Prehľad správ

Najnovšie články

Prečo padol Rím

Pád Západorímskej ríše v roku 476 nášho letopočtu a procesy,...

Tipy na domáce sviatočné nápoje

Regály v obchodoch sú viac ako plné rôznych alkoholických nápojov,...

Záhadné signály z vesmíru

Vďaka halapartniam, kovovým prilbiciam, lesklému kovovému brneniu a pestrofarebným uniformám...

Najmenšia armáda sveta

Vďaka halapartniam, kovovým prilbiciam, lesklému kovovému brneniu a pestrofarebným uniformám...

Smrť na Evereste

Vrchol Everestu, najvyššej hory našej planéty, je vo výške 8848...

Hudba lieči

Hudba u Keltov bola posvätná. Predstavovala emocionálnu a magickú silu,...

Vražedný sex spred 60 tisíc rokov

Podľa celosvetových štatistík k 12. júnu 2022 COVID-19 zabil 6 331 211 ľudí. Výskum vplyvu genetických rozdielov medzi pľúcami ťažko chorých na Covid a ľudí, ktorí nemali až také silné komplikácie, publikovaný v Nature Genetics naznačil, že len jeden jediný „romantický vzťah“, ktorý sa odohral pred 60 000 rokmi medzi neandertálcom a moderným človekom spôsobil počas nedávnej pandémie až milión úmrtí.

Zo spojenia neandertálskeho muža a ľudskej ženy sa zrodil náš predok, ktorý časti dnešnej ľudskej populácie odovzdal zmutovaný gén, ktorý pomáhal zabíjať v 21. storočí. Zo vzťahu dvoch druhov sa narodilo dieťa. Chlapec. Genetické zlyhanie v jeho genóme sa stalo bežným pre veľkú časť ľudskej populácie. Toto zlyhanie nás „nastavilo“ na covid. Pôvodný ľudský genóm bol totiž necitlivý na koronavírusy. To sú senzačné výsledky štúdie vedcov z Oxfordu pod vedením profesora James Daviesa.

Gény predstavujú základnú fyzickú a funkčnú jednotku dedičnosti. Záhady okolo génov boli poodhalené, keď medzinárodné výskumné úsilie Human Genome Project určilo sekvenciu 3,2 miliardy písmen DNA ľudského genómu. Ľudia majú 20 000 až 25 000 rôznych génov v ktorých sú zakódované údaje o ich predkoch.

Profesor James Davies, expert na genomiku z Radcliffe Department of Medicine v Oxforde, zistil, že jeden z týchto génov spôsobil bežný genetický výstrelok, ktorý je príčinou, že pľúca sú náchylné na infekciu. Dospel k záveru, že gén LZTFL1 bol nasledujúcim pokoleniam odovzdaný v jedinom medzidruhovom vzťahu a v jednom jedinom dieťati. Následky po 60 tisícoch rokoch sme videli a prežívali posledné dva roky. Zmutovaný gén pomohol podľa odhadov zabiť stovky tisíc až jeden milión našich súčasníkov.

Gén LZTFL1 spôsobuje, že bunky produkujú u niektorých ľudí príliš veľa určitého proteínu na povrchu pľúc. Koronavírus sa prichytí na tento proteín, čo umožňuje, aby sa choroba ľahšie šírila pľúcami. To môže byť pre človeka smrteľné. Tento genetický tip, náchylnejší na infekciu koronovírusmi, je bežnejší u ľudí v južnej Ázii. To je možno aj dôvod, prečo India zaznamenala počas pandémie vyšší počet obetí, ako iné končiny sveta.

Myšlienka, že medzidruhový sex našich predkov s neandertálcami viedol k modifikácii niektorých ľudských génov a tie sa prejavili počas koronovej pandémie, nie je nová. V minulom roku tím japonských vedcov identifikoval skupinu troch génov v ľudskej DNA, zdedených od neandertálcov. Tiež zistili, že kríženie medzi modernými ľuďmi a neandertálcami prebehlo asi pred 60 000 rokmi. Dospeli k záveru, že ľudia s týmto génom oslabujúcim pľúca majú až trikrát vyššiu pravdepodobnosť, že budú potrebovať ventiláciu, ak chytia vírus. Pľúcne bunky ľudí s génom LZTFL1 produkujú o niečo viac bielkovín. Na tento proteín sa naviaže koronavírus. Nebyť tohto proteínu, vypľúvali by sme „koronu“ spolu s hlienom.

Profesor Davis si je istý, že k modifikácii génu prišlo následkom jedinej sexuálnej udalosti medzi neandertálcom a človekom. Vypočítal, že gén pochádza z 28 jednopísmenových zmien, ktoré možno sledovať až do minulosti. Dospel k záveru, že gén pochádza z jedinej udalosti. A ak by k tomuto jedinému sexuálnemu vzťahu nedošlo, na Covid nemuselo zomrieť v 21. storočí až milión ľudí.

Neandertálske skupiny boli značne rozptýlené a tvorilo ich len asi 20 až 25 jedincov. Ľudí bolo v tej dobe na Zemi tiež iba pár tisícok. Po Zemi sa potulovali maličké skupinky. Od kombinácie dvojíc (kto, s kým) záviselo, ako sa sformuje budúcnosť ľudstva Či sa raz narodí Aristoteles, alebo Mozart. Z 3,2 miliardy „písmen“, ktoré kódujú celý náš život, je 25 000 „písmen“ v nás zdedených od neandertálcov. Ale iba jedno „písmeno“ z nich otvára naše pľúca koronavírusu.

Objav, že sex medzi človekom a neandertálcom súvisí s úmrtnosťou na koronavírus je výsledkom pokroku v biológii a archeológii. Iba pred desiatimi rokmi veda ukázala, že ľudia mali sex s neandertálcami. Predtým sme žili v predstavách, že sme sa s nimi neskrížili. A ak sa skrížili ich cesty, jednoducho spolu bojovali, pozabíjali sa a išli ďalej. Ľudská žena vraj nemôže porodiť neandertálca, lebo sú to rôzne druhy. Ukázalo sa, že to tak nebolo. Možno nežili v spoločných rodinách, ale sex tam medzi nimi bol. Možno z lásky, alebo násilný, po porážke ľudských sídiel neandertálcami. Zabíjanie porazených mužov, znásilňovanie žien, veď vojny sú stále rovnaké…