Záhradníkov rok: Burina, alebo liek

Asi nikto si púpavy nevysadí do záhrady zámerne. Každý záhradník skôr považuje za svoju prvoradú povinnosť nemilosrdne púpavy odstrániť zo svojho trávnika, alebo záhonu. Zlikvidovať ich ako najnebezpečnejšieho nepriateľa a najškodlivejšiu burinu. Ľudia na celom svete míňajú každý rok milióny eur na pesticídy, aby mali krásny trávnik bez tejto buriny. Nebolo to tak vždy. Až do 18. storočia vytrhávali na svojich dvoroch trávu len preto, aby uvoľnili miesto púpave a ďalším užitočným burinám, lebo každú časť tejto rastliny, koreň, nerozvinuté puky, listy aj kvety, je možné využiť. Púpava je jednou z najlepších liečivých rastlín. Púpava bola známou už pre starých Egypťanov, Grékov a Rimanov a používala sa tisícky rokov aj v tradičnej čínskej medicíne.

Púpava lekárska sa celé stáročia používala na liečbu žlčníkových a pečeňových ťažkostí, ale aj pri tráviacich problémoch a horúčke. Okrem toho sa mladé lístky používali do šalátov alebo sa pripravovali ako chutná zelenina. Pražený koreň púpavy sa niekedy používal ako náhrada kávy. Celá rastlina je prestúpená mliečnicami, ktoré obsahujú bielu, nejedovatú šťavu. V minulosti sa používala na liečbu očných chorôb, o čom svedčí aj rodový názov „taraxis“ = zápal očí.

Vo fytoterapii sa používa koreň púpavy. Odporúča sa však aj vňať, koreň s vňatou a tiež list. Korene rastliny zbierame v jeseni, keď listová ružica začne schnúť (september – október) alebo na jar (marec). Sušia sa v tieni, alebo v sušiarni pri teplote 40 °C. Po vysušení je droga svetlo až tmavohnedá, slabo horká a nevonia. Korene zozbierané na jeseň obsahujú viac liečivých látok, uskladňujú sa na vzdušnom a suchom mieste. Vňať sa zbiera pred rozkvitnutím rastliny a niekedy sa vykopáva s koreňmi.

Droga a prípravky z púpavy posilňujú funkcie pečene, žlčníka a preto sa používa pri zápaloch pečene, ochoreniach žlčníka – žlčníkové kamene, pri nedokonalom rozklade tukov, i ako močopudný prostriedok pri zápaloch a kameňoch v obličkách a močovom mechúre. Používa sa tiež ako protihlístový prostriedok. Okrem toho stimuluje látkovú výmenu, zlepšuje chuť do jedla, trávenie, účinkuje pri žalúdočných a črevných ťažkostiach (žalúdočnom a črevnom katare, meteorizme a zápche), používa sa pri cukrovke (list púpavy). Spevňuje spojovacie tkanivá a dobre účinkuje pri artróze a dne.

Narezané suché korene používame vo forme záparu alebo odvaru. Dve čajové lyžičky narezaných koreňov zalejeme 200 ml vriacej vody. Necháme vylúhovať 30 minút. Po precedení pripravené množstvo vypijeme naraz – večer pred spaním. Odvar pripravíme tak, že jednu polievkovú lyžicu narezaných koreňov varíme 10 minút v 500 ml vody. Užívame 100 ml odvaru štyrikrát denne. Ľudové liečiteľstvo odporúča koreň púpavy i pri ochoreniach sleziny, celkovej slabosti, pri anémiách, na zlepšenie zloženia krvi, pri arterioskleróze a pri chronických kožných ochoreniach.

Listy a kvety sú súčasťou jarných liečebných kúr. Pri avitaminóze C sa ako posilňujúci a spevňujúci prostriedok používa šalát zo sviežich jarných listov púpavy. Listy sa zalejú vlažnou slanou vodou a nechajú sa vylúhovať 30 minút aby sa odstránila ich horkosť.

Púpavy sa rozmnožujú veľmi rýchlo a pomocou vetra šíria svoje semená na dlhé vzdialenosti. Semená púpavy vďaka vetru a padáčikom dokážu cestovať do vzdialenosti 8 až 10 kilometrov. Jedna kvetina môže produkovať až 100-200 semien, ktoré sa ľahko zakorenia a klíčia. Rastlina má jedno z najdlhších období kvitnutia.

Púpavy sú schopné rýchlo využiť dostupné zdroje, ako je voda, živiny a svetlo, čo môže viesť ku konkurencii s inými rastlinami. Sú tiež schopné inhibovať rast iných rastlín vytvorením tieňa v pôde.

Púpavy môžu prežiť v rôznych podmienkach, ako je sucho, salinizácia pôdy, ako aj silné znečistenie ovzdušia, čo z nich robí vážnych konkurentov pre iné druhy rastlín. Púpavy sú problémom pre poľnohospodárov, pretože môžu vytláčať pestované rastliny, čo znižuje výnosy a kvalitu plodín. Lekárske využitie: Púpavy sa používajú v ľudovom liečiteľstve, čo môže spôsobiť problémy pri používaní poľnohospodárskych chemikálií, pretože môže ovplyvniť kvalitu medu a iných včelích produktov.

Púpavy môžu tiež poškodiť ekosystémy narušením ich rovnováhy a zmenou ich zloženia. Môžu napríklad vytlačiť iné druhy rastlín, čím sa zníži biodiverzita. Ako sa teda zbaviť púpavy vo vašej záhrade?
Prekopte danú oblasť a z pôdy vyberte všetky pakorene buriny. Je to náročné, ale týmto spôsobom sa zbavíte koreňov púpavy. Hriadky prekopávajte nie lopatou, ale vidlami. Týmto spôsobom vytrhnete burinu spolu s pakoreňom a nezanecháte v pôde žiadne kúsky. Budúci rok nebude mať púpava z čoho vyrásť.

Burinu vytrhávajte rukami. Ručným odstránením buriny sa uistíte, že ju dostanete von s koreňmi a spiacimi púčikmi. Ak je pre vás okopávanie, alebo vytrhávanie príliš dlhé a vyčerpávajúce, siahnete po chémii a použijete herbicídy (Roundup, Agrokiller).

Ide to aj bez chémie, pôdu zakryte pevným čiernym materiálom, napr. z netkanej textílie. Takto obmedzíte prístup slnka k burine a sama zmizne. Oblasť musíte udržiavať zakrytú celú sezónu, no metóda je skutočne efektívna. Nenechávajte pôdu prázdnu, vysejte na ňu rastliny. Odstráni nielen burinu, ale tiež zlepší štruktúru pôdy a obohatí ju dusíkom. Dobre funguje raž, repka, alebo horčica. Na jeseň urobíte z výsadby hnojivo. Ak vám púpavy prekážajú na záhrade, mulčujte pôdu medzi hriadkami. Pokosená tráva pokrytá hrubou vrstvou mulču zabráni vypučaniu buriny. Namiesto mulčovacieho materiálu môžete medzi hriadky vysadiť ďalšie plodiny. Napríklad medzi uhorky posadiť reďkovku a medzi paradajky a papriku bazalku. Pôda teda nebude prázdna a prerastená burinou.

Moderní záhradníci a špecialisti na krajinný dizajn v duchu postmodernizmu sa však domnievajú, že rozdelenie stoniek kvetov podľa princípu “priateľ” a “nepriateľ” je predsudok a iba estetické preferencie samotného záhradníka by mali ovplyvniť, aké rastliny chce alebo nechce vidieť na svojej záhrade.