Prehľad správ

Najnovšie články

Tajomstvo stredovekého kódexu

Kniha známa ako Voynichov rukopis, ktorá nedá spávať profesionálnym i...

Sezóna špargle je tu

Jedna z najdelikátnejších zelenín má obmedzenú sezónu od apríla do...

Záhradníkov rok: Burina, alebo liek

Je označovaná aj ako najslávnejšia burina na svete. Anglický názov...

Krutý trest pre škótskeho hrdinu

William Wallace bojoval proti Angličanom za nezávislosť Škótska. Do rúk...

Sagrada Familia má byť dokončená v roku 2026

Nadácia La Sagrada Familia oznámila, že monumentálny kostol v Barcelone...

Pápež automobilového dizajnu

Mimo väčšej pozornosti mainstreamu zomrel 13. marca vo veku 85...

Vlasy odhalili príčinu smrti Beethovena

Ludwig van Beethoven je jedným z najvplyvnejších a najpopulárnejších skladateľov klasickej hudby. Narodil sa 16. decembra 1770 v Bonne, zomrel 26. marca 1827 vo Viedni. Bol z chudobnej rodiny, jeho predkovia boli roľníci a remeselníci s koreňmi vo flámskom Mechelene. Slovíčko „van“ neznamená, že mal šľachtický pôvod, ale naznačuje, odkiaľ pochádzala jeho rodina. Beethovenov starý otec, ktorý sa volal tiež Ludwig, bol zamestnaný ako hudobník na dvore kolínskeho arcibiskupa, kde mal na starosti orchester. V roku 1740 sa mu narodil syn Johann, z ktorého sa stal neskôr spevák. Budúci slávny skladateľ dostal meno Ludwig po starom otcovi. Vo veľmi mladom veku slúžil ako druhý dvorný organista, za čo dostával pravidelný plat. Ako trinásťročný hral na čembale a viole v orchestri a komponoval komornú hudbu.

Zdravotné problémy významne ovplyvnili jeho kariéru skladateľa a klaviristu, vrátane progresívnej straty sluchu, opakujúcich sa žalúdočných a črevných ťažkostí a ochorenia pečene. Beethoven, ktorý zomrel vo veku 56 rokov na dlhotrvajúcu chorobu, začal strácať sluch už vo svojich 20 rokoch a v polovici 40. rokov bol funkčne hluchý. Od svojich 22 rokov trpel silnými bolesťami brucha a chronickými záchvatmi hnačky.

Deň po Beethovenovej smrti dvaja z jeho spolupracovníkov objavili niekoľko dokumentov uložených v skrytej priehradke v jeho písacom stole, vrátane nezvyčajného dokumentu napísaného v roku 1802 a adresovaného jeho bratom. V dokumente sa Beethoven priznal, že bol “beznádejne postihnutý” progresívnou stratou sluchu. Uviedol, že iba cnosť a láska k umeniu mu zabránia spáchať samovraždu a že teda nemôže opustiť svet skôr, ako vytvorí všetky diela, na ktoré cíti nutkanie ich skomponovať. Beethoven potom požiadal, aby po jeho smrti bola jeho choroba opísaná jeho obľúbeným lekárom Dr. Johannom Adamom Schmidtom (1759–1809) a zverejnená.

Životopisci z radov lekárov sa pokúsili určiť najpravdepodobnejšie príčiny rôznych Beethovenových zdravotných ťažkostí. Výskum sa opieral hlavne o dokumentárne zdroje, vrátane Beethovenových listov, denníkov a záznamov a správ od Beethovenových súčasníkov, vrátane lekárskych poznámok, pitevnej správy a opisov kostrového materiálu po exhumáciách v rokoch 1863 a 1888. Okrem toho boli vykonané analýzy zdrojov tkaniva, o ktorých sa tvrdí, že pochádzajú od Beethovena.

Tieto zdroje potvrdzujú množstvo zdravotných ťažkostí, ktoré sa líšia závažnosťou a vplyvom na Beethovenov život a kariéru. Predovšetkým medzi nimi bola strata sluchu, ako aj chronické gastrointestinálne problémy a ku koncu Beethovenovho života ochorenie pečene. Najmenej od veku 22 rokov trpel Beethoven oslabujúcimi brušnými ťažkosťami, ktoré pokračovali počas celého jeho dospelého života, charakterizované predovšetkým bolesťami brucha a záchvatmi a často dlhotrvajúcich záchvatmi hnačky. V lete 1821 začal Beethoven vykazovať príznaky ochorenia pečene, keď sa vyskytol prvý z najmenej dvoch záchvatov žltačky, čo vyvrcholilo jeho smrťou, považovanou za najpravdepodobnejšiu v dôsledku cirhózy. Je zaznamenaných aj niekoľko svedectiev o pravidelnej konzumácii veľkého množstva alkoholu. Niektorých lekárskych životopiscov to priviedlo k tvrdeniu, že Beethoven bol závislý od alkoholu. Jeden blízky priateľ údajne uviedol, že v rokoch 1825–1826 Beethoven konzumoval k obedu každý deň najmenej liter vína.

Beethoven bol pochovaný celkom trikrát. Zomrel 26. marca 1827 vo Viedni a o pár dní bol pochovaný na cintoríne v jednej z okrajových častí mesta (Währinger Ortsfriedhof). V roku 1863 sa úrady rozhodli opraviť jeho pohrebisko. Pred opätovným pochovaním telo exhumovali a vložili do novej kovovej rakvy. Cintorín bol v roku 1873 uzavretý a nakoniec sa v polovici 20. rokov 20. storočia zmenil na park. Medzitým bolo rozhodnuté presunúť Beethovenove pozostatky na významnejšie miesto. V roku 1888 ho teda opäť vykopali a znovu pochovali do jedného z čestných hrobov na Zentralfriedhof, hlavnom viedenskom cintoríne.

Dnes máme okrem dohadov a poznatkov z dávnej exhumácie aj moderné vedecké nástroje, ako je napríklad analýza DNA. Najnovšia genetická štúdia prameňoch vlasov Ludwiga van Beethovena odhalila ďalšie podrobnosti o skladateľovej smrti. Biologický antropológ Tristan Begg z University of Cambridge, vedúci výskumník v štúdii „Genomic analysis of hair from Ludwig van Beethoven“, ktorá bola uverejnená v Current Biology , uviedol, že osem prameňov vlasov pripisovaných nemeckému hudobníkovi bolo testovaných v nádeji, že sa nájde vysvetlenie potenciálnych základných genetických a infekčných príčin jeho chorôb. Štúdia nenašla primárnu príčinu jeho straty sluchu, alebo gastrointestinálnych problémov, ale objasnila ďalšie zdravotné problémy, ktoré mal skladateľ počas svojho života.

Päť z ôsmich testovaných prameňov vlasov sa ukázalo ako dokonalé genetické zhody a boli považované za takmer určite autentické. Z vlasov vedci zistili, že Beethoven mal genetickú predispozíciu na ochorenie pečene – niečo, o čom sa predpokladalo, že prispelo k jeho smrti. Testovanie tiež zistilo, že mal niekoľko mesiacov pred smrťou infekciu hepatitídou B. Vedci ďalej dospeli k záveru, že jeho genetická predispozícia a veľká konzumácia alkoholu predstavujú „pravdepodobné vysvetlenia“ závažného ochorenia pečene.

Dávna nevera
Sekvenovanie DNA nevyhnutne prináša niekedy so sebou aj prekvapenia. V tomto prípade sa našiel dôkaz, že niekto z Beethovenovej otcovskej línie pochádzal z mimomanželského pomeru. Toto zistenie je založené na analýze DNA od Beethovenových príbuzných nesúcich rovnaké meno a zaznamenaných v genealogických záznamoch. Beethovenov chromozóm Y sa nezhoduje so žiadnym z nich. Autori sa domnievajú, že k afére došlo pravdepodobne niekedy medzi počatím Hendrika van Beethovena okolo roku 1572 a skladateľa Ludwiga počatého o sedem generácií neskôr v roku 1770.

Beethoven a Slovensko
Časť tvorivého života Ludwiga van Beethovena sa spája so Slovenskom. Pobýval v obci Dolná Krupá, kde sa nachádza nádherný kaštieľ. Takmer s istotou sa dá povedať, že tam zložil Sonátu mesačného svitu, jednu zo svojich majstrovských a dnes svetoznámych skladieb.

Beethoven do Viedne prišiel z nemeckého Bonnu v roku 1790 iba ako 20-ročný málo známy skladateľ. Pravdepodobne mu v začiatkoch pomáhal dvorný radca a riaditeľ dvorskej kancelárie Mikuláš Zmeškal (1759 – 1833), ktorý bol zároveň aj hudobníkom a skladateľom. Zmeškal sa narodil v Leštinách na Orave, ale predikát mal „de Domanowetz“ (dnes Domaňovce, obec na Spiši). Vo svojom viedenskom byte usporadúval hudobné salóny, priatelil sa s mnohými hudobníkmi (Haydn, Mozart, Czerny, Moscheles atď.) Zmeškal otváral Beethovenovi dvere do šľachtických rodín tak, že ho odporúčal ako učiteľa hudby pre panskú mládež aby získal prostriedky na vydávanie skladieb. Takto sa dostal k Brunsvikovcom.

Šľachtický rod Brunsvikovcov sa do Dolnej Krupej dostal ak, že Michal II. Brunsvik (1671 – 1719) sa tam priženil a založil tam rodové sídlo. Jeho syn Anton I. Brunsvik (1709 – 1780) dal v polovici 18. storočia postaviť barokový kaštieľ. Mal šesť detí, štyri dcéry a dvoch synov. Najstarší bol Anton II. Brunsvik (1745 – 1792), ktorému otec dal panstvo v Martonvásári, v lokalite približne 60 kilometrov od Budapešti. Mladší bol Jozef (1750 – 1827), ten zostal na dolnokrupskom panstve. Ich sestra Zuzana sa vydala za grófa Guiccardiho, stala sa matkou Julietty Guiccardiovej. Práve Julietta je osoba, ktorá pravdepodobne inšpirovala Beethovena. Starostlivosť o celú rodinu ako mužský potomok prevzal gróf Jozef. A pri ňom sa dostávame k Beethovenovi, pretože pravdepodobne práve on Beethovena pozval ako učiteľa hudby svojich neterí, vrátane Julietty Guiccardiovej do Dolnej Krupej.

Beethovenove majstrovské dielo (Sonáta cis mol, op. 27, č.¤2) vzniklo v Dolnej Krupej. Potvrdzujú to aj spomienky potomkov rodu Brunsvik-Chotek. V Štátnom oblastnom archíve v Prahe je v rámci rodinného Chotekovského archívu uložený Beethovenov autograf skice tejto skladby v jeho notovom záznamníku z roku 1801. Ďalšou podstatnou indíciou je aj adresátka, ktorej skladbu dedikoval. Kontesa Julietta Guiccardiová. Teda neter grófa Jozefa Brunsvika, vtedajšieho majiteľa panstva v Dolnej Krupej.

Jozef Brunsvik mal vysoké postavenie na cisárskom dvore. Od roku 1786 bol tajným radcom cisára Jozefa II. a cisársko-kráľovským komorníkom, neskôr bol kráľovským taverníkom (ministrom financií). S najväčšou pravdepodobnosťou to bol on, kto pozval Beethovena do Dolnej Krupej. Malo to byť v rokoch 1800 – 1806. Beethoven tam býval v pavilóniku, ktorý nazývali domček záhradníka. Domček je v súčasnosti Pamätník Ludwiga van Beethovena.

V roku 1972 si Rada Európy vybrala Beethovenovu „Ódu na radosť“ za svoju hymnu. Melódia symbolizujúca EÚ pochádza z 9. symfónie d mol, ktorú v roku 1823 skomponoval Ludwig van Beethoven ako hudobný podklad na verše Schillerovej „Ódy na radosť“ (Ode “An die Freude”) z roku 1785. Óda na radosť vyjadruje Schillerovu idealistickú víziu, ktorú zdieľal aj Beethoven, že všetci ľudia sa stanú bratia.