Prehľad správ

Najnovšie články

Sezóna špargle je tu

Jedna z najdelikátnejších zelenín má obmedzenú sezónu od apríla do...

Záhradníkov rok: Burina, alebo liek

Je označovaná aj ako najslávnejšia burina na svete. Anglický názov...

Krutý trest pre škótskeho hrdinu

William Wallace bojoval proti Angličanom za nezávislosť Škótska. Do rúk...

Sagrada Familia má byť dokončená v roku 2026

Nadácia La Sagrada Familia oznámila, že monumentálny kostol v Barcelone...

Pápež automobilového dizajnu

Mimo väčšej pozornosti mainstreamu zomrel 13. marca vo veku 85...

Záhradníkov rok: Ako na jar ostrihať ruže

Prichádza jar, a teda obdobie jarného rezu ruží. Kľúčom k...

Príbeh MiG 29 v slovenských farbách

Až 44 percent opýtaných občanov rozhodne a 16 percent skôr nesúhlasí s dodaním slovenských lietadiel Mig-29 na Ukrajinu. Dodanie lietadiel, naopak, rozhodne podporuje 12 a skôr podporuje 14 percent voličov. Zvyšných 14 percent nemá názor. Hoci je teda vo vláde podľa premiéra Hegera zhoda o dodaní našich uzemnených stíhačiek Ukrajincom, medzi voličmi to odmieta 60 percent a podporuje 26 percent opýtaných. Prieskum robila agentúra Ipsos pre Denník N.

Dočasne poverená vláda Eduarda Hegera 17. marca 2023 na online rokovaní rozhodla o dodaní našich stíhačiek MiG – 29 Ukrajine. Ešte v ten istý deň minister obrany Jaroslav Naď podpísal s ukrajinský veľvyslancom darovaciu zmluvu. To bola už len bodka nad i znamenajúci blížiaci sa koniec lietadiel, ktoré tri desaťročia strážili slovenské nebo. V skutočnosti sa nad našimi migmi sa súmrak sťahoval už dávnejšie. Na medzinárodných leteckých dňoch SIAF, koncom augusta 2022, na leteckej základni Malacky-Kuchyňa, sa so stíhacími lietadlami MiG-29 oficiálne rozlúčila aj naša armáda. Dnes Slovensko nemá vlastne nadzvukové letectvo a je odkázané na služby okolitých krajín NATO a na čakanie na dodávku nových strojov F-16 z USA.

Vyrobené pre studenú vojnu
MiG- 29, ako nadzvukový stroj štvrtej generácie bol v dobe svojho vzniku príkladom dosiahnutej technologickej vyspelosti sovietskej konštruktérskej školy. Prototyp prvýkrát vzlietol 6. októbra 1977 a jeho sériová výroba sa začala v roku 1983. MiG-29 (podľa kódu NATO ako Fulcrum) mali byť protizbraňou voči ľahším americkým strojom F-16, F/A-18 či francúzskym strojom Mirage 2000. Prvý let oficiálny let lietadla YF-16 (prototyp F-16) sa uskutočnil 2. februára 1974. Preto je úsmevné hovoriť o tom, že Slovensko si v roku 2018 od USA objednalo dodávku modernejších lietadiel. MiG-29, ako aj F-16 sú návrhy a produkty z tej istej doby, keď sa aplikovali do letectva skúsenosti z vietnamskej vojny.

Pri konštrukcii MiG-29 boli využité klasické ľahké kovy a ich zliatiny. V častiach vysokého namáhania je použitý titan a vysokopevnostná oceľ. Čiastočne boli použité aj uhlíkové kompozity. Do motorových gondol v spodnej časti trupu sú zabudované dva dvojprúdové letecké turbokompresorové motory Klimov RD-33.Lietadlo MiG-29 je určené predovšetkým na ničenie pilotovaných aj bezpilotných vzdušných cieľov protivníka prepadom alebo vedením manévrového vzdušného boja, riadenými raketami vzduch-vzduch a kanónovou výzbrojou, na vybojovanie nadvlády v pásme frontu a blízkom okolí za všetkých poveternostných podmienok a na vedenie vzdušného prieskumu.

Po nasadení v sovietskom letectve bola novinka uvoľnená aj pre ostatné krajiny Varšavskej zmluvy. S MiG– 29 mala plány aj armáda socialistického Československa. V polovici 80. rokov bol vo výzbroji letectva ČSĽA jeden pluk vyzbrojený lietadlami MiG-23 a ostatné už zastaranými lietadlami typu MiG-21. Preto velenie letectva odsúhlasilo zámer modernizácie letectva a zaradenie lietadiel MiG-29 a MiG-29UB do výzbroje ČSĽA. V roku 1986 sa počítalo s nákupom 68 kusov. Prvé stroje boli objednané v roku 1987. Išlo o 18 jednomiestnych a dva dvojmiestne stroje, ktoré mal dostať stíhací letecký pluk v Žatci. Prvý MiG-29UB tam priletel 10. apríla 1989. Do konca septembra 1989 sa do Československa so ZSSR dodali všetky stroje z prvej dvadsaťkusovej série. Po zmene spoločensko-politického zriadenia po novembri 1989 boli ďalšie dodávky MiG-29 zrušené.

Dedičstvo federácie
Pri rozdelení federácie sa majetok armády delil podľa počtu obyvateľov v pomere 2:1. Slovensko však neprejavilo záujem o generačne staršie lietadlá MiG -23. Nechalo si ich Česko. Ako protihodnotu za to sa dohodlo delenie MiG-29 v pomere 1:1. Odsúhlasilo sa, že lietadlá na Slovensko musia z českých letísk preletieť. Všetky stroje teda museli byť v prevádzkyschopnom stave. Na Slovensko sa tiež previezol jediný trenažér a väčšina technického zabezpečenia pre údržbu. V roku 1994 prišlo v Česku k rozhodnutiu o definitívnom uzemnení ich MiG – 29 a v nasledujúcom roku Česko vymenilo svojich desať strojov s Poľskom za jedenásť vrtuľníkov poľskej výroby.

Deblokácie ruského dlhu
Malý počet MiG -29 v slovenskom letectve bol z hľadiska prevádzky nákladný. Vtedajšia vláda sa preto rozhodla doplniť letecký park novými strojmi, na čo sa napokon dvakrát využil nákup prostredníctvom deblokácie ruského dlhu. Prvých päť jednomiestnych MiG-29A pristálo na Sliači pred Vianocami 1993. Túto dodávku vo februári 1994 doplnila jeden dvojmiestny MiG-29UB. Ďalších šesť jednomiestnych strojov priletelo v rámci druhej deblokácie v decembri 1995. Dodávky nových lietadiel z Ruskej federácie uzatvoril posledný nový jednomiestny a dvojmiestny MiG -29 v januári 1996. Spolu teda s bývalými federálnymi lietadlami v tom období Slovensko disponovalo 24 MiG-29, z toho bolo 21 kusov boli jednomiestne a 3 kusy cvičné-bojové stroje. Údržbu a opravy zabezpečovali Letecké opravovne Trenčín v spolupráci s ruskou konštrukčnou kanceláriou a výrobcom lietadiel.

Desať rokov bez havárií
Prevádzka slovenských dvadsaťdeviatok sa takmer dekádu od vzniku samostatnosti zaobišla bez havárií a strát strojov. Až v roku 2002 slovenská armáda kvôli nehodám prišla o jedného pilota a niekoľko strojov. Prvá havária sa odohrala 19. júna na dráhe letiska Sliač. Pri štarte sa náhle vznietil ľavý motor. Pilot požiar zaregistroval a podarilo sa mu asi po 300 metroch rozbiehajúci sa stroj zastaviť. Príčinou nehody bol roztrhnutý disk rotora na kompresore motora, ktorý pretrhol palivové vedenie. Lietadlo bolo nenávratne poškodené a už nikdy sa nevrátilo do služby. Horšia bola tragická nehoda zo 6. novembra 2002. Počas nácviku nočného prepadu sa pri obci Spišské Tomášovce vo výške zhruba štyri kilometre zrazili dva stroje.

Letku slovenských MiG -29 postihla 28. septembra 2019 ďalšia havária. Dvojica vyzbrojených jednomiestnych strojov sa vo večerných hodinách vracala z cvičného vzletu ostrej pohotovosti na základňu Sliač, na ktorej sa však vďaka hustej hmle výrazne zhoršilo počasie. Vedúcemu pilotovi sa s prvým strojom podarilo pristáť, ale druhý pilot bol odklonený na záložné letisko do Bratislavy. Počas letu sa mu minulo palivo. Pilot nasmeroval lietadlo do neobývanej oblasti a zachránil sa katapultážou. Po tejto havárii ostalo v službe už len 11 lietadiel MiG-29.

V službách NATO
Po vstupe Slovenska do NATO v roku 2004 bolo rozhodnuté pristúpiť k ich modernizácii. Tá sa vykonala medzi rokmi 2005 až 2008 na dvanástich lietadlách (10 jednomiestnych a 2 dvojmiestne), pre ďalšie tri plánované stroje sa nenašli financie.

Okrem nového prístrojového vybavenia bolo výsledkom modernizácie aj zvýšenie celkovej životnosti lietadiel z 20 na 30 rokov. Modernizáciu lietadiel, v tom čase už patriacich do výzbroje NATO, realizovala ruská firma. So spoločnosťou RSK MiG z Moskvy bola uzatvorená zmluva na zabezpečenie servisu lietadiel. Napriek predĺženej životnosti však bola prevádzka týchto lietadiel už dlho na hrane udržateľnosti. Slovenská vláda 11. júla 2018 schválila nákup 14 viacúčelových stíhačiek F-16 v najmodernejšej verzii Block 70/72. Američania mali lietadlá dodať v rokoch 2022 až 2023, pre pandémiu sa však termín posunul na rok 2024. Podľa pôvodného plánu mali byť slovenské lietadlá MiG-29 vyradené v roku 2023. Na celkom 24 lietadlách typu MiG-29 v slovenských farbách lietalo celkom 52 pilotov a spolu nalietali viac ako 20-tisíc letových hodín.

Situácia so servisom a ešte zhoršila po uvalení sankcií na Rusko kvôli vojne na Ukrajine. Znamenalo to aj odchod technikov firmy RSK MiG zo Sliača späť do Ruska a „uzemnenie“ slovenských MiG-29. Ich osud mali v rukách politici, ktorí sa netajili s názorom, že tento „šrot“ už Slovensko nepotrebuje. Rozhodnutie o definitívnom konci „šrotu“ prišlo v piatok 17.marca 2023. Poslali ho do vojny, kde im bude, pravdepodobne, v krátkom čase koniec.