Prehľad správ

Najnovšie články

Viete, ako vznikol Netflix?

Pred desaťročiami televízne seriály fungovali tak, že televízia nový diel...

Dali by ste si kávičku na cintoríne?

Začiatok novembra má v našich končinách zaužívaný priebeh.

Ako svet na dva roky prišiel o najznámejší úsmev

V auguste 1911 zmizlo z parížskeho Louvru jedno z najcennejších...

Romano Drom / Cesta Rómov

Rómovia sú jedna z najrozmanitejších, no zároveň často marginalizovaných komunít...

Záhradníkov rok: Čo všetko (ne)zabudnúť pred zimou

Jeseň je v záhrade obdobím pokoja, ale aj posledných dôležitých...

Legenda z Klubu 27

Klub 27 nie je len morbídna kuriozita. Je to varovanie,...

Svet na prahu zničenia: Suezská kríza

V roku 1956 sa svet ocitol na pokraji nového vojenského konfliktu. Suezská kríza, ako sa udalosť neskôr pomenovala, sa nezačala v zákope ani bombovým útlakom, ale oznámením egyptského prezidenta Gamala Abdela Násira, že znárodňuje Suezský prieplav. Tento kľúčový dopravný koridor spájal Stredozemné more s Červeným a bol životne dôležitý pre svetový obchod, najmä pre dodávky ropy do Európy. Reakcia Veľkej Británie, Francúzska a Izraela bola rýchla a koordinovaná, no mala neočakávaný výsledok.

Gamal Násir: muž, ktorý zmenil Egypt. Gamál Abd an-Násir (1918 – 1970) patrí medzi najvýznamnejšie postavy moderných egyptských a arabských dejín. Jeho meno sa spája s revolúciou, panarabizmom aj so snahou o nezávislosť v čase studenej vojny.
Narodil sa v Alexandrii a už ako mladý dôstojník sa zapojil do hnutia „Slobodní dôstojníci“, ktoré sa usilovalo ukončiť britský vplyv a korupciu monarchie. V roku 1952 sa podieľal na prevrate, ktorý zvrhol kráľa Farúka a otvoril cestu k vzniku egyptskej republiky. V roku 1956 sa stal prezidentom. Jedným z jeho najvýraznejších krokov bolo znárodnenie Suezského prieplavu, čo mu získalo obrovskú popularitu doma aj v arabskom svete. Stal sa symbolom odporu voči kolonializmu a hlasným zástancom arabskej jednoty. Jeho politika „nezúčastnenosti“ počas studenej vojny mu priniesla rešpekt aj mimo Blízkeho východu. Napriek viacerým úspechom čelil aj neúspechom – najmä po porážke Egypta v šesťdňovej vojne s Izraelom v roku 1967. Napriek tomu ostal pre mnohých Egypťanov ikonou národnej hrdosti až do svojej smrti v roku 1970.

Suezský prieplav bol dokončený v roku 1869 francúzskou spoločnosťou a stal sa strategickou tepnou svetového obchodu. Veľká Británia si v 19. storočí zabezpečila kontrolu nad prieplavom ako súčasť svojej koloniálnej politiky a počas druhej svetovej vojny sa stal dôležitou trasou pre vojenské a obchodné dodávky. Po vojne sa Egypt snažil zbaviť cudzích vplyvov a obnoviť národnú suverenitu. Násir, mladý a ambiciózny vodca, sa stal symbolom arabského nacionalizmu.

Dňa 26. júla 1956 Násir oznámil znárodnenie Suezského prieplavu, čo vyvolalo zdesenie v Londýne a Paríži. Británia a Francúzsko, ktoré mali v prieplave podstatné ekonomické záujmy, sa v tajnosti dohodli s Izraelom na vojenskom útoku. Plán bol nasledovný: Izrael napadne Sinaj, na čo zareagujú Briti a Francúzi ako „mierotvorci“ a obsadia prieplav. Operácia sa začala 29. októbra a vojensky bola úspešná, ale diplomaticky katastrofálna.

Po vyhlásení nezávislosti Izraela v roku 1948 nasledovala séria vojenských konfliktov s arabskými susedmi. Egypt sa stal hlavným oponentom Izraela — nielen že blokoval izraelský námorný prístup cez Tiranský prieliv, ale aktívne podporoval palestínskych fedajínov, ktorí podnikali ozbrojené prepady na izraelské územia z egyptskej Gazy. Okrem toho Egypt uzavrel vojensko-strategické dohody s inými arabskými štátmi a získaval moderné zbrane od Československa v rámci širšej sovietskej podpory.

Pre Izrael sa preto otázka vojenskej bezpečnosti stala existenčnou. Rýchle zbrojenie Egypta a jeho antiizraelská rétorika v kombinácii s narastajúcim vplyvom Sovietskeho zväzu v regióne vzbudzovali v Jeruzaleme značné obavy.

V rovnakom čase Veľká Británia a Francúzsko, ktorých vplyv v bývalých koloniálnych oblastiach sa postupne zmenšoval, vnímali Násira ako hrozbu pre svoje ekonomické záujmy, najmä po znárodnení Suezského prieplavu v júli 1956. Spoločné nepriateľstvo voči Egyptu vytvorilo základy pre tajnú spoluprácu medzi Izraelom a západnými mocnosťami.

Na tajnom stretnutí v meste Sèvres pri Paríži uzavreli predstavitelia Izraela, Británie a Francúzska dohodu: Izrael zaútočí na Sinajský polostrov, čím vznikne zámienka pre britsko-francúzsku intervenciu „na ochranu prieplavu“ a obnovenie medzinárodnej kontroly.

29. októbra 1956 Izrael spustil Operáciu Kadesh — bleskový útok na Sinaj. Izraelské jednotky rýchlo prenikli hlboko do egyptskej púšte, obsadili významné body vrátane Šarm aš-Šajchu a zabezpečili prístup k Tiranskému prielivu. Po niekoľkých dňoch sa pridali britské a francúzske sily, ktoré podnikli letecké a námorné útoky na egyptské pozície v oblasti prieplavu.

Hoci vojenská operácia prebiehala úspešne, politický kontext sa rýchlo skomplikoval. Spojené štáty pod vedením prezidenta Eisenhowera ostro odsúdili inváziu a v OSN podporili rezolúcie vyzývajúce na okamžité stiahnutie vojsk. ZSSR pod vedením Nikitu Chruščova pohrozil aj priamym vojenským zásahom. Pod týmto tlakom boli všetky tri útočiace krajiny nútené stiahnuť sa.

USA pod vedením prezidenta Eisenhowera neboli o pláne informované a ostro protestovali. Obávali sa, že intervencia posilní vplyv Sovietskeho zväzu na Blízkom východe. ZSSR pohrozil jadrovým zásahom proti agresorom. Pod tlakom OSN, USA a medzinárodnej verejnosti boli britské, francúzske a izraelské vojenské sily donútené stiahnuť sa.

Kríza ukázala, že Veľká Británia a Francúzsko už nie sú globálnymi veľmocami, ktoré by mohli konať bez konzultácie s USA. Zároveň sa posilnila úloha OSN ako sprostredkovateľa konfliktov a vznikli prvé ozbrojené mierové jednotky (UNEF).

Suezská kríza mala dlhodobé následky. Zoslabla sa pozícia koloniálnych mocností, urýchlilo sa osamostatňovanie afrických a ázijských kolónií a ukázalo sa, že väčšina ďalších konfliktov bude prebiehať prostredníctvom zástupných vojen a diplomatických tlakov. Dnešný význam Suezského prieplavu ostáva vysoký a krízy, ako zablokovanie prieplavu v roku 2021, pripomínajú jeho strategický význam.
Suezská kríza bola viac ako len regionálny konflikt – bola to zásah do geopolitickej rovnováhy, ktorý odhalil limity starých impérií a potvrdil dominanciu nových superveľmocí. Dnes nám pripomína, že kontrola nad strategickými bodmi svetovej ekonomiky môže byť za istých okolností dôvodom na konflikt – a že medzinárodné spoločenstvo zohráva kľúčovú úlohu pri jeho odvrátení.