Prehľad správ

Najnovšie články

Káva v záhrade

V článku sa nebudeme zaoberať pozitívnymi účinkami pitia kávy na ľudské zdravie. Bolo by to nosenie dreva do lesa. Pravidelná konzumácia kávy prináša nižšie riziko Parkinsonovej choroby, cukrovky typu 2, rakoviny pečene, prostaty i srdcových ochorení. S takýmito tvrdeniami sa stretnete pravidelne v rubrikách o zdraví rôznych magazínov. Ale viete, že káva vám poslúži nielen ako obľúbený nápoj?

Pokiaľ holdujete kvalitnému espressu, alebo klasickému zalievanému „turkovi“, nemusíte si prakticky kupovať žiadne hnojivo na trávu. Káva obsahuje draslík, fosfor a dusík, čo sú všetko látky, ktoré podporujú zdravý rast a odolnosť rastlín. Ak nemáte o kávovú usadeninu núdzu, pracujete v kaviarni, alebo sa dohovoríte s personálom, aby usadeninu nevyhadzovali a zberali ju pre vás, raz dva máte plnú škatuľu kvalitného hnojiva, ktoré stačí len rozsypať.

Využitie kávy v záhrade je okrem hnojenia trávnika veľmi široké. V prvom rade je káva užitočná v boji proti slimákom a invazívnym druhom bezbúdkovcov, ktoré sa u nás objavili nedávno a nemajú prirodzených nepriateľov a tak nám veselo ničia úrodu. Existujú rôzne chemické a mechanické spôsoby, ako si úrodu pred nimi ochrániť. Ak chémiu odmietate z princípu, alebo nemáte čas a chuť denne ich v záhrade zbierať, skúste použiť kávovú usadeninu. Vďaka káve nemusíte zvoliť drastickú cestu ich zabíjania, pomôžete si ich vypudením.

Nechajte kávovú usadeninu poriadne preschnúť, ideálne na slnku či pri inom zdroji tepla, aby nezačala plesnivieť. Potom ju rozhodíte pri hriadkach a po záhrade. Káva slimákom a ďalším škodcom totiž nevonia. Takto ich bez chémie, alebo a hľadania a zberania, spoľahlivo vyženiete zo svojej záhrady. Ešte je aj druhý „kávový“ spôsob proti slimákom. Je potrebné uvariť poriadne silnú kávu. Potom ju nechať vychladnúť a nasprejovať na listy, pôdu, plody a záhony. Slimáky neznášajú vôňu kávy, preto sa listom s jej arómou vyhnú.

Podobne ako slimáky, ani mravce nepatria medzi fanúšikov vône kávy. Ak ich chcete odpudiť, vysypte im do ich cesty vysušenú usadeninu. Budete prekvapení, ako sa ich rýchlo zbavíte.

Trik s kávou účinkuje aj na otravné komáre. Kávová usadenina dokáže vyprodukovať veľké množstvo dymu, preto z nej môžeme vytvoriť účinné kadidlo proti lietajúcemu hmyzu. Navyše sa na rozdiel od iných umelých kadidiel s množstvom umelých látok nemusíte báť negatívnych účinkov na zdravie. V neposlednom rade ide o skvelú voľbu s nulovým finančným zaťažením. Na naše komáre či muchy je najúčinnejšie kávovú usadeninu vysušiť a pridať k nej rozdrvený bobkový list. Využitie však nenájdete iba pri týchto nežiadúcich návštevníkov. Ak sa vám niečo zvýši, kľudne to použite aj na iné rastliny v kvetináčoch. Ide totiž aj o veľmi účinnú látku proti voškám.

Kávu môžete využiť aj pri ochrane kvetov. Malo by ísť o čistú kávovú usadeninu bez umelých sladidiel či stôp cukru. Kávovú usadeninu môžete tiež zmiešať so zeminou a pridať ju okolo rastlín, ktoré pestujete na záhrade, ale aj okolo izbových rastlín. Takúto službu ocenia nielen vaše výpestky, ale predovšetkým dážďovky. Keďže patrí medzi ich obľúbenú stravu a skvelý príjem potrebných živín, odvedú svoju usilovnú prácu pri kyprení pôdy na sto percent. Za tento trik sa vám poďakujú najmä rastliny, ktoré vyžadujú kyslejšiu pôdu. Kávová usadenina obsahuje draslík. Ten je základnou zložkou aj priemyselných hnojív, vďaka ktorým posilňuje kvety. Pri káve sa však nemusíte obávať predávkovania. Najlepšie reagujú na kávovú procedúru begónie, magnólie či azalky. S kávovou podporou sa v záhrade bude dariť aj čučoriedkam, hortenziám či rododendronom.

Usadeninu môžete použiť aj ako mulčovací materiál, ktorý dokáže zamedziť rastu burín a udržiava vlhkosť pôdy. Niektorí záhradníci tvrdia, že usadenina odpudzuje cudzie mačky, ktoré si z vašej zo záhrady nebudú robiť záchod.

Autor fotografie: Amenntorp Lund

Z histórie kávy
Povzbudivé účinky divo rastúcej kávy boli pravdepodobne prvýkrát objavené v Etiópii, odkiaľ pochádza aj jej názov – kaffa. Neskôr sa cez Egypt káva dostala do južnej časti Arabského polostrova, kde sa začalo s jej pestovaním. V Európe sa začala získavať káva populáritu v 17. storočí. Pitie kávy sa v Európe stalo masovou záležitosťou až v 19. storočí.

O rozšírenie pitia kávy v stredoeurópskom regióne sa zaslúžil poľský šľachtic Jerzy Franciszek Kulczycki . V bitke proti Turkom pri Viedni v roku 1683 sa mu podarilo dostať z obliehaného mesta a vyhľadať pre Viedeň pomoc. Dnes je považovaný za zakladateľa prvej kaviarne vo Viedni (rok 1683). A ako k tomu vlastne prišlo?

Turci obliehali v roku 1683 Viedeň s armádou asi 170 000 mužov. Po niekoľkých týždňoch sa zásoby potravín a streliva v meste minuli. Začala sa šíriť cholera, týfus a úplavica. Rakúšania preto poslali Kulczyckého a jeho sluhu na nebezpečnú misiu. Boli prezlečení za tureckých vojakov a pomocou znalosti tureckého jazyka a ich kultúry prešli nepriateľskými líniami. Dostali sa až k veliteľovi rakúskych síl a poskytli mu informácie o stave mesta, ale aj tureckej armády, ktoré získali pri prechádzaní vojenským táborom.

Hlavná pomoc pre Viedeň prišla z Poľska. Jan III. Sobieski a jeho jednotky sa postarali v jednej z najdôležitejších bitiek v dejinách Európy o drtivú porážku osmanských Turkov. Turci zanechali v tábore za sebou obrovské množstvo majetku. Informácie o nepriateľovi, ktoré poskytol Kulczycki, zohrávali dôležitú úlohu a preto mu Sobieski ponúkol na výber z vojnovej koristi. Kulczycki každého prekvapil tým, že si vzal len vrecia kávy. Väčšina ľudí si myslela, že ide o krmivo pre ťavy.

Kulczycki bol už v tej dobe s kávou veľmi dobre oboznámený. Pomocou majetku, ktorý mu darovala vďačná Viedeň, otvoril prvú verejnú kaviareň vo Viedni. Chuť kávy bola pre väčšinu Európanov horká a kyslá, takže Kulczycki ju začal sladiť medom a cukrom. Neskôr pridal mlieko, čo bolo vtedy pre Turkov úplne neznáme. V jeho kaviarni dokonca vzniklo prvé cappuccino, pomenované na počesť kapucína, františkánskeho mnícha, ktorý údajne obľuboval kávu so speneným mliekom.

Kulczycki však videl kaviareň aj ako miesto na stretnutia, kde si ľudia môžu odpočinúť a vymieňať si názory. Rád zabával svojich zákazníkov a často ich vítal v tureckom oblečení. Jeho kaviareň sa stala veľmi úspešnou a kultúra kávy sa čoskoro stala dôležitou súčasťou života vo Viedni. Keď v roku 1694 vo veku 54 rokov Kulczycki zomrel, Viedeň bola na hlavným mestom kaviarní vo svete. Dnes je kultúra viedenských kaviarní zaradená ako nehmotné kultúrne dedičstvo do zoznamu UNESCO.

Zdroj fotografie: Wikimedia.org
Kulczycki je považovaný za patróna viedenskej kávy. Zvyčajne má na obrazoch a sochách oblečené turecké šaty a na opasku má pripevnené peniaze.
Zdroj fotografie: Wikimedia.org
Pamätník Kulczyckého vo Viedni, vytesaný Emanuelom Pendlom a postavený v roku 1885 na ulici pomenovanej po záchrancovi Viedne a prvom viedenskom kaviarnikovi.

Podporte článok zdieľaním

Facebook
Email
Telegram
WhatsApp
Pocket

Článok pokračuje pod reklamou

Prehľad správ

Najnovšie články