Prehľad správ

Najnovšie články

Viete, ako vznikol Netflix?

Pred desaťročiami televízne seriály fungovali tak, že televízia nový diel...

Dali by ste si kávičku na cintoríne?

Začiatok novembra má v našich končinách zaužívaný priebeh.

Ako svet na dva roky prišiel o najznámejší úsmev

V auguste 1911 zmizlo z parížskeho Louvru jedno z najcennejších...

Romano Drom / Cesta Rómov

Rómovia sú jedna z najrozmanitejších, no zároveň často marginalizovaných komunít...

Záhradníkov rok: Čo všetko (ne)zabudnúť pred zimou

Jeseň je v záhrade obdobím pokoja, ale aj posledných dôležitých...

Legenda z Klubu 27

Klub 27 nie je len morbídna kuriozita. Je to varovanie,...

Najmenšia armáda sveta

Vďaka halapartniam, kovovým prilbiciam, lesklému kovovému brneniu a pestrofarebným uniformám s nafúknutými rukávcami a nohavicami si menej informovaní návštevníci Vatikánu myslia, že garda, osobná armáda pápeža, plní len ceremoniálne funkcie a nielen svojim výzorom, ale aj schopnosťami patrí skôr do minulosti. V historickej uniforme a s historickými zbraňami pre mnohých vyzerajú totiž gardisti ako vojenská sila kuriózne. Zdanie klame. Najmenšia armáda na svete sa v minulosti zapojila aj do zúrivých bitiek.

Do Vatikánu, aby chránili pápeža, jeho rezidenciu a hranice Ríma prišli predchodcovia dnešných gardistov 22. januára 1506, keď na pozvanie pápeža slávnostne vstúpilo do Ríma 150 švajčiarskych vojakov pod velením Kaspara von Silenena (okolo 1467 – 1517).

Ich pochod zo Švajčiarska do Ríma bol dlhý vyše 700 kilometrov a vyvrcholil vstupom do mesta cez bránu Porta del Popolo. Odtiaľ vojaci pokračovali na Námestie sv. Petra, kde im pápež Július II. (1443 – 1513) udelil slávnostné požehnanie. Práve tento dátum a tento slávnostný vstup sú považované za oficiálne založenie útvaru Guardia svizzera.

Naverbovali ich, aby slúžili ako elitná vojenská jednotka pápežovi Júliusovi II. Jeho vláde dominovali vojny a politika. V cirkevných dejinách sa stal tento pápež známy prívlastkom „bojovný“ (Il Papa Guerriero). Vyniesla mu ho osobná účasť na niekoľkých vojenských ťaženiach na čele pápežských oddielov. V tej dobe boli v konfliktami zmietanej Európe švajčiarski žoldnieri vysoko cenení pre svoju statočnosť a lojalitu.

Dnešné uniformy v renesančnom štýle navrhol plukovník Jules Repond v roku 1914. Nebol to slávny renesančný umelec Michelangelo Buonarroti (1475 – 1564), ako hovorí populárna mestská legenda, ktorej mnohí stále veria. Jules Repond (1853–1933) pôsobil v rokoch 1910 až 1921 ako veliteľ Pápežskej švajčiarskej gardy.

Počas svojho velenia navrhol naverbovať iba pôvodných občanov Švajčiarska. Preorganizoval strážny zbor, ktorého služba sa stala veľmi uvoľneným postavením čisto ceremoniálneho charakteru, zavedením prísneho vojenského cvičenia. Pokúsil sa tiež zaviesť moderné zbrane, ale Pius X. povolil prítomnosť strelných zbraní len vtedy, ak neboli funkčné.

Vo svojom projekte na obnovenie bývalej prestíže gardy sa venoval aj štúdiu historických kostýmov s cieľom navrhnúť novú uniformu, ktorá by odrážala historický švajčiarsky kostým zo 16. storočia a zároveň by bola vhodná pre armádu. Oblečenie je vo farbách rodiny Medici – modrej, žltej a červenej. Menej známou je nenápadnejšia tmavomodrá „pracovná“ uniforma.

Muži v odeve s brnením a halapartňami, potom, čo prejdú tvrdým výcvikom, tromi prstami vztýčenými k oblohe, aby to evokovalo Najsvätejšiu Trojicu, skladajú prísahu pápežovi. Zaväzujú sa „obetovať svoj život“ na jeho obranu. Regrútov do gardy prijímajú už po stáročia z kantónov vo Švajčiarsku. Záujemcovia o službu prechádzajú konkurenčným procesom podávania žiadostí a prísnym školením, aby sa dostali tak ďaleko, že môžu zložiť prísahu.

Regrúti musia byť muži, Švajčiari, vo veku od 19 do 30 rokov. Musia mať výšku viac ako 1,74 metra. Tiež musia byť slobodní a zbožní katolíci s „nepoškvrneným charakterom“. Musia absolvovať švajčiarsku vojenskú službu a zaviazať sa, že budú slúžiť pápežovi najmenej dva roky s možnosťou predĺženia. Zosobášiť sa môžu až po piatich rokoch služby.

Slávnostná prísaha sa koná každý rok 6. mája, ako spomienka na výročie najtemnejšej hodiny armády v roku 1527. Pri obrane pápeža Klementa VII. počas plienenia Ríma vzbúrenými vojskami cisára Svätej rímskej ríše Karola V. garda chránila pápeža a prepravila ho bezpečne do Anjelského hradu, ale pri obrane 147 gardistov zo 189 padlo. Na pamiatku tejto udalosti noví odvedenci švajčiarskej gardy skladajú každý rok slávnostnú prísahu v tento deň.

Halapartňa je ich tradičnou zbraňou, ale vojaci sú vycvičení na používanie aj moderných zbraní, vrátane paralyzérov. Od roku 1981, keď sa švajčiarska garda v civile ponáhľala na pomoc zranenému pápežovi Jánovi Pavlovi II. po pokuse o atentát, sa kladie väčší dôraz na sebaobranu a protiteroristické techniky.

Okrem vojenského výcviku sú regrúti podrobení intenzívnym psychologickým testom, aby sa zabezpečilo, že majú mentálnu schopnosť prispôsobiť sa životu švajčiarskej gardy. V roku 2018 pápež František po sérii teroristických útokov vo Francúzsku a inde v Európe zvýšil počet pápežskej armády zo 110 na 135. Po zrušení pápežských ozbrojených zložiek v septembri 1970 prevzali príslušníci švajčiarskej gardy od januára 1971 výlučnú zodpovednosť za ochranu Apoštolského paláca.

Stráže pracujú v šesťhodinových zmenách, niekedy podľa potreby v rušných dňoch v dvanásťhodinových. Zarábajú približne 1 200 EUR mesačne a počas svojho voľna sa môžu vydať za hranice Vatikánu. Žijú spolu v spoločných priestoroch kasární. Tie sú umiestnené vo východnej časti Vatikánu. Aj Vatikán sa modernizuje. Hoci momentálne armáda pozostáva výlučne z mužov, plánujú sa nové kasárne s možnosťou ubytovania žien. Rozhodnutie o tejto radikálnej zmene je výlučne na pápežovi.