Prehľad správ

Najnovšie články

Bude asteroid 2024 YR4 zabijak našej planéty?

Prvýkrát astronómovia spozorovali tento asteroid na možnej kolíznej dráhe so...

Zahradníkov rok: Všetko, čo potrebujete vedieť o magnólii

Chcete mať v záhrade jeden z najkrajších a najelegantnejších stromov, ktorý...

Francúzska cesta k atómovej zbrani

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v reakcii na signály prezidenta Trumpa,...

Talianska kuchyňa, tradícia, alebo marketing?

Moderná armáda bez dronov sa nezaobíde

Záhradníkov rok: Ako pestovať georgíny

Rekordéri pri moci

Britská premiérka Liz Trussová (r. 1975), iba tretia žena v tejto funkcii, rezignovala. V úrade bola iba 45 dní, teda málo vyše šiestich týždňov. Na čele vlády zostane, kým konzervatívci nezvolia svojho nového vodcu či líderku. O jej kandidatúre na funkciu líderky konzervatívcov a tým aj na premiérku sme písali v článku, ktorý sme publikovali 7. augusta 2022 pod názvom Železná lady 2.0. a pozorný čitateľ si iste všimol, že sme uviedli niekoľko paradoxov jej doterajšieho politického života, ktoré vzbudzovali isté obavy ako Liz Trussová zvládne premiérsku funkciu. Trusovej–pobyt na čele vlády, ktorý trval iba 45 dní, je krátky, ale stále bola vo funkcii dlhšie, ako sa to podarilo v minulosti niektorým iným vládcom, alebo zvoleným politikom.

Jeden rekord v historických zápisoch však „Železná lady 2.0“ má už istý. Podarilo sa jej byť najkratšie slúžiacim premiérom Spojeného kráľovstva. Doteraz bol držiteľom rekordu konzervatívny štátnik George Canning (1770 – 1827).

Canning slúžil v úrade premiéra iba 119 dní. Vo svojej dobe bol držiteľom mnohých vysokých vládnych funkcií vrátane funkcie ministra zahraničia. Keď bol ministrom zahraničia, medzi ním a vojnovým tajomníkom lordom Castlereaghom (1769-1822) boli také antipatie, že vláda bola ich vzájomnými spormi paralyzovaná. Pohádali sa o nasadení vojenských jednotiek, ktoré Canning sľúbil poslať do Portugalska, ale ktoré Castlereagh poslal do Holandska. Skončilo sa to súbojom na pištole. Canning, ktorý dovtedy nikdy nevystrelil z pištole, bol zranený do stehna. Obaja duelanti museli po rozhorčení verejnosti nad tým, že dvaja ministri kabinetu sa správali takýmto spôsobom rezignovať na svoje funkcie. Napriek tomu sa o niekoľko rokov Canning stal premiérom. Zomrel 8. augusta 1827 na tuberkulózu. Doteraz druhým v poradí v súťaži o najkratšieho pôsobenie v úrade britského premiéra bol Alec Douglas-Home (1903 -1995). Jeho pôsobenie v úrade trvalo 363 dní.

Aj Nemecko má svojho rekordéra, ktorého si nerado pripomína. Hitlerov propagandista Joseph Goebbels (1897 – 1945) bol nemeckým kancelárom len jednu noc po tom, čo sa 30. apríla 1945 Adolf Hitler zabil. Deň potom, čo nahradil Hitlera, Goebbels a jeho manželka Magda otrávili svojich šesť detí a potom sa zabili tiež.

William Henry Harrison ( 1773- 1841) bol v poradí deviaty prezident Spojených štátov amerických. Inaugurovaný bol v roku 1841 až ako 68 – ročný. Bol teda v tej dobe najstarším, kto zastával tento úrad a tak to bolo až do zvolenia Ronalda Reagana v roku 1981. Harrison zotrval v úrade prezidenta bez jednej hodiny 32. dní. Nielen týmto faktom sa stal rekordérom medzi americkými prezidentami, ale aj faktom, že bol prvý, kto z prezidentov zomrel počas výkonu v prezidentskej funkcii. Doplatil na to, že predpísanú prísahu zložil v chladnom vlhkom marcovom dni, a že v tomto počasí jazdil v rámci inaugurácie na koni a ešte k tomu predniesol možno najdlhší inauguračný prejav v americkej histórii, ktorý údajne trval asi dve hodiny. Jeho odmietnutie nosiť počas inaugurácie kabát a klobúk prispelo k zápalu pľúc, ktorý ho 4. apríla zabil. Niektoré správy pripisujú jeho smrť brušnému týfusu.

Pedro Lascuráin (1856 – 1952) sa tešil z jedného z najkratších prezidentských úradov všetkých čias. Tento bývalý starosta Mexico City bol dosadený do funkcie prezidenta po vojenskom prevrate vo februári 1913. Jeho inštalácia bola politickou skratkou k legitimizácii vojenského prevratu, ktorý viedol generál Victoriano Huerta (1854 – 1916). Ten od Pedra Lascuráina prevzal prezidentský úrad po 45 minútach.

Cárska rodina rok pred smrťou cára Alexander III., ktorý vládol Rusku v období 1881 až 189 (prvá zprava). Prvý zľava je veľkovojvoda a následník trónu Nikolaj Alexandrovič Romanov, budúci cár Mikuláš II. Vedľa neho je druhý syn cára Alexandra III., veľkovojvoda Michail Alexandrovič Romanov, ktorý sa 15. marca 1917 stane na jeden deň posledným ruským cárom. Obaja bratia budú zavraždení boľševikmi v lete 1918. Zdroj fotografie: Archív redakcie

Po abdikácii svojho brata, cára Mikuláša II., sa posledným ruským cárom stal Michail II. (1878 – 1918). Abdikácia Mikuláša II. bola podmienená odovzdaním moci jeho mladšiemu bratovi. Automaticky tak urobila z Michaila samovládcu Ruska. Vydržal na tróne iba necelý deň. Nebol naivný, alebo bažiaci po moci. Chápal, že tri storočia absolútnej vlády Romanovovcov nad Ruskom sa skončili. Po dlhšej diskusii so svojimi poradcami dospel k záveru, že korunu prijme len vtedy, ak mu ju odovzdá ustanovujúci orgán novej revolučnej moci. To sa nestalo a po svojej abdikácii 16. marca 1917 odovzdal moc Dočasnej vláde. O tom, ako veľmi sa koruny bál, svedčí fakt, že abdikačný dokument podpísal ako veľkovojvoda. Z formálneho hľadiska to však mohol urobiť iba panovník. Abdikácia ho pred strašným osudom nezachránila. Päť mesiacov po vypuknutí októbrovej revolúcie ho previezli do väzenia v Perme. Posledného ruského cára zastrelili čekisti. Jeho telo bolo spálené a popol bol rozptýlený na úpätí Uralu.

Krátky čas panovania smutný osud mala aj „deväťdňová kráľovná“ Lady Jane Gray (1537 – 1553). Je to v britskej histórii panovníčka s najkratšie trvajúcou vládou. Vyhlásená bola za kráľovnú Anglicka, Walesu a Írska 10. júla 1553 vo veku 16 rokov po smrti svojho bratranca, protestanta Edwarda VI. V poradí nástupníctva bola v skutočnosti piata, ale bola vybraná, pretože bola protestantkou. Krajina však tento výber neprijala. Tajná rada zmenila výber v prospech prvej v poradí, Márie, ktorá bola Edwardovou nevlastnou sestrou a dcérou Henricha VIII. s Katarínou Aragónskou, a ktorá bola katolíčkou. Tajná rada zosadila Jane, a tá bola nasledujúci rok popravená.

Ešte oveľa menej, ako iní panovníci, vydržal v roku 1830 na tróne francúzsky panovník Ľudovít XIX (1775–1844). Bolo to len približne 20 minút. Následník trónu, dedič kráľa Karola X., strávil svoj raný život mimo Francúzska, ale vrátil sa bojovať za rojalistov proti Napoleonovi. Masové protesty Júlovej revolúcie požadovali ukončiť vládu Burbonovcov a dosadiť na trón Ľudovíta Filipa. Všetko vyvrcholilo 2. augusta 1830, kedy Karol X. nútene abdikoval v prospech syna. Ten o 20 minút neskôr podpísal aj svoju abdikáciu v prospech Henricha V. Panovať Francúzsku Henrich V. vydržal týždeň. Na francúzskom tróne ho vystriedal ho posledný kráľ ktorého Francúzsko malo Ľudovít Filip.

Podobnú kráľovskú minutáž na tróne historický osud doprial aj Luisovi II. z Portugalska, ktorý sa technicky stal kráľom 1. februára 1908 po tom, čo bol jeho otec Carlos I. v Lisabone atentátnikmi zavraždený. Syn a dedič Luís Filipe (Luis II.) bol spolu s otcom smrteľne zranený v rovnakom čase, ale údajne prežil svojho otca približne iba o 20 minút.