Násilie mexických drogových kartelov prichádza do Európy
- Martinský Rínok
- Zdroj obrázku: Teun Voeten
Radosť zo zabíjania
U nájomných zabijakov (sicarios), s ktorými viedol rozhovory, spozoroval istú „radosť zo zabíjania“. Mnohí z nich mu tvrdili, že zabíjanie si užívajú. A neboli to na prvý pohľad ľudské monštrá, ale obyčajné ľudské bytosti, ktoré prešli kariérou od lúpeží až po zabitie v sebaobrane, kým sa nestali ozajstnými nájomnými zabijakmi. Zabíjanie ľudí im prináša povznášajúci pocit výnimočnosti a pýchy. Ako sa do tohto bodu dostali?
Biznis s drogami v Mexiku, je v porovnaní s Európou, veľmi násilný. Jeden z dôvodov tohto násilia je obrovský rozmer korupcie, ktorá Mexiko rozožiera. Vrátane právneho systému, ktorý je korupčný a nefunkčný. To prináša so sebou vysokú úroveň beztrestnosti pre zločincov. Navyše Mexiko je krajina s obrovskou mierou nerovnosti. Je to oveľa horšie ako v ktoromkoľvek štáte EÚ.
Druhý dôvod je, že brutálny systém sociálnej a ekonomickej nerovnosti v Mexiku vytvoril obrovskú triedu nemajetných, ktorí sú pre kartely nekonečnou zásobou pracovnej sily, vrátane zabijakov. V Mexiku existujú veľmi vzdialené oblasti, ktoré sú neprístupné a ideálne pre úkryt a nelegálne aktivity, ako je výroba drog.
A ten tretí je, že krajina má dlhú, pórovitú hranicu s konzumnou krajinou, USA, ktorá má neukojiteľný dopyt po drogách a ktorá je tiež dodávateľom ťažkých zbraní, ktoré sa ľahko pašujú do Mexika.
Mexičania v krajine Tulipánov
Teun Voeten, ako kultúrny antropológa a pôvodom Holanďan, si všimol, že do jeho rodnej krajiny sú čoraz viac spolu s tvrdými drogami exportované aj maniere kartelov z Mexika. Niektorí publicisti označujú Holandsko za narkoštát. Voeten hovorí o Holandsku ako o narcostate-lite. To by sme mohli chápať ako spojenie anglického a španielskeho slova, ktoré dáva spolu výsledok čosi ako „pronarkoštát“.
Holandská drogová ekonomika je obrovská a špinavé peniaze z nej prenikajú do mnohých legálnej ekonomiky. V Holandsku s drogami už boli spojené prípady zločineckého komanda smrti vyzbrojeného s AK-47, sťatie hlavy obete, alebo aj prípad zastreleného trestného právnika. V lete 2020 holandská polícia objavila v drogovom laboratóriu lodný prepravný kontajner upravený na mučiareň.
Holanďania sa považujú za predvoj liberalizmu a pokrokového myslenia. Predávať konope tam bolo legálne a tento tolerantný, ale rozporuplný postoj Holanďanov vytvoril právne medzery a príležitosti, v ktorých mohol obchod s drogami prekvitať. Z okrajového manufaktúrneho priemyslu, ktorý sa v 60. a 70. rokoch začal rozvíjať pod vplyvom hnutia hippies, sa rokmi stal kapitalistický podnik, ktorý riadili úhľadní pasáci. Vláda túto činnosť ešte aj vtedy ignorovala a dlho si myslela, že ide iba o neškodný koníček nevinných idealistov a biznis malých grázlov, ktorý má pod kontrolou.
Časom konzumenti konope prešli na tvrdšie drogy. Výsledok je, že Holandsko je dnes krajina, ktorá drogy vyrába, dováža aj vyváža. V Holandsku existuje obrovské drogové hospodárstvo, ktorého výnosy infiltrujú legitímne holandské podniky a priaznivé fiškálne prostredie uľahčuje pranie špinavých peňazí. Krajina sa tak výrazne podieľa na raste obchodu s drogami v EÚ i mimo nej. S drogami a ich výrobou prichádzajú do Holandska a tým aj do EÚ, cudzie drogové kartely. Aj tie najbrutálnejšie. Z Mexika.
Na záver rozhovoru dostal Teun Voeten otázku, že prečo, na rozdiel od väčšiny holandských novinárov a ľudí z kultúry, odmieta legalizáciu drog. Podľa neho nie je riešením, aj keď „ľudia, ktorí sú proti drogám, sa zvyčajne v holandskej spoločnosti „považujú za konzervatívnych pravicových hlupákov“. On vidí problém západnej spoločnosti v narkotizáci súčasnej kultúry. Užívanie drog bývalo kedysi v spoločnosti čosi ako protestný postoj proti prevládajúcemu konzervatívnemu zriadeniu a jeho establišmentu. Dnes je, paradoxne, iba konzumnou masovou voľnočasovou aktivitou. Upokojuje a uspokojuje rebelské hlasy, poskytuje námezdným pracovníkom callcentier, openspaceov, zamestnancom montovní a logistických skladov energiu, aby sa nechali vykorisťovať aj v nasledujúcich dňoch, zvyšuje sebaúctu tých, ktorí by si inak, s čistou hlavou, mohli uvedomiť, aký neuspokojivý je ich život.