Prehľad správ

Najnovšie články

Tipy na domáce sviatočné nápoje

Regály v obchodoch sú viac ako plné rôznych alkoholických nápojov,...

Záhadné signály z vesmíru

Vďaka halapartniam, kovovým prilbiciam, lesklému kovovému brneniu a pestrofarebným uniformám...

Najmenšia armáda sveta

Vďaka halapartniam, kovovým prilbiciam, lesklému kovovému brneniu a pestrofarebným uniformám...

Smrť na Evereste

Vrchol Everestu, najvyššej hory našej planéty, je vo výške 8848...

Hudba lieči

Hudba u Keltov bola posvätná. Predstavovala emocionálnu a magickú silu,...

Astronauti budú nosiť Pradu

Pamätáte si na romantickú filmovú komédiu z roku 2006 „Diabol...

Kosť, ktorá prepisuje dejiny

Martinský Rínok
Zdroj obrázku: Martin Benka: Príchod Konštantína Filozofa a jeho brata Metoda ku Slovákom, zdroj: Archív redakcie
13 marca, 2021
8:50 am

Učili sme sa o tom v škole. Že vraj naši praslovanskí predkovia v rannom stredoveku nepoznali písmo a priniesli im ho až v časoch Veľkej Moravy, v rámci svojej misie, solúnski bratia Konštantín Filozof a Metod. A tak ukončili pre naše národy dobu temna a pozdvihli Slovanov medzi ostatné národy, ktoré vládli písmom. Bratov Konštantína a Metoda poslal z Byzancie na Veľkú Moravu cisár Michal III. na žiadosť kniežaťa Rastislava (cca 820 – † po 870). Dorazili v roku 863, ale už za vlády kráľa Svätopluka (asi 830 -† 894), ktorý svojho strýka Rastislava z trónu medzitým zosadil.

Solúnski bratia priniesli so sebou hotové preklady základných kresťanských náboženských textov a zbierku zákonov. To všetko už v staroslovienčine. Aby tieto texty vytvorili, potrebovali vymyslieť slovanskú abecedu – hlaholiku. Ich abeceda mala 24 písmen – grafém. Vychádzala pôvodne z gréckej abecedy, zvyšných 14 grafém malo cudzí (orientálny), alebo dodnes nevysvetlený pôvod. Bolo potrebné sa vysporiadať aj so znakmi ako š, č, ž pre ktoré cudzie abecedy nemali ekvivalenty.

Konštantín sa na Veľkú Moravu z úspešnej misie do Ríma (r. 867) pre zlý zdravotný stav už nikdy nevrátil. Bratia išli do Ríma za pápežom Hadriánom II. obhájiť svoje dielo. To sa im aj podarilo a pápež schváli staroslovienčinu ako štvrtý liturgický jazyk. Krátko pred smrťou Konštantín vstúpil do kláštora, prijal meno Cyril a v roku 869 v Ríme zomrel. Pochovaný je v rímskej bazilike sv. Klimenta.

Zásadným krokom vo vývoji abecedy slovanských národov bolo vyhnanie Metodových žiakov z Veľkej Moravy okolo roku 885. Stalo sa to pod nátlakom franských kňazov, ktorí tiež pôsobili na Veľkej Morave. Svätoplukova politika sa pod ich vplyvom zmenila na profranskú a originálne slovanské písmo a liturgia boli na našom území nahradené latinkou a cirkevnými obradmi v latinčine.

K tejto zmene prišlo krátko po Metodovej smrti (r. 885). Vyhnaní kňazi a učenci pod vedením Metodovho žiaka sv. Gorazda, ktorý pochádzal pravdepodobne z okolia Nitry, odišli na územie dnešného Chorvátska a potom ďalej na Balkán.

V kláštore pri Ochridskom jazere, na dnešných hraniciach Macedónska a Albánska, Metodovi a Gorazdovi nasledovníci Kliment, Naum, Angelár a Sáva ďalej rozvíjali slovanské písomníctvo a liturgiu. V dnešnom Bulharsku, je pamiatka na tzv. svätých sedmopočetníkov, ako volajú zakladateľov národného písomníctva, ktorí ušli z Veľkej Moravy do exilu na Balkáne, osobitne živá. Ako veľmi si Bulhari vážia mužov, ktorí stáli v počiatkoch šírenia staroslovienčiny, svedčí aj fakt, že po sv. Gorazdovi je pomenovaný vrch v Antarktíde s nadmorskou výškou 650 m (65° 09′ 03.0″ južnej zemepisnej dĺžky, 61° 47′ 52.0″ západnej zemepisnej šírky). Toto meno mu dali Bulhari.

Ak by neprišlo vyhnanie nasledovníkov a žiakov Metoda Svätoplukom, pravdepodobne by sme aj my v súčasnosti v strednej Európe používali cyriliku, tak ako to robia Srbi, Bulhari, Ukrajinci, Rusi či Bielorusi.

To, čo sa zdá jasné, v učebniciach dejepisu ako nespochybniteľne zapísané a faktami doložené, je dnes najnovšími objavmi archeológov spochybnené. Najstaršie Slovanmi používané písmo možno nebola hlaholika, ale starogermánske runy! Hovoria to archeológovia z Filozofickej fakulty Masarykovej. Majú na to aj materiálny dôkaz. Našiel sa na Morave neďaleko slovenských hraníc, za riekou Moravou, v lokalite Lány pri meste Břeclav.

Na slovenskej strane rieky Morava, nie ďaleko od lokality, kde archeológovia našli starú kosť s runami a slovanskú keramiku, stojí v poli za obcou Kopčany, starobylý kostol svätej Margity Antiochijskej. Jeho najstaršia stavebná fáza je datovaná do 9. – 10 storočia, vďaka čomu patrí k vôbec najstarším doteraz stojacim stavbám na Slovensku s možným veľkomoravským pôvodom. Kostol leží pri slovensko-českej hranici blízko veľkomoravského sídla Mikulčice-Valy, ktoré bolo pravdepodobne centrom Veľkej Moravy. Na základe leteckého prieskumu sa južne od kostolíka predpokladá zatiaľ neodkrytý veľmožský dvorec, ktorého by bol kostolík súčasťou. Je možné, že jeho múry pamätajú liturgické knihy napísané v hlaholike.

Archeológovia v Břeclavi našli úlomok zo zvieracieho rebra s ryhami v ktorých odborníci spoznali starodávne runy. Kosť sa našla spoločne s keramikou pražského typu, ktorá je spájaná so Slovanmi. Spojenie týchto dvoch artefaktov dáva zmysel pre spochybnenie tvrdenia, že pred Konštantínom a Metodom, Slovania patrili k národom, ktoré nepoznali, resp. nepoužívali písmo.

Zvieraciu kosť našli pri výskumoch ešte v roku 2017 a podrobne ju preskúmal medzinárodný tím zložený z vedcov z Českej republiky, Rakúska, Švajčiarska a Austrálie. Zistili, že ide o najstarší nápis nájdený u Slovanov!

Na analýzu kosti použili odborníci najnovšie genetické a rádiokarbónové metódy a vek nápisu potvrdila tiež elektrónová skenovacia mikroskopia. Z ich analýz vyplýva, že kosť pochádza z tura domáceho, ktorý žil okolo roku 600 nášho letopočtu.

Vyryté znaky určil špecialista na starogermánske jazyky Robert Nedoma z Viedenskej univerzity ako runy tzv. staršieho futharku. Ide teda o písmo, ktoré používalo germánsky hovoriace obyvateľstvo strednej Európy od 2. do 7. storočia nášho letopočtu. Abeceda staršieho futharku, čo je najstaršia runová abeceda, je tvorená 24 znakmi, z ktorých posledných sedem bolo vyrytých aj na nájdenom zlomenom rebre. Je pravdepodobné, že pôvodne bola na kosti vyrytá celá runová abeceda. Nešlo teda o konkrétny text, ale skôr o učebnú pomôcku. Svedčia o tom aj niektoré chyby v zápise.

Nápisy v starogermánskych runách bývajú dnes spájané s germánskou mytológiou. Ľudia ich poznajú z rôznych fantasy filmov, napríklad z Pána prsteňov, alebo z počítačových hier.

Prelomový objav ukazuje, že Slovania niekoľko storočí pred Veľkou Moravou a pred zavedením vlastného písma – hlaholiky prišli do kontaktu s písmom v podobe run, ktoré mohli v bežnom živote aj používať. Napríklad na písanie textov, alebo počítanie.

O svojom náleze publikovali archeológovia z Masarykovej univerzity článok v jednom z najvýznamnejších svetových archeologických časopisov „Journal of Archaeological Science“. Po skončení výskumov, ktoré v lokalite stále prebiehajú, budú runy vystavené aj pre verejnosť v priestoroch Masarykovej univerzity.