Povýšila minisukňu na symbol
- Martinský Rínok
- 19 apríla, 2023
- 9:46 am
Mary Quant (1930 – 2023) bola vynaliezavá, svojská a komerčne zameraná. Ako priekopníčka dizajnu a maloobchodu spopularizovala super vysoké spodné lemy sukní, ktoré boli rozhodujúce pre rozvoj scény „Swinging Sixties“. Jej tvorba a podnikanie sa niesli v duchu jej vlastného sloganu: „Móda je nástroj ako súťažiť v živote mimo domova.“
Mary Quant sa narodila a vyrastala ako dcéra dvoch waleských učiteľov v Blackheath v Londýne. Po tom, čo jej rodičia odmietli dovoliť navštevovať kurz módneho návrhárstva, vyštudovala odbor ilustrácie. Tam sa zoznámila so svojím budúcim manželom, aristokratom Alexandrom Plunketom Greenom.
V roku 1955 Plunket Greene kúpil Markham House na King’s Road v Chelsea. Bol to obchod v lokalite mladých umelcov, filmových režisérov a ľudí, ktorí sa zaujímali o objavovanie nových spôsobov života a obliekania. Mary. Quant, Plunket Greene a ich priateľ, právnik, z ktorého sa stal fotograf Archie McNair, si spolu otvorili butik s názvom Bazaar. Na prízemí bol obchod a v suteréne budovy si otvorili reštauráciu Alexander’s. Mary sa sústredila na dizajn, Plunket Greene riadil podnikateľské a marketingové aktivity a McNair prispel okrem fotografovania aj právnymi radami.
Mary Quant vyrastala v čase, keď sa dievčatá a mladé ženy v Spojenom kráľovstve museli obliekať takmer rovnako ako ich matky. Vhodné oblečenie pre Britky vo veku 16-20 rokov, ktoré nechceli byť ako ich matky, jednoducho neexistovalo.
Pôvodne ponúkal butik Bazaar oblečenie, ktoré mohli nakúpiť na veľkoobchodnom trhu a s miernym ziskom predať. Čoskoro však začala byť Mary Quant frustrovaná z takto dostupného tovaru. Povzbudená úspechom toho, čo neskôr v autobiografii Mary Quant opísala ako pár „šialených“ salónikových pyžám, ktoré navrhla na otvorenie Bazaaru (návrh bol uvedený v časopise Harper’s Bazaar , rozhodla sa začať zásobovať butik iba jej vlastnými modelmi.
Ponúkali v butiku tiež radikálne odlišný zážitok z nakupovania. U Quant hrala hlasná hudba, zákazníčky dostávali bezplatné nápoje, typické boli vtipné aranžmány výkladov a predĺžené otváracie hodiny. Prvé vlastné kolekcie boli vo svojej jednoduchosti nápadne moderné a veľmi nositeľné. Na rozdiel od štruktúrovanejšieho oblečenia, ktoré bolo vtedy stále obľúbené u iných návrhárov, Quant chcela „uvoľnené oblečenie vhodné na bežné aktivity“. Spojením krátkych tunikových šiat s pančuchovými nohavicami v jasných, výrazných farbách – šarlátovej, zázvorovej, slivkovej a hroznovej – vytvorila odvážnu, módnu verziu praktického oblečenia. „Chceli sme ľudí pobaviť a zároveň im predávať veci,“ napísala Quant vo svojej autobiografii Quant by Quant. Prišli k nej nakupovať hudobníci z Rolling Stones, ako aj slávna herečka Audrey Hepburn. V roku 1967 sa herečka objavila vo filme Two for the Road v dvoch dizajnoch od Mary Quant – v bielo-zelených minišatách so stojačikom na zips a v červeno-žltých pruhovaných džersejových šatách s bielym golierom a manžetami. Do roku 1957 dopyt po oblečení od Mary Quant viedol k otvoreniu druhého londýnskeho obchodu Bazaar na King’s Road.
Jej rozvíjajúci sa štýl bol ovplyvnený tanečníkmi, hudobníkmi a beatnickými pouličnými literátmi z Chelsea. Vtedy tam bolo centrum silnej subkultúry, ktorá pomohla definovať londýnsku mládežnícku kultúru v Británii konca 50-tych rokov minulého storočia.
Keďže londýnska butiková scéna sa nielen rozrastala, ale začala prinášať značné finančné zisky, stala sa zaujímavou i pre kamenné obchodné domy. Quant v roku 1962 podpísala lukratívnu dizajnérsku zmluvu s americkým reťazcom obchodných domov. V roku 1963 spoločnosť Mary Quant Limited expandovala na britský masový trh s novou, lacnejšou produktovou linkou oblečenia a doplnkov pod názvom Ginger Group. V tom istom roku dostala Quant od novín The Sunday Times Medzinárodnú cena za „postrčenie Anglicka v konvenčnom postoji k oblečeniu.
V roku 1967 si otvorila tretí obchod na londýnskej New Bond Street. Ku koncu desaťročia bola Quant najvýznamnejším návrhárom v Spojenom kráľovstve a dosiahla na trhu nebývalý úspech. Odhadovalo sa, že až sedem miliónov žien malo vo svojom šatníku aspoň jeden z jej produktov. Tisíce ďalších používali jej moderné odtiene kozmetického radu značky Daisy.(priniesla na trh ako prvá vodeodolnú maskaru).
Od konca 70. rokov podnik vyrábal vysokokvalitné dámske oblečenie spolu s koordinovanými návrhmi interiérov pre britskú výrobnú spoločnosť ICI, vrátane posteľnej bielizne, kobercov, farieb a tapiet, difúzneho sortimentu, ako sú plavky, pančuchový tovar, šperky a obľúbené produkty na líčenie a starostlivosť o pleť. Quant predstavila produkty starostlivosti o pleť pre mužov a vydala knihy propagujúce jej myšlienky o kozmetike.
V roku 1990 Britská módna rada ocenila jej výnimočný prínos k britskej móde uvedením do prestížnej Siene slávy. Historici módy ju nazývajú “matkou minisukne”. Je považovaná za jednu z kľúčových postáv sexuálnej revolúcie v Spojenom kráľovstve a za tvorcu štýlu „swinging 60s“. „Bez nej by 60. roky neboli 60. rokmi,“ napísala na Instagram modelka Twiggy, ďalšia tvár tohto desaťročia. Krátkymi sukňami, pestrofarebnými pančucháčmi a nohavicami mužského strihu pomohla vymazať britskú povojnovú fádnosť a nastolila nový, odvážny prístup k oblečeniu. Návrhárka prišla s demokratickými vecami, ktoré rovnako milovali aristokratky a dievčatá, ktoré dostávali minimálnu mzdu – a pre tých, ktorí si nemohli dovoliť nové šaty, vytvorila vzory do časopisov, podľa ktorých si ich doma ušili.