Mesto postavené na kostiach

„Ak mi Boh dá čas, chcem z Peterburgu urobiť druhý Amsterdam,” povedal Peter. Začal tento sen realizovať bez ohľadu na náklady a desaťtisíce ľudí, ktorí zahynuli ako robotníci. Bol si však dobre vedomý toho, ako málo sympatií si táto akcia získala: „Viem, že ľudia nemilujú Peterburg, zapália mesto a flotilu, len čo zomriem, ale pokiaľ budem žiť, budem ich tu držať, mali by cítiť, že som cár Peter Alexejovič.” Peter I. nemal vysokú mienku o svojom ľude. Chcel urobiť zo zvierat ľudí, tak to doslova povedal dánskemu vyslancovi. A nevylúčil z toho plánu poľudštenia ani ruskú šľachtu.

Guvernéri v provinciách boli v roku 1706 poverení úlohou zaistiť 30 000 nevoľníkov na hrubé práce, tiež aj staviteľov, remeselníkov a umelcov. Na získanie kameňov v močaristej delte Nevy, kde bola núdza o stavebný kameň, cár prikázal, že z kameňa môžu byť postavené iba jeho stavby a že všetci kamenári musia ísť pracovať iba k nemu. Lode mohli zakotviť v meste len vtedy, ak priviezli aspoň 30 stavebných kameňov. Pre koče bola norma priviezť do mesta tri kamene.

Robotníci sa namáhali v močaristej pustine. Chýbalo im náradie, jedlo i vhodné ubytovanie. Tisíce ľudí sa pokúsili odtiaľ utiecť. Ak ich chytili, odrezali im nos. Zlé počasie, skorbut a úplavica sa postarali o vysoký počet úmrtí. Historici predpokladajú, že pri realizácii „Petrovho raja“ zomrelo niekoľko stotisíc ľudí. „Všetko v tejto ríši príde k desivému koncu, pretože vzdychy toľkých miliónov duší proti cárovi stúpajú do neba,” uviedol vtedajší diplomat pôsobiaci pri Petrovom dvore na margo výstavby Peterburgu.

K vláde nad Ruskom sa za normálnych okolností Peter I. ani nemal dostať. Bol 14. dieťaťom cára Alexeja I. Jeho otec, cárom bol v rokoch 1645 – 1676, mal totiž z prvého manželstva 13 detí, medzi nimi aj synov Fiodora a Ivana. Obaja však boli telesne slabí, navyše mladší Ivan bol postihnutý mentálnou zaostalosťou. Alexej sa po smrti prvej ženy oženil s Natáliou, príslušníčkou starobylej rodiny Naryškinovcov. Z manželstva sa narodili tri deti, detstvo prežil Peter a jeho sestra Natália.

Po smrti cára Alexeja na trón nastúpil Petrov starší nevlastný brat Fiodor III., ktorý však vládol iba 10 rokov. Nástupnické problémy vznikli, keď v roku 1681 zomrel krátko po narodení Fiodorov syn Iľja. Samotný Fiodor trpel na suchotiny. S vládou slabomyseľného Ivana sa veľmi nepočítalo.

Po očakávanej smrti chorého Fiodora III. bol najvyšším vládnym orgánom bojarskou Dumou, tvorenou zástupcami najvplyvnejších ruských rodov, vyhlásený za cára Peter, za ktorého mala ako regentka vládnuť jeho matka. Jej strýkovia a bratia sa už začínali ujímať miest v štátnej správe, keď sa rozhodla aktívne konať nevlastná sestra Sofia. Využila nespokojnosť plukov tzv. strelcov, ktorí strážili mestské hradby a brány v Moskve, ale už niekoľko mesiacov nedostali žold. Na základe falošnej správy o zavraždení cároviča Ivana ich poštvala proti prívržencom matky Petra, Natálii Naryškinovej. Strelci vtrhli do Kremľa a žiadali vydanie domnelých vrahov. Pochytali a pred zrakom Natálie a samotného Petra brutálne popravili niekoľko významných bojarov. Napokon žiadali aj hlavu brata cárovnej Ivana Naryškina, ktorý sa obetoval a vydal sa do ich rúk. Zomrel na mučidlách počas výsluchu. Za cárov boli následne prehlásení obaja nevlastní bratia Ivan a Peter, ale reálne za nich vládla Petrova nevlastná sestra Sofia Alexejevna.

Táto krvavá udalosť sa Petrovi hlboko vryla do pamäti a do istej miery možno poznačila aj jeho psychiku. Historici sa domnievajú, že práve všadeprítomné násilie na cárskom dvore a neskoršie vlastné ohrozenie znížilo prah jeho citlivosti k utrpeniu a smrti druhých ľudí.

Šľachta, ktorej sa vôbec nechcelo opustiť svoje paláce v Moskve, bola donútená hrozbami a násilím odísť za cárom na sever do nového hlavného mesta. Obchodníci a remeselníci, ktorí chceli zbohatnúť na severe, nasledovali šľachtu. Postupne sa popri riečnych kanáloch v delte Nevy vybudovala katedrála Petra a Pavla, ministerské a vojenské budovy, kláštor Alexandra Nevského a kamenné bulváre lemovali stovky palácov a domov pre šľachtu a dvoranov.

Okrem cirkevných a svetských stavieb boli postavené lodenice a arzenály, ako aj pobrežná ostrovná pevnosť Kronštadt , čo urobilo z mesta domovskú základňu Baltskej flotily. V roku 1712 Peter vyhlásil novopostavené mesto za hlavné mesto Ruska a o dva roky neskôr v ňom žilo už 35 000 ľudí. Keď v roku 1725 Peter I. zomrel, žilo v meste už 70 000 obyvateľov.