Prehľad správ

Najnovšie články

Do galérie na lekársky recept

Pred šiestimi rokmi, potom, čo Nathalie Bondil počula o lekároch,...

Sladká, lepkavá a v kurze

Krémová pistáciová plnka obalená v čokoládovej kruste je na sociálnych sieťach...

Bude asteroid 2024 YR4 zabijak našej planéty?

Prvýkrát astronómovia spozorovali tento asteroid na možnej kolíznej dráhe so...

Zahradníkov rok: Všetko, čo potrebujete vedieť o magnólii

Chcete mať v záhrade jeden z najkrajších a najelegantnejších stromov, ktorý...

Francúzska cesta k atómovej zbrani

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v reakcii na signály prezidenta Trumpa,...

Talianska kuchyňa, tradícia, alebo marketing?

Moderná armáda bez dronov sa nezaobíde

Keď sa začínala I. svetová vojna, letectvo bola exotická okrajová záležitosť vzducholodí a bizarných pomalých viacplošníkov. O dvadsať rokov, na počiatku II. svetovej vojny bolo už letectvo údernou silou pozostávajúcou zo stíhačiek a diaľkových bombardérov. Na konci vojny k nebu vzlietli prvé prúdové stroje. Je to tak, že vojna urýchľuje technologický vývoj. Bohužiaľ armády a ich predstavitelia sa väčšinou pripravujú na minulé vojny. Keď príde deň D, ukáže sa, že celé roky sa vynakladali nemalé finančné prostriedky na nesprávne ciele.

Význam dronov v modernej vojne nám ukázali boje na Ukrajine. Na oblohe sa to hemží rôznymi typmi a ukazujú svoju vysokú efektivitu. Vytvorili situáciu, že húfnice, raketomety, tanky, obrnené transportéry sa stávajú lovnou zverou a ich životnosť na bojisku je nízka. Všetko, čo sa deje na línii kontaktu, je viditeľné pre protivníka. Aby nepriateľ pomocou neustále poletujúcich prieskumných dronov nespozoroval v pásme cca 20-30 kilometrov od línie dotyku prisúvanie techniky, zásob a vojenských jednotiek, už nie nie je takmer možné.

Prichádza k evolúcii bojovej taktiky. Existuje možnosť, že zákopové línie a poľné opevnenia ako také môžu stratiť svoju účinnosť. Drony FPV (ovládané operátorom z pohľadu osoby) už môžu vstúpiť zhora a zasiahnuť pozície. Ak to dokážu koordinované roje dronov, potom môžu byť zákopy a živá sila v nich zničené ešte efektívnejšie.

Niektoré prvky vojny strojov, ako automatizované navádzanie na cieľ, už boli implementované napr. v ruských Lancetoch. Ak sa však koncept bude naďalej vyvíjať tak rýchlo ako doteraz, potom moderné bojisko prejde čoskoro veľkými zmenami. Drony budú schopné automaticky odhaliť ciele, vrátane pozícií protivzdušnej obrany, veliteľstiev a skladov, čím sa zníži závislosť od operátorov. Zvýši sa tým presnosť a zníži sa pravdepodobnosť zlyhania útoku.

Lancet je ruský kamikadze dron vyvinutý a vyrábaný spoločnosťou ZALA (dnes súčasť koncernu Kalašnikov). Lancet je nástupcom staršieho modelu vyvinutého Kub. Prvýkrát bol verejne predstavený v júni 2019. Lancet je bezpilotné lietadlo typu „vyčkávacia munícia“ (angl. loitering munition), ktoré je určené na ničenie pozemných cieľov. Je vybavený elektromotorom. Štandardná verzia má maximálny dolet 40 km a výdrž okolo 40 minút. Vyrába sa v dvoch verziách, a to Lancet-1 so vzletovou hmotnosťou 5 kg a bojovou časťou s hmotnosťou 1 kg a Lancet-3 so vzletovou hmotnosťou 12 kg a bojovou časťou s hmotnosťou 3 kg. Nízku hmotnosť zabezpečuje použitie plastov a kompozitných materiálov. Zdroj ilustrácie: Wikimedia.org

Ak sa zavedie koncept nasadenia roja desiatok spolupracujúcich dronov naraz, potom môže byť účinnosť ešte vyššia. Ak drony získajú prvky autonómie, operátori môžu byť presunutí preč od frontovej línie, čo zníži straty a zvýši schopnosť prežitia počas bojových misií. Príde k zníženiu úlohy tradičného hlavňového delostrelectva a letectva. Drony ich už dnes čiastočne nahrádzajú. To nie je dobrá správa pre našich zbrojárov.

Masové prezbrojenie na drony a ochrany pred nimi je aj otázka ekonomická. Na jednej strane súboja stojí napríklad opancierovaný 40 tonový tank za 20 miliónov a na druhej poflakujúci sa kamikadze dron za 30 tisíc, ktorý opancierovaného mamuta spolu s posádkou spoľahlivo zničí. Preto je udivujúce, že naša armáda stále investuje nemalé prostriedky do staromódneho železa, ktoré na modernom bojisku už neprežije ani pár minút.

Slovenská armáda, podľa vyjadrení z jej vedenia, sa aktuálne vraj zamerala na zavedenie malých dronov pre situačný prieskum. Tie majú zabezpečiť prehľad pre veliteľov, aby neboli už odkázaní na mapy, fixky a vysielačky. Podľa informácii z tlače samotný nákup takýchto dronov sa ešte v blízkej budúcnosti nečrtá.

Ako občania, z ktorých daní štát nakupuje, by sme mali vedieť, že drony oproti starším zbraňovým systémom majú výhodu nízkej obstarávacej ceny. Malý príklad: legendárna z ramena odpaľovaná protilietadlová raketa Stinger, ktorú kedysi Američania dodávali muhadžedínom v Afganistane v boji proti ZSSR, je dnes využívaná aj v boji proti dronom, chyba je len v jej cene – stojí vyše stotisíc eur. Na druhej strane útočné samovražedné drony Šáhid, vyvinuté Iránom a využívané Ruskom v útokoch na ukrajinskú kritickú infraštruktúru, stoja približne 33-tisíc eur kus. Podobne stojí aj poflakujúci sa dron ZALA Lancet. Výhodou moderných dronov je teda nízka cena oproti technike, ktorú potenciálne ničí drony a možnosť rýchleho masového nasadenia na bojisku.

Minister Kaliňák však chce „rozvíjať systém klasickej hlavňovej protilietadlovej ochrany a protidronovej ochrany, pretože vojna na Ukrajine nás vrátila späť, do klasickej zostavy, to znamená delostrelectvo, tanky a pomalé lietadlá ako v 2. svetovej vojne.“ Dá sa takémuto vyjadreniu rozumieť, asi tak, že máme domácich významných producentov munície pre delostrelectvo, ako aj vlastnú výrobu samohybných húfnic a vplyvní lobisti pretláčajú iné zbrojné systémy. Ale to nemôže byť dôvod, že odmietneme vývoj, lebo je tu nejaký zavedený výrobný a obchodný model, ktorý sleduje predovšetkým vlastné biznis záujmy a ignoruje trendy z najväčšieho európskeho bojiska po roku 1945.

Naša armáda by mala mať k dispozícii drony, ktoré by pomohli zvýšiť účinnosť bojových jednotiek na zastavenie a odrazenie prípadného útoku a trúfame si povedať, že to bude lacnejšie, ako zbraňové systémy, ktoré sa pre našu armádu momentálne obstarali a obstarávajú. Za menej peňazí by sme dostali podstatne viac muziky.