistenia na World Wide Web Conference. Spoločnosť Yahoo! sprístupňuje súbory údajov výskumníkom, ktorí zlepšujú stav vedomostí a porozumenia v oblasti webových vied.

Pre účely štúdie analyzovali neuveriteľných 16 miliárd e-mailov. Chceli okrem iného vedieť, ako objem prichádzajúcich e-mailov ovplyvňuje správanie adresátov pri odpovediach. Účastníci sa štúdie zúčastnili dobrovoľne a vedome, takže e-maily boli anonymizované a obsah analyzovali počítače, nie ľudia.

Podarilo sa identifikovať množstvo faktorov, ktoré ovplyvňujú správanie odpovedí na e-maily. Vek príjemcu e-mailu zohráva podstatnú rolu. V priemere 20 až 35-roční odpovedajú na prichádzajúcu správu po 16 minútach. Ľudia vo veku 35 až 50 rokov potrebujú na odpoveď v priemere 24 minút a ľudia nad 50 rokov potrebujú na odpoveď v priemere až 47 minút. Ženy reagujú v priemere o štyri minúty rýchlejšie ako muži. Ľudia, ktorí pracujú na mobilnom telefóne, reagujú v priemere dvakrát rýchlejšie ako ten, kto odpovedá na e-maily na notebooku.

Ak ľudia vôbec chcú na e-mail odpovedať, tak 90 percent všetkých ľudí odpovedá na e-mail do jedného, alebo dvoch dní. Ak už dlho čakáte na odpoveď, trebárs niekoľko dní, môžete čakanie s istotou vzdať. Odpoveď pravdepodobne nikdy nepríde.

Analýza Identifikovala tiež najlepší čas na dôležité správy. Keďže ľudia čoraz menej zvládajú každodennú záplavu e-mailov, dôležité správy je najlepšie posielať ráno. E-maily odoslané popoludní majú tendenciu dostávať kratšie odpovede. Ak chcete aj podrobnejšie odpovede, napíšte svoje e-maily s otázkami cez víkend.

Ako je to s dĺžkou e-mailov a podobnosťou správ vo vzájomnom e-mailovom dialógu? V štúdii sa pokúsili objasniť tento vzťah na porovnávaní dĺžky jednotlivých e-mailov vo vzájomnej komunikácii. Analýzou sa zistilo, že väčšina e-mailov má iba päť slov. Viac ako polovica má menej ako 43 slov a iba 30 percent má viac ako 100 slov. Dĺžka e-mailu však niečo málo napovie aj o odosielateľovi: Mladí ľudia si možno vedia poradiť s veľkým množstvom e-mailov lepšie ako starší, ale je to najmä preto, že posielajú čoraz kratšie odpovede, skratky a emotikony. Starší ľudia volia inú stratégiu, odpovedajú len na toľko e-mailov, koľko stihnú zodpovedať za určitý čas. Čím viac správ dostanú, tým viac ich zostane v ich schránke neprečítaných.

A ešte jedno zaujímavé zistenie: či sa e-mailová korešpondencia definitívne skončila, je možné vidieť z toho, že odpovede začnú prichádzať s veľkým oneskorením. Ak teda na odpoveď čakáte dlhšie, je to jasný signál: „dialóg“ sa už čoskoro skončí.

Vedeli ste?
E-mail je starší ako internet a existencia e-mailových systémov bola rozhodujúcou motiváciou pri tvorbe internetu. Spustenie systému mainframového počítača so zdieľaním času (CTSS ) v Massachusetts Institute of Technology (MIT) v roku 1961 umožnilo pomocou terminálov prihlásenie viacerých užívateľov do centrálneho systému s možnosťou uloženia a zdieľania súborov. V roku 1965 bolo navrhnuté do tohto systému pridať príkaz “MAIL”, ktorý by pridával súkromné správy pre každého užívateľa, ktoré len on môže čítať, do súboru “MAIL BOX”. E-mail sa rýchlo rozšíril a stal sa sieťovým e-mailom, čo umožňovalo používateľom posielanie správ medzi rôznymi počítačmi.

Zavináč, je označenie pre znak @, ktorý je symbolická skratka pre anglické slovo “at”. Jeho najčastejšie súčasné použitie je v elektronickej pošte (e-mail), kde oddeľuje meno používateľa (časť pred zavináčom) od označenia počítačovej domény. Použitie tohto symbolu pre e-mailové adresy zaviedol Ray Tomlinson v roku 1971, pretože predpokladal, že tento zriedkavý znak nebude nikdy použitý ani v mene ani v názve domény.