Prehľad správ

Najnovšie články

Smrť na Evereste

Vrchol Everestu, najvyššej hory našej planéty, je vo výške 8848...

Hudba lieči

Hudba u Keltov bola posvätná. Predstavovala emocionálnu a magickú silu,...

Astronauti budú nosiť Pradu

Pamätáte si na romantickú filmovú komédiu z roku 2006 „Diabol...

Granátové jablko pre váš žalúdok a imunitu

Granátovníky sú menšie stromy rastúce hlavne v Stredomorí. Ich plody,...

POLITICO.eu: Od kráľovnej po cisárovnú

Domáca politická scéna pozorovateľovi poskytuje podnetov až až, Rovnako dôležité,...

Život v Olympijskej dedine

Otvorila nám postava veľká ako hora. Valibuk Rus nepochopilo pozeral...

Krutý trest pre škótskeho hrdinu

William Wallace bojoval proti Angličanom za nezávislosť Škótska. Do rúk nepriateľa padol zradou a v roku 1305 bol odsúdený na výnimočne krutý trest.

Škótsky kráľ zomrel bez následníka trónu a v Škótsku koncom 13. storočia zavládol chaos. Po škótskej kráľovskej korune sa zacnelo anglickému kráľovi Eduardovi I. Od roku 1295 posielal rok čo rok armády na sever, aby si po Walese podrobil aj Škótsko. Do čela škótskeho odporu sa postavili dvaja členovia nižšej šľachty – Andrew de Moray a William Wallace. Anglickému kráľovi trvalo desať rokov, kým bolo Škótsko v roku 1305 definitívne pokorené. Vojenský vodca Škótov, William Wallace, bol 5. augusta 1305 zajatý zradou chamtivého baróna a odovzdaný do rúk Angličanom.

Väčšina z toho, čo dnes vieme o Williamovi Wallaceovi, pochádza od Blinda Harryho z jeho básne z 15. storočia s názvom Actes a Deidis z Illustre a Vallyeant Campioun Schir William Wallace . Báseň napísaná 172 rokov po smrti Williama Wallacea naznačuje, že Wallace sa narodil okolo roku 1270 v Elderslie v Škótsku. Hoci presné detaily Wallaceovho raného života nie sú jasné, jedna vec sa istá – Angličanmi celý život opovrhoval.

Wallace odmietol podpísať Ragman Rolls, dokumenty, ktoré zaväzovali škótsku šľachtu k vernosti anglickej korune. Okrem toho, Wallace sa stal „psancom“ za zabitie niekoľkých Angličanov dlho predtým, ako sa stal vodcom bojovníkov za slobodu.

Wallaceov hnev na Angličanov dosiahol vrchol v máji 1297, pravdepodobne po smrti svojej manželky Marion Braidfootovej, ktorá zomrela v rukách anglických jednotiek. Na odplatu viedol Wallace skupinu Škótov na hrad Lanark, kde zabili vrchného šerifa Sira Williama Heselriga a každého anglického vojaka ktorého tam našli.

Len o pár mesiacov neskôr, v septembri 1297, sa Wallace a ďalší bojovník menom Andrew de Moray stretli s Angličanmi v bitke pri Stirling Bridge. Chceli zablokovať postup anglickému guvernérovi Johnovi de Warenne, ktorý mieril do Škótska s armádou okolo 10 000 mužov. Hollywoodska hviezda Mel Gibson vo svojom oscarovom filme „Statočné srdce“ (1995) verne zobrazil to, čo sa stalo na moste neďaleko mesta Stirling.

Škóti lsťou vyprovokovali Angličanov k postupu cez most. Bol taký úzky, že mohli prejsť len dvaja jazdci, alebo traja pešiaci vedľa seba. Keď bola časť anglickej armády severne od rieky a ešte nevytvorila bojový tvar, Škóti zaútočili, hoci ich bolo len 2500. Bažinatý terén bránil anglickej kavalérii v útoku a o zvyšok sa postarali škótske formácie schiltron. V tejto formácii bojovníci postupovali tesne vedľa seba s veľmi dlhými kopijami. Anglická armáda bola v tejto bitke zničená.

Škótsky uchádzač o trón Robert the Bruce, ktorý opakovane menil strany konfliktu, sa po bitke postavil na Wallaceovu stranu a vymenoval ho za „strážcu Škótska“. V tejto úlohe Wallace a Moray podnikli na jeseň vpád do severného Anglicka. Nasledujúci rok vojnové šťastie zmenilo stranu.

V júli 1298 boli Škóti porazení Eduardom I. pri Falkirku. Hoci pomer síl bol vyrovnanejší ako v Stirlingu – 15 000 Angličanov proti 10 000 Škótom – škótska kavaléria počas boja opustila bojisko. Wallaceovi sa podarilo utiecť a údajne sa dokonca istý čas skrýval vo Francúzsku. Aspoň to tvrdil Blind Harry vo svojej epickej básni.

V roku 1305, keď už bol Edward I. vládcom Škótska, Sir John de Menteith videl zajatím Wallacea príležitosť získať nielen vysokú odmenu, ale aj kráľovu priazeň. Wallace bol zajatý, priviazaný ku koňovi a odvlečený do Londýna. Tam už pre neho Edward pripravoval to, čo v Londýne čakalo v roku 1283 na Dafydda ap Gruffydda, posledného vládcu Walesu: obesenie, vykuchanie a rozštvrtenie. Mal to byť trest za zradu.

Medzi najznámejších potrestaných týmto krutým trestom patria aj sprisahanci okolo Guya Fawkesa, ktorí v roku 1605 podnietili sprisahanie pušného prachu proti kráľovi a parlamentu. Zaujímavé je, že tento nehumánny a brutálny trest bol z britského registra trestov odstránený za kráľovnej Viktórie až v roku 1870…

Vo Westminster Hall stál Wallace pred súdom za zradu a iné obvinenia. Škótsky bojovník bol počas procesu prinútený nosiť na hlave dubový veniec ako „kráľ psancov“ a bol obvinený z toho, že „nešetril na veku ani pohlaví, mnícha ani mníšku“, keď útočil na krajinu. Hoci Wallace priznal, že „zabil Angličanov“ a „smrteľne sa postavil proti anglickému kráľovi“, poprel, že by bol vinný zo zrady. Wallace údajne neústupne vyhlásil: „Nemôžem byť zradcom, pretože nie som dlžný žiadnu vernosť. Nie je mojím Vládcom; nikdy nedostal moju poklonu; a kým je život v tomto prenasledovanom tele, nikdy ho neprijme.“

Výskumník Dr. John Reuben Davies z Glasgowskej univerzity našiel záznam z pokladnice kráľa Eduarda I. za fiškálny rok 1304-1305. Záznam podáva správu o smrti Williama Wallacea. Dokument opisuje Wallacea ako „lupiča, verejného zradcu, psanca, nepriateľa a rebela proti kráľovi, ktorý sa v pohŕdaní kráľom v celom Škótsku falošne snažil nazývať kráľom Škótska…” Dokument je aj najskorším popisom jeho popravy. Účty boli zostavené úradom štátnej pokladnice, ktorý sledoval peniaze, ktoré mali šerifovia každý rok zaplatiť kráľovi. Suma by sa im znížila na základe výdavkov vynaložených šerifmi v mene koruny. V tomto prípade sa zaznamenal nárok na odpočítanie sumy, ktorú šerif minul na premiestnenie častí tela Williama Wallacea do Škótska.

Wallace bol popravený v Londýne 23. augusta 1305. Záznam opisuje ako bol rozsudkom kráľovského súdu vo Westminsteri, obesený, sťatý, jeho vnútornosti spálené a jeho telo rozštvrtené, ktorého štyri časti boli odoslané do štyroch hlavných miest Škótska. Celé to stálo šerifovu pokladnicu 61 šilingov a 10 pencí.

Wallace bol vyzlečený a priviazaný k brvnu pripevnenému k dvom koňom. Vliekli ho nahého šesť míľ z Londýna smerom k šibenici v Smithfielde. Davy sa mu posmievali, hádzali odpadky a výkaly, bili ho palicami. V Smithfielde bol najskôr obesený za krk a potom oživený. Vraj kričal na svojich mučiteľom: „Vy, anglické psy, ste zženštilé kurvy, pobozkajte môj škótsky zadok a buďte hrdí, že to dokážete, nič lepšie sa mizernému Angličanovi nemôže stať.“ Potom mu jeho kat odrezal penis a semenníky, vyrezal črevá a spálil ich pred Wallaceom. Potom mu vyrezal srdce. Aj keď bol Wallace v tom čase určite mŕtvy, jeho kat mu ešte odrezal hlavu. Telo bolo rozštvrtené a jednotlivé jeho časti poslané na výstrahu do Stirlingu a troch ďalších škótskych miest. Hlava bola nabodnutá na tyč nad mostom London Bridge.

Tresty v stredoveku slúžili ako odstrašujúci prostriedok a preto sa vykonávali verejne. Keďže v tomto prípade bola ohlásená celá séria postupného krutého mučenia, na toto ukruté divadlo sa nahrnuli masy divákov z Londýna a jeho okolia.