Opustený ostrov

Rada sedím sama na balkóne v noci. Je to upokojujúce, dá sa tu premýšľať a dýchať vzduch… aj čerstvý. Aj víno tu vždy chutí nejak inak, lepšie. Raz som započula zaujímavú komunikáciu medzi  dvomi mladými babami a hneď som si uvedomila dve veci:

1) vo svojom stále mladom veku (veď mám stále iba 20+) sa už správam ako stará Kelišová

2) ak ja počujem, o čom sa bavia baby na lavičke dolu, počujú aj moji susedia mňa, keď na
balkóne telefonujem so svojimi dvomi sudičkami… a to si povedzme otvorene, tieto telefonáty
by nezvládol ani sebeviac odolný psychiater. Sľubujem, že pre dobré susedské vzťahy a úpravu
môjho renomé budem odteraz na balkóne telefonovať iba s … už nebudem telefonovať!

Ale vrátim sa späť k tým dvom dievčatám. Rozprávali sa o tom, ktoré 3 veci by si zo sebou zobrali na opustený ostrov. Bleskurýchle som si zapálila ďalšiu a počúvala. Po dlhšej diskusii sa zhodli na 3 veciach: telefón, makeup a frajer. Ako hovorím si, telefón a makeup? To vážne? Už len tá predstava ako bojujem s prirodzenými predátormi, prípadne utekám pred nejakou opicou, čo sa ma snaží zožrať, ale ja sa pred tým stihnem namaľovať a urobím si pri behu o život ešte zo štyri selfíčka?…signál?…“tak určiteee“…. A frajer? hmmm…. prečo?…. prečo!… AKO PREČO?!?!?!

Pošetilosť mladých… každá mentálne príčetná žena presne vie, čo by si so sebou zobrala:

Tak v prvom rade určíte nie žiadne pero, papier a fľašu. Nikdy nikomu nepíšem prvá. Zobrala by
som si kávu. Veľa kávy. Aj keď sama, opustená niekde v džungli, vydaná na pospas osudu by som
nepopíjala espresso ale skôr depresso, no pri mojej spotrebe kávy sa divím, že ešte nemám zápis v Guinnessovej knihe rekordov. Bez prvej rannej kávy nie som človek. Nikto na mňa nemôže hovoriť, vôbec nefungujem a skutočne už obyčajný pohľad na mňa vonkoncom nie je príjemný. Ďalšia vec, ktorú by som si so sebou zobrala je odstraňovač žltých tónov z vlasov. Všetky vieme, že aj po najhoršom možnom prežitom dni plnom psychických katastrof, nervovom zrútení alebo dokonca pri hormonálnom black oute je KADERNÍK, odpoveď na všetko. A moja najhoršia nočná mora, a vlastne každej blondínky, či už prirodzenej, alebo skoro prirodzenej sú slniečkovo žlté vlasy. Tam už nepomôže nič! A tretia najdôležitejšia vec, ktorá mi nemôže chýbať na opustenom ostrove je víno. Vína nie je nikdy dosť. Milujem ho a nedokážem pochopiť sušené hrozienka. Príde mi to priam bohapusté plytvanie prírodnými zdrojmi, z ktorých mohlo byť víno. Ako šikovná slovenská vínopička, by som do týždňa prišla na to, ktoré bobule na ostrove môžem fermentovať a vyrobiť tak ďalšie a ďalšie
víno sama.

Tak a mám zbalené. Môžem ísť. A čo vy?

Vaša Mici