Prehľad správ

Najnovšie články

Francúzska cesta k atómovej zbrani

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v reakcii na signály prezidenta Trumpa,...

Talianska kuchyňa, tradícia, alebo marketing?

Moderná armáda bez dronov sa nezaobíde

Záhradníkov rok: Ako pestovať georgíny

Svet farieb: Ako vás vidí okolie

Dunkelflaute. Tak sa hovorí v Nemecku obdobiu, kedy nesvieti slnko...

Dunkelflaute

Dunkelflaute. Tak sa hovorí v Nemecku obdobiu, kedy nesvieti slnko...

Dunkelflaute

Dunkelflaute. Tak sa hovorí v Nemecku obdobiu, kedy nesvieti slnko a nefúka vietor.

Posledných pätnásť rokov Nemecko masívne investovalo do využitia solárnej a veternej energie a zároveň odstavilo z prevádzky funkčné jadrové elektrárne. V roku 2023 vyrobili v krajine obnoviteľné zdroje 55 % elektriny. Rok predtým to bolo len 48 percent.

V roku 2023 veterná energia z turbín y mora prispela 31,1% podielom, solárna energia 12,1% a biomasa 8,4%, zatiaľ čo zvyšných 3,4% pochádzalo z vodnej energie a iných obnoviteľných zdrojov. Nemecko plánuje, že do roku 2030 bude tvoriť zelená energia 80% jeho energetického mixu.

Na druhej strane plánov je počasie. Dunkelflaute sa volá obdobie, kedy nesvieti slnko a nefúka vietor a výroba elektriny v solárnych a veterných elektrárňach je teda na minime. Táto situácia nastáva najčastejšie v zime, kedy je v Nemecku práve najvyšší dopyt po elektrine.

Dunkelflaute trvá od niekoľkých dní do niekoľkých týždňov, pričom výroba veterných a solárnych elektrární niekedy klesá pod 20% ich inštalovaného výkonu, niekedy až k nule. Napríklad 12. decembra 2024 bola v Nemecku výroba elektriny z veterných a solárnych elektrární tridsaťkrát nižšia ako dopyt po nej.

Výsledkom závislosti na výrobe z nespoľahlivých zdrojoch energie (veterná, slnečná) v kombinácii s rozhodnutím o útlme jadrovej energetiky je to, že Nemecko má najdrahšiu elektrinu v Európe. Viedlo to aj k strate energetickej nezávislosti Nemecka a v konečnom dôsledku aj celej Európy.

Politika výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov by bola prijateľná, keby bola založená na udržateľnom zdroji energie nezávislom od počasia, ako je napríklad jadrová energia. V roku 2011 sa však Nemecko pod vplyvom havárie jadrovej elektrárne vo Fukušime náhle rozhodlo postupne utlmiť svoju jadrovú energetiku a odstaviť svoje plne funkčné jadrové elektrárne. Všetky nemecké jadrové elektrárne, ktoré boli uvedené do prevádzky do roku 1980, boli okamžite odstavené. Boli to: Biblis A a B, Brunsbüttel, Isar 1, Neckarwestheim 1, Unterweser a Philippsburg 1. Jadrová elektráreň Krümmel bola v tom čase už mimo siete. Jadrové elektrárne Grohnde, Gundremmingen C a Brokdorf boli odstavené 31. decembra 2021. Posledné tri jadrové elektrárne v Nemecku boli odstavené 15. apríla 2023: Isar 2, Emsland a Neckarwestheim 2. Ich odstavenie bolo naplánované na 31. decembra 2022. V dôsledku energetickej krízy pokračovali tri jadrové elektrárne v prevádzke v predĺženom režime do 15. apríla 2023. Použitie nových palivových článkov už nebolo koaličnou vládou, v ktorej má zastúpenie a v oblasti hospodárstva aj hlavné slovo strana Zelených, povolené.

Situáciu ešte viac Nemcom skomplikovala vojna na Ukrajine. Z politických dôvodov prišlo k nespusteniu prevádzkyschopnej vetvy plynovodu Nord Stream a všetko dokončila sabotáž na ostatných jeho podmorských potrubiach. Dodávky lacného plynu z Ruska do Nemecka, ktoré mali Nemcom vyrábať v elektrárňach náhradu za odstavené atómky, sa ukončili.

V dôsledku tohto rozhodnutia sa znížila schopnosť Nemecka vyrábať elektrinu stabilne a predvídateľne a namiesto toho sa krajina a jej hospodárstvo stali silne zraniteľnými voči výkyvom počasia a na nich závislých obnoviteľných zdrojoch energie.

Odstavenie jadrových elektrární spôsobilo, že Nemecko už nie je energeticky sebestačné. Najmä v období dunkelflaute. Krajina preto masívne dováža elektrinu z Francúzska, Dánska, Česka a Poľska. Aj to nestačí a elektrinu musí vyrábať Nemecko doma aj v zatracovaných tepelných elektrárňach spaľovaním čierneho a hnedého uhlia.

Masívne dovozy elektriny Nemeckom silne zdražujú elektrinu aj u jeho susedov. Ceny elektriny sú v Nemecku skutočne závratné. V roku 2024 bola cena elektriny pre domácnosti v Nemecku najvyššia v Európe, a to 400 eur/MWh, pričom počas výskytu dunkelflaute vystúpila až k hodnote 900 eur/MWh. Na porovnanie, priemerná cena elektriny vo Francúzsku, teda v krajine využívajúcu jadrovú energiu, bola v rovnakom období 250 eur/MWh. A v USA sú ceny elektriny o 30 % nižšie ako vo Francúzsku… Skutočne je to pre Európu udržateľné riešenie?

Zvýšená závislosť Nemecka na dodávkach elektrickej energie zo susedných krajín vyvoláva v Európe napätie. Vysoké ceny elektriny v Nemecku zvyšujú ceny elektriny aj v susedných krajinách, čím sa v nich elektrina stáva nedostupnou a vyvoláva rastúcu frustráciu odrážajúcu sa v zmene politických nálad. V Európe sa objavujú diskusie o odstúpení od niektorých energetických dohôd, najmä tých, ktoré sa týkajú vývozu elektriny a obchodovania s ňou na burze v Lipsku ( European Energy Exchange, skratka EEX).

Ale to je predsa kvôli „záchrane našej planéty“, tak znie v Nemecku neodporovateľný „zelený“ argument zelených straníkov a aktivistov a im naklonených médií. Je to naozaj tak? Pravda je taká, že napriek svojej láske k zeleným energiám má Nemecko kvôli svojej zvýšenej závislosti na čiernom a hnedom uhlí stále vysokú uhlíkovú stopu. V roku 2024 bola krajina druhým najväčším emitentom CO2 v Európe na jednotku vyrobenej energie. Značná časť doma vyrobenej elektriny pochádza totiž z fosílnych palív. Nemecko produkuje desaťkrát viac CO2 na jednotku vyrobenej energie ako Francúzsko, ktoré vyrába 67% elektrickej energie v atómových elektrárňach.

Vysoké ceny elektriny v Nemecku vedú k sťahovaniu tamojšieho priemyslu do cudziny. Spoločnosti hľadajú miesta s nižšími cenami energií. Ako môže byť firma v svetovej konkurencii na globálnom trhu konkurencieschopná, keď platí za elektrinu trikrát viac ako jej konkurencia? Pri zemnom plyne je situácia ešte horšia, v Európe je zemný plyn takmer päťkrát drahší ako v USA.

Celá odvetia rešpektovaného nemeckého priemyslu sa preto rúcajú. Hlavne veľké koncerny, vlajkové lode nemeckej ekonomiky, ako VW , BASF, Mercedes-Benz sa zmietajú v problémoch. Každá veľká spoločnosť, ktorá zanikne, alebo sa zmenší, so sebou strhne do priepasti nespočetné množstvo malých a stredných podnikov. Obzvlášť ťažko zasiahnuté sú v Nemecku energeticky náročné odvetvia ako hutníctvo a chemický priemysel.

Dunkelflaute sa stalo odrazom politiky hlbokej energetickej krízy spôsobenej ideologickou, autoritárskou, iracionálnou a neúspešnou energetickou transformáciou. Vzhľadom na demografický a hospodársky význam Nemecka pre Európu a svet sa tento jeho chybný krok javí ako ďalšia celoeurópska katastrofa. Opäť raz sa napĺňa sentencia, že Nemecko nerobí malé chyby, ale raz za čas jednu veľkú.