Iron man s pofidérnym mierovým plánom: Ako veľmi by sme sa mali báť super schopností Elona Muska?

S veľkou technologickou mocou prichádza veľká politická zodpovednosť

Šéf Tesly, najhodnotnejšieho výrobcu áut na svete, a SpaceX, druhého najhodnotnejšieho „jednorožca“ sveta, Elon Musk je legendou biznisu. Ako nadaný technológ s neutíchajúcou aurou mladého outsidera sa jeho podobnosť s komiksovými postavičkami nedá poprieť. Keď sa o ňom hovorí ako o inšpirácii pre Tonyho Starka vo filmoch Iron Man a Avengers, nie je to len preto, že je, rovnako ako Tony Stark, nesmierne bohatý a často otravný egoista s komplexom spasiteľa. Je to preto, lebo má úmysel použiť všetky ohromné technologické vymoženosti v jeho dosahu na to, aby zmenil budúci chod dejín.

Tony Stark chcel okolo Zeme nainštalovať „brnenie“ kontrolované umelou inteligenciou. Musk chce pomôcť zastabilizovať klímu na Zemi (preto sa sústredí na elektrické autá) a postaviť základňu pre civilizáciu na Marse (preto vyvíja vesmírne rakety, z ktorých jedna 5. októbra vyniesla štyroch astronautov na Medzinárodnú vesmírnu stanicu). Aby pomohol financovať jeho snahu o kolonizovanie Marsu, SpaceX na obežnú dráhu Zeme vyslal Starlink, obrovskú konšteláciu satelitov, ktoré poskytujú internetové pripojenie odľahlým miestam na Zemi. Medzičasom, 3. októbra, Musk vyhlásil, že nakoniec teda odkúpi Twitter, platformu sociálnych médií. Tento krok sa snaží vykresliť ako civilizáciu-zachraňujúcu obranu slobody slova.
Nakoľko Musk má túžbu zmeniť budúcnosť, nie je prekvapujúce, že je vidieť ako využíva jeho rýchlo rastúcu moc na to, aby ovplyvnil aj prítomnosť. Po začiatku ruskej invázie na Ukrajine, SpaceX poslal na Ukrajinu terminály Starlink a zapol ich satelitné pokrývanie. Táto intervencia pomohla Ukrajincom obnoviť základné služby a ich jednotkám odolávať ruským útokom na bojisku, za čo Ukrajinci Muskovi adresovali ohromnú vďaku. No menej nadšení boli z Muskových výrokov na Twitteri, v ktorých navrhol „mierový plán“, podľa ktorého by bol Krym pripojený k Rusku, pravdepodobne aj spolu s inými okupovanými teritóriami. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelensky požiadal svojich 7,6 miliónov followerov či by radšej preferovali pro-ukrajinského Muska alebo pro-ruského Muska. Bola to pripomienka vplyvu, ktorý Twitter a iné sociálne médiá majú na globálne vnímanie tejto vojny.

Len fakt, že Musk sa za jeden týždeň môže dostať do konfliktu s prezidentom Ukrajiny na Twitteri, platforme pre online diskusiu, s ktorej kúpou pred nedávnom súhlasil, zatiaľ čo vysiela ľudí na obežnú dráhu Zeme, demonštruje rozsah, do ktorého mu jeho rastúce technologické super schopnosti dali geopolitický vplyv. Mal by toto byť dôvod pre obdiv alebo pre obavy?

Muskove politické úvahy na Twitteri ako také majú len málo váhy. Ale ak vezmeme do úvahy dôležitosť role, ktorú platformy ako Twitter hrajú vo vznetlivom svete politiky, na jeho rozhodnutiach o Twitteri samotnom (ako napríklad obnovenie prístupu Donaldovi Trumpovi na túto platformu) záleží omnoho viac. Takisto bude stále viac záležať na jeho rozhodnutiach o systéme Starlink. Nech máte akékoľvek politické presvedčenie, len fakt, že jeden muž môže rozhodnúť či ľuďom rozšíriť alebo nerozšíriť prístup na internet a kto ho môže používať – a dokonca ho môže vypnúť úplne kedy sa mu zachce, je extrémne znepokojujúce.

Neexistuje žiaden komerčný argument proti Muskovej akumulácii moci. Starlink ani biznis SpaceX s vypúšťaním satelitov nie sú monopoly (aj keď SpaceX je momentálne jedinou možnosťou Európy na vysielanie astronautov na obežnú dráhu); a ani Twitter nie je monopol. Ale všetky tri spoločnosti majú obrovskú globálnu dôležitosť a budú ju mať ešte nejaký čas.

Pokus Tonyho Starka inštalovať „brnenie“ okolo Zeme takmer viedlo k jej zničeniu. Ponížený Stark neskôr akceptoval dohľad Spojených národov nad jeho technológiou. Nevyzerá to, že Musk má úmysel brať si z neho príklad. Fanúšikovia komiksov môžu iba dúfať, že si Musk aspoň vezme k srdcu slová adresované Petrovi Parkerovi, ako Spider-manovi: „S veľkou mocou prichádza veľká zodpovednosť.“ Ako Robert Caro* reagoval na známe diktum Lorda Actona**, moc nemusí vždy korumpovať, ale vždy odhalí. Musíme z blízka sledovať čo Muskova moc odhalí.

* Robert A. Caro je americký žurnalista a autor, známy pre jeho biografie mocných politických osobností Ameriky, urbanistu z New Yorku Roberta Mosesa (The Power Broker) a bývalého amerického prezidenta Lyndona B. Johnsona (The Years of Lyndon Johnson).

**Lord Acton bol britský politik, historik a spisovateľ neskorého devätnásteho storočia, známi pre jeho výrok: „Moc má tendenciu korumpovať, a absolútna moc korumpuje absolútne. Veľkí muži sú takmer vždy zlí muži…“

Pôvodný článok bol publikovaný v The Economist 6. okróbra 2022