Prehľad správ

Najnovšie články

Sezóna špargle je tu

Jedna z najdelikátnejších zelenín má obmedzenú sezónu od apríla do...

Záhradníkov rok: Burina, alebo liek

Je označovaná aj ako najslávnejšia burina na svete. Anglický názov...

Krutý trest pre škótskeho hrdinu

William Wallace bojoval proti Angličanom za nezávislosť Škótska. Do rúk...

Sagrada Familia má byť dokončená v roku 2026

Nadácia La Sagrada Familia oznámila, že monumentálny kostol v Barcelone...

Pápež automobilového dizajnu

Mimo väčšej pozornosti mainstreamu zomrel 13. marca vo veku 85...

Záhradníkov rok: Ako na jar ostrihať ruže

Prichádza jar, a teda obdobie jarného rezu ruží. Kľúčom k...

Násilie mexických drogových kartelov prichádza do Európy

Martinský Rínok
Zdroj obrázku: Teun Voeten
6 marca, 2021
10:34 am

Kultúrny antropológ a fotožurnalista a Teun Voeten ( r.1961) mapuje tri desaťročia fotoaparátom rôzne konflikty po celom svete. Zaoberal sa vojnovými a sociálnymi otázkami od Stredného východu a Afriky po juhovýchodnú Áziu a Európu. Jeho najnovšia kniha zobrazuje jeden z najkrutejších prebiehajúcich konfliktov súčasnosti, drogovú vojnu v Mexiku. Bojuje sa tam na rôznych úrovniach, s rôznymi intenzitami s rôznymi cieľmi. Gangy používajú podobné značky a marketingové stratégie ako legitímne podnikateľské firmy a korporácie. Voeten o mexickej drogovej vojne vydal knihu „Mexické drogové násilie: Hybridná vojna. Dravý kapitalizmus a logika krutosti.“

Autor knihy poskytol rozhovor o svojej poslednej knihe internetovému portálu VICE.org. Povedal, že bol šokovaný rozsahom krutosti a brutálneho nihilizmu, ktoré prenikli do mexickej spoločnosti. Akonáhle násilie získa istú dynamiku, je už nemožné ho zastaviť. Podľa neho je pozoruhodné, ako sú do tohto násilia vtiahnutý obyčajní ľudia.

Radosť zo zabíjania
U nájomných zabijakov (sicarios), s ktorými viedol rozhovory, spozoroval istú „radosť zo zabíjania“. Mnohí z nich mu tvrdili, že zabíjanie si užívajú. A neboli to na prvý pohľad ľudské monštrá, ale obyčajné ľudské bytosti, ktoré prešli kariérou od lúpeží až po zabitie v sebaobrane, kým sa nestali ozajstnými nájomnými zabijakmi. Zabíjanie ľudí im prináša povznášajúci pocit výnimočnosti a pýchy. Ako sa do tohto bodu dostali?

Podľa Voetena aj keď väčšina ľudí spočiatku zabíjanie neznáša, dá sa to pozoruhodne ľahko prekonať. Drogové kartely v Mexiku na to používajú tie podobné stratégie ako džihádistickí teroristi, alebo západoafrickí detskí vojaci. Proste si vytvoria od svojich obetí emocionálny, alebo politický odstup. A to aj doslova. Zabíjajú zbraňami s dlhým dostrelom, alebo odpálením výbušniny na diaľku. Vo veľkom užívajú aj drogy.

Môže tamojšia občianska spoločnosť vzhľadom na bohatstvo kartelov a chudobu v krajinách ako Mexiko stále konkurovať gangstrom a možnostiam, ktoré obchod s drogami ponúka chudobným? Odstránenie drogovej trestnej činnosti je nemožné, je však možné znížiť jej účinky kombináciou preventívnych, represívnych a liečebných stratégií, napr. by sme mali viac hovoriť o znižovaní spotreby drog, znižovaní nerovnosti, vytváraní iných ekonomických a kultúrnych príležitostí ako drog. Nerobiť nič a nechať obchodovať s drogami a naďalej podkopávať občiansku spoločnosť, jednoducho nie je možné.

Biznis s drogami v Mexiku, je v porovnaní s Európou, veľmi násilný. Jeden z dôvodov tohto násilia je obrovský rozmer korupcie, ktorá Mexiko rozožiera. Vrátane právneho systému, ktorý je korupčný a nefunkčný. To prináša so sebou vysokú úroveň beztrestnosti pre zločincov. Navyše Mexiko je krajina s obrovskou mierou nerovnosti. Je to oveľa horšie ako v ktoromkoľvek štáte EÚ.

Druhý dôvod je, že brutálny systém sociálnej a ekonomickej nerovnosti v Mexiku vytvoril obrovskú triedu nemajetných, ktorí sú pre kartely nekonečnou zásobou pracovnej sily, vrátane zabijakov. V Mexiku existujú veľmi vzdialené oblasti, ktoré sú neprístupné a ideálne pre úkryt a nelegálne aktivity, ako je výroba drog.

A ten tretí je, že krajina má dlhú, pórovitú hranicu s konzumnou krajinou, USA, ktorá má neukojiteľný dopyt po drogách a ktorá je tiež dodávateľom ťažkých zbraní, ktoré sa ľahko pašujú do Mexika.

Mexičania v krajine Tulipánov

Teun Voeten, ako kultúrny antropológa a pôvodom Holanďan, si všimol, že do jeho rodnej krajiny sú čoraz viac spolu s tvrdými drogami exportované aj maniere kartelov z Mexika. Niektorí publicisti označujú Holandsko za narkoštát. Voeten hovorí o Holandsku ako o narcostate-lite. To by sme mohli chápať ako spojenie anglického a španielskeho slova, ktoré dáva spolu výsledok čosi ako „pronarkoštát“.

Holandská drogová ekonomika je obrovská a špinavé peniaze z nej prenikajú do mnohých legálnej ekonomiky. V Holandsku s drogami už boli spojené prípady zločineckého komanda smrti vyzbrojeného s AK-47, sťatie hlavy obete, alebo aj prípad zastreleného trestného právnika. V lete 2020 holandská polícia objavila v drogovom laboratóriu lodný prepravný kontajner upravený na mučiareň.

Pred niekoľkými rokmi bola výroba pervitínu v Holandsku nevídaná vec. V roku 2016 bolo objavené prvé laboratórium na jeho výrobu. A teraz sú už v Holandsku pervitínové laboratóriá využívajúce „odborné znalosti“ mexických kuchárov bežné. Iba vlani bolo políciou v Holandsku zlikvidovaných 30 laboratórií. Najmenej v jednej tretine z nich „varili“ ľudia z Mexika.

Holanďania sa považujú za predvoj liberalizmu a pokrokového myslenia. Predávať konope tam bolo legálne a tento tolerantný, ale rozporuplný postoj Holanďanov vytvoril právne medzery a príležitosti, v ktorých mohol obchod s drogami prekvitať. Z okrajového manufaktúrneho priemyslu, ktorý sa v 60. a 70. rokoch začal rozvíjať pod vplyvom hnutia hippies, sa rokmi stal kapitalistický podnik, ktorý riadili úhľadní pasáci. Vláda túto činnosť ešte aj vtedy ignorovala a dlho si myslela, že ide iba o neškodný koníček nevinných idealistov a biznis malých grázlov, ktorý má pod kontrolou.

Časom konzumenti konope prešli na tvrdšie drogy. Výsledok je, že Holandsko je dnes krajina, ktorá drogy vyrába, dováža aj vyváža. V Holandsku existuje obrovské drogové hospodárstvo, ktorého výnosy infiltrujú legitímne holandské podniky a priaznivé fiškálne prostredie uľahčuje pranie špinavých peňazí. Krajina sa tak výrazne podieľa na raste obchodu s drogami v EÚ i mimo nej. S drogami a ich výrobou prichádzajú do Holandska a tým aj do EÚ, cudzie drogové kartely. Aj tie najbrutálnejšie. Z Mexika.

Na záver rozhovoru dostal Teun Voeten otázku, že prečo, na rozdiel od väčšiny holandských novinárov a ľudí z kultúry, odmieta legalizáciu drog. Podľa neho nie je riešením, aj keď „ľudia, ktorí sú proti drogám, sa zvyčajne v holandskej spoločnosti „považujú za konzervatívnych pravicových hlupákov“. On vidí problém západnej spoločnosti v narkotizáci súčasnej kultúry. Užívanie drog bývalo kedysi v spoločnosti čosi ako protestný postoj proti prevládajúcemu konzervatívnemu zriadeniu a jeho establišmentu. Dnes je, paradoxne, iba konzumnou masovou voľnočasovou aktivitou. Upokojuje a uspokojuje rebelské hlasy, poskytuje námezdným pracovníkom callcentier, openspaceov, zamestnancom montovní a logistických skladov energiu, aby sa nechali vykorisťovať aj v nasledujúcich dňoch, zvyšuje sebaúctu tých, ktorí by si inak, s čistou hlavou, mohli uvedomiť, aký neuspokojivý je ich život.