Prehľad správ

Najnovšie články

7000 rokov starý masový hrob a všetky kostry boli bez hlavy!

Zahraničné média nie často píšu o Slovensku. Možno niekedy v súvislosti s úspechmi športovcov, ako sú Petra Vlhová, Peter Sagan, alebo hokejisti. O našej histórii, alebo kultúre sa vo svete nepíše. Článok publikovaný v polovici januára 2023 vo významnom nemeckom týždenníku STERN je výnimka, ktorá potvrdzuje toto pravidlo. Nemeckí čitatelia dostali príležitosť dozvedieť sa, že niekde „na juhozápade Slovenska“ pri Vrábľoch, presnejšie v lokalite Veľké Lehemby, sa našiel masový hrob spred 7000 rokov a že všetky kostry boli bez hlavy!
Článok o náleze vo Vrábľoch – Veľkých Lehembách publikovaný na internetovej stránke významného nemeckého týždenníka STERN (zverejnené 19.januára 2023), screenshot Redakcia MR

Túto lokalitu slovenskí archeológovia skúmali už aj v minulosti. Staršie neolitické sídliská vo Vrábľoch-Veľkých Lehembách boli objavené už v roku 2009. Naši archeológovia postupne vykopali spod zeme tri mimoriadne veľké sídliská, ktoré sa nachádzajú priamo vedľa seba na ploche viac ako 50 hektárov. Prostredníctvom geomagnetických prieskumov bolo možné identifikovať minimálny počet 316 domov a uzavretý priestor. V roku 2012 sa na jednom sídlisku uskutočnili prvé systematické prieskumy.

V rokoch 5000 – 3000 pred Kr. v strednej Európe prevládalo vlhké a mierne teplé podnebie. Slovensko pokrývali husté listnaté lesy, najmä dubové a brestové. Objavujú sa predovšetkým prvé trvalé osady (roľníkov), obrábané polia, výroba tkanín a chov zvierat. Ako ľudia žili a umierali na území Slovenska pred 7000 rokmi?

Vedci z Univerzity v Kieli a Slovenskej akadémie vied to v súčasnosti skúmajú na tomto špeciálnom mieste. V článku sa píše, že pri Vrábľoch na juhozápade Slovenska sa nachádza významné praveké nálezisko. Tunajšie územie bolo osídlené približne v rokoch 5250 až 4950 pred Kristom.

Tri praveké obce pri Vrábľoch. Zdroj ilustrácie: Karin Winter, Univerzita Kiel

Kedysi tu stáli blízko seba tri dediny, jedna z nich starostlivo ohradená palisádou a priekopou, spolu s 330 domami. To znamená prekvapivo vysokú hustotu obyvateľstva na toto obdobie neolitu. Prečo si vybrali práve túto oblasť v strednej Európe a ako sa im tu žilo, skúmali vedci z Kielu a Nitry už dlhší čas. Celkom prekvapivo však boli teraz konfrontovaní s tým, ako bývalí obyvatelia zomreli. Pretože pri skúmaní priekopy narazili archeológovia na masový hrob. 

Našlo sa 38 kostier. A všetky, okrem jedného veľmi malého bábätka, boli bez hlavy. „Možno by bolo lákavé myslieť na masaker s ľudskými obeťami,“ cituje časopis doktorku. Mariu Wunderlich z univerzity v Kieli. Možno prišli o život (a aj o hlavu) v súvislosti s magickým, alebo náboženským kultom. Do úvahy by mohli prichádzať aj vojnové konflikty, napríklad konflikty medzi susednými komunitami, alebo dokonca krvavý konflikt v rámci tejto veľkej osady.

Boli títo ľudia obeťami lovcov hláv? Vedci sa ale nechcú uspokojiť s prvým vysvetlením, ktoré sa im naskytne, a zvažujú aj ďalšie možnosti, lebo hypotéz, ktoré sa ponúkajú, je veľa a je dôležité zostať prístupný novým zisteniam.

Niektoré indície naznačujú, že možno nešlo o veľký jednorazový masaker, lebo z nálezov sa nezdá, že by boli všetci pochovaní zomreli v rovnakom čase. Je možné, že už len kostry dávnejšie pochovaných členov komunity boli zatlačené do stredu jamy, aby sa uvoľnilo miesto pre nových mŕtvych. Bolo by teda možné, že masový hrob bol jednoducho miestom, kde obyvateľstvo dlhodobo pochovávalo svojich mŕtvych. Podporuje to aj fakt, že hlavy boli zrejme veľmi starostlivo odrezané. U niektorých kostier bol prvý krčný stavec zachovaný, čo naznačuje opatrné odstránenie hlavy, nie brutálne sťatie hlavy. To vyvoláva otázku: Praktizovali obyvatelia osady zvláštny kult smrti, ktorý nemal nič spoločné s násilím?

Aj keď sa nám to dnes zdá desivé, aj dnes sú pre niektoré primitívne kmene hlavy ich predkov niečím, čo si uchovávajú a uctievajú. V minulosti pre Keltov boli hlavy, aj keď väčšinou to boli hlavy zabitých nepriateľov, niečím dôležitým, čo sa odoberalo a vystavovalo ako trofej. Je teda dosť možné, že odstraňovanie hláv mŕtvych nebolo ich znevažovaním, ale práve naopak, spôsob, akým Vráble-Veľké Lehemby vzdávali v súlade s ich kultom poslednú úctu svojim zosnulým.

Aby nemeckí vedci z Kielu a naši z Nitry spoločne prišli na koreň tejto záhade, budú teraz vykonávať ďalšie výskumy. Napríklad chcú pomocou analýzy DNA zistiť, či boli mŕtvi navzájom príbuzní, alebo či všetci pochádzali z rovnakého regiónu, čo jedli, či ich kosti vykazujú známky násilia a v akom veku zomreli. To všetko bude zrejme známe v najbližších mesiacoch.

Podporte článok zdieľaním

Facebook
Email
Telegram
WhatsApp
Pocket

Článok pokračuje pod reklamou

Prehľad správ

Najnovšie články