Prehľad správ

Najnovšie články

Smrť na Evereste

Vrchol Everestu, najvyššej hory našej planéty, je vo výške 8848 metrov. Tisíce rokov na jej vrchole nikto z ľudí nebol. Pred sto rokmi sa začali vážne pokusy tento stav zmeniť. Odvtedy už na vrchole Everestu boli tisíce ľudí. Ich prúd sa znásobil v posledných dvoch desaťročiach a zdolať vrchol už nie je také život ohrozujúce dobrodružstvo ako pred sto rokmi.

Nepál - Everest base camp, Autor: Kuba Kocourek, zdroj: Alpina.cz

Stále otvorenou otázkou zostáva kto vlastne ako prvý zdolal Everest? Oficiálne bol prvým, komu sa to podarilo novozélandský horolezec Edmund Hillary a nepálsky šerpa Tenzing Norgay v roku 1953.

Severná stena Everestu. Zdroj ilustrácie:Wikimedia.org

Stále je tu otvorená ešte jedna možnosť. Keby sa potvrdila, tak by prepísala dejiny. V roku 1924 sa Briti George Mallory a Andrew Irwin vydali zaútočiť na najvyšší vrchol sveta. Ich pokus sa skončil smrťou a stále nie je známe, či dosiahli svoj cieľ. Irwina a Malloryho naposledy videl odchádzajúcich z tábora 8. júna 1924 fotograf Noel Odell. Potom zmizli v oblakoch. Bol to Odell, kto v nasledujúcich rokoch trval na tom, že horolezci dosiahli vrchol Everestu.

O deväť rokov neskôr, v roku 1933, našli Briti Irwinov cepín v nadmorskej výške vyše 8000 metrov. Potom prišli očití svedkovia, ktorí si spomínali, že údajne videli telo, možno aj dve. Nakoniec Briti, Nemci a Američania vyslali veľkú expedíciu hľadať pozostatky horolezcov.

Malloryho telo objavili až v roku 1999. Horolezec mal zlomenú nohu a rebrá, prepichnuté čelo, telo pokryté odreninami, opasok zviazaný roztrhnutým istiacim lanom. Útočný tábor bol pár hodín od miesta, kde Brit spadol, no zranenia mu neumožnili prekonať túto vzdialenosť. Mallory bol pochovaný na rovnakom mieste, kde bola nájdená jeho mŕtvola. Miesto odpočinku bolo pokryté kameňmi.

Začiatkom októbra tohto roku obletela svet správa: filmový štáb National Geographic narazil na nevšedný nález na severnom svahu Everestu, kde leží ľadovec Rongbuk. Z roztopeného ľadu trčala kožená čižma s vlnenou špičkou, stmavnutá chladom a vlhkosťou. Vo vnútri bol fragment ľudskej nohy. „Zdvihol som topánku a na špičke som uvidel štítok s vyšitým názvom: „AC IRVINE,“ povedal horolezec a fotograf Jimmy Chin. Nebolo pochýb: sú to pozostatky Irwina. Z Andrewa Irwina zostala iba úlomok topánky a nohy. Expedícia National Geographic bude pokračovať v hľadaní ďalších Irwinových pozostatkov. Poslali ich do britského laboratória na testovanie DNA. Príbuzní už poskytli svoje genetické vzorky.

Nálezy nezodpovedali na otázku, ktorá vzrušuje storočie verejnosť: boli Briti prvými dobyvateľmi Everestu, alebo nie. V blízkosti Malloryho tela sa nenašli žiadne kyslíkové fľaše, čo znamená, že bol na ceste už dlho. Slnečné okuliare mal vo vrecku, čo znamená, že horolezec zostupoval večer, alebo v noci – možno už vyliezol na vrchol a vracal sa do tábora.

Medzi jeho nájdenými vecami nebola fotografia jeho manželky Ruth. Tej sľúbil, že ak sa dostane až na vrchol, nechá tam jej fotografiu. Aj táto skutočnosť podnietila myšlienky podporujúce hypotézu, že Irvine a Mallory skutočne zdolali Everest.

Takýto aparát Kodak Vest Pocket mal Irwin pri výstupe so sebou

Je známe, že Irwin mal so sebou fotoaparát Kodak. A ak sa partneri dostali na vrchol, tak sa tam asi aj iste odfotili. Aparát sa však zatiaľ nenašiel. Členovia expedície National Geographic nazvali prípadný nález aparátu „Svätý grál“. Dokázal však film prežiť v takýchto drsných podmienkach?

Odborníci firmy Kodak túto možnosť pripúšťajú. A dokonca napísali pokyny pre účastníkov pátrania pre prípad, že by sa kamera našla. Film je dosť krehká vec. Existuje šanca, že sa zázračne zachoval vo fotoaparáte horolezcov, aj keď je veľmi malá – doslova 0,01%. Studený a riedky vzduch by mohol zachovať film na celé storočie. Existujú metódy, ktoré umožnia opatrne ho rozmraziť a následne rozvinúť a zachrániť– ak nie celý, tak aspoň niekoľko záberov.

Fotoaparát bude musieť byť okamžite zabalený do niekoľkých vrstiev fólie. Dôležité je, že zvyšky filmu nebudú vystavené svetlu a nepriaznivým teplotným podmienkam. Ak sa nájde vo vode, bude musieť byť uchovávaný v chlade, povedzme, v topánke naplnenej snehom. Zamestnanci spoločnosti dokonca robili experimenty s vyvolávaním filmu z 20. rokov minulého storočia, aby pochopili optimálnu technológiu.

Severná stena Mount Everestu, trasy a dôležité miesta. Zelená čiara Normálna cesta, hlavne cesta Malloryho v roku 1924, s tábormi vo výške 7700 a 8300 m, súčasný tábor vo výške 8300 m je trochu na západ (2 trojuholníky), Červená čiara Great Couloir alebo Norton Couloir, †1 miesto nájdenia tela Malloryho, 2. schod, stopa vo výške 8605 m, výška cca. 30 m, obtiažnosť 5,9 alebo 5,10 a) miesto na cca. 8321 m, čo bol najvyšší bod Georgea Ingle Fincha s kyslíkom v roku 1922 b) bod vo výške 8 572,8 m na západnej hranici kuloáru, ktorý Edward Felix Norton dosiahol v roku 1924 bez doplnkového kyslíka. Zdroj ilustrácie: Wikipedia.org

Zóna smrti sa pre človeka narodeného pár sto metrov nad hladinou mora začína už okolo 6000 metrov. Pred 100 rokmi o tom nevedeli. Mallory a Irwin, ktorí strávili príliš dlhý čas vo vysokej nadmorskej výške, možno spadli pri zostupe, keď boli už výstupom vyčerpaní. Ich kyslíkový prístroj bol veľmi ťažký, vyrobený z ocele. Výstroj, oblečenie a obuv sa nedá porovnať s dnešnou výbavou dobyvateľov Everestu. Začiatkom júna, keď išli, je už príliš neskoro na útok na vrchol: začína sa obdobie monzúnových dažďov, ktoré v týchto horách prinášajú sneženie.

Zdroj fotografie: Olympic.sk

Pred 40 rokmi vystúpili na Mount Everest prví Slováci – Zoltán Demján a Jozef Psotka. Vyšli zo základného tábora 11. októbra 1984. O dva dni sa dostali do tretieho tábora, kde ich dobehol šerpa Ang Rita. Dohodli sa, že štvrtý tábor vynechajú, a tak 14. októbra 1984 vystúpili do výšky 8300 metrov, kde našli stan, potraviny aj kyslíkové fľaše, ktoré tam zostali po neúspešnom výstupe kolegov z expedície. Ráno 15. októbra 1984 začali stúpať na vrchol Mount Everestu. Všetci traja horolezci šli bez kyslíka a cesta im trvala osem hodín. Na strechu sveta sa prví Slováci dostali o 15. hodine 15. minúte. Na vrchole Everestu pobudli 15 minút, cestu späť im skomplikovalo počasie. Na spiatočnej ceste Jozef Psotka zahynul.

Podporte článok zdieľaním

Facebook
Email
Telegram
WhatsApp
Pocket

Článok pokračuje pod reklamou

Prehľad správ

Najnovšie články