Prehľad správ

Najnovšie články

Od prostriedku proti únave k droge

Pochádza z Nemecka, hoci ho mnohí považujú za český vynález.

Fyzickou aktivitou proti Alzheimerovej chorobe

Viac ako 46 miliónov ľudí vo svete trpí Alzheimerovou chorobou....

Tajomstvá okolo smrti Adolfa Hitlera

V posledný aprílový deň uplynie presne 80 rokov od smrti Adolfa...

Do galérie na lekársky recept

Pred šiestimi rokmi, potom, čo Nathalie Bondil počula o lekároch,...

Sladká, lepkavá a v kurze

Krémová pistáciová plnka obalená v čokoládovej kruste je na sociálnych sieťach...

Bude asteroid 2024 YR4 zabijak našej planéty?

Prvýkrát astronómovia spozorovali tento asteroid na možnej kolíznej dráhe so...

Vražedný sex spred 60 tisíc rokov

Podľa celosvetových štatistík k 12. júnu 2022 COVID-19 zabil 6 331 211 ľudí. Výskum vplyvu genetických rozdielov medzi pľúcami ťažko chorých na Covid a ľudí, ktorí nemali až také silné komplikácie, publikovaný v Nature Genetics naznačil, že len jeden jediný „romantický vzťah“, ktorý sa odohral pred 60 000 rokmi medzi neandertálcom a moderným človekom spôsobil počas nedávnej pandémie až milión úmrtí.

Zo spojenia neandertálskeho muža a ľudskej ženy sa zrodil náš predok, ktorý časti dnešnej ľudskej populácie odovzdal zmutovaný gén, ktorý pomáhal zabíjať v 21. storočí. Zo vzťahu dvoch druhov sa narodilo dieťa. Chlapec. Genetické zlyhanie v jeho genóme sa stalo bežným pre veľkú časť ľudskej populácie. Toto zlyhanie nás „nastavilo“ na covid. Pôvodný ľudský genóm bol totiž necitlivý na koronavírusy. To sú senzačné výsledky štúdie vedcov z Oxfordu pod vedením profesora James Daviesa.

Gény predstavujú základnú fyzickú a funkčnú jednotku dedičnosti. Záhady okolo génov boli poodhalené, keď medzinárodné výskumné úsilie Human Genome Project určilo sekvenciu 3,2 miliardy písmen DNA ľudského genómu. Ľudia majú 20 000 až 25 000 rôznych génov v ktorých sú zakódované údaje o ich predkoch.

Profesor James Davies, expert na genomiku z Radcliffe Department of Medicine v Oxforde, zistil, že jeden z týchto génov spôsobil bežný genetický výstrelok, ktorý je príčinou, že pľúca sú náchylné na infekciu. Dospel k záveru, že gén LZTFL1 bol nasledujúcim pokoleniam odovzdaný v jedinom medzidruhovom vzťahu a v jednom jedinom dieťati. Následky po 60 tisícoch rokoch sme videli a prežívali posledné dva roky. Zmutovaný gén pomohol podľa odhadov zabiť stovky tisíc až jeden milión našich súčasníkov.

Gén LZTFL1 spôsobuje, že bunky produkujú u niektorých ľudí príliš veľa určitého proteínu na povrchu pľúc. Koronavírus sa prichytí na tento proteín, čo umožňuje, aby sa choroba ľahšie šírila pľúcami. To môže byť pre človeka smrteľné. Tento genetický tip, náchylnejší na infekciu koronovírusmi, je bežnejší u ľudí v južnej Ázii. To je možno aj dôvod, prečo India zaznamenala počas pandémie vyšší počet obetí, ako iné končiny sveta.

Myšlienka, že medzidruhový sex našich predkov s neandertálcami viedol k modifikácii niektorých ľudských génov a tie sa prejavili počas koronovej pandémie, nie je nová. V minulom roku tím japonských vedcov identifikoval skupinu troch génov v ľudskej DNA, zdedených od neandertálcov. Tiež zistili, že kríženie medzi modernými ľuďmi a neandertálcami prebehlo asi pred 60 000 rokmi. Dospeli k záveru, že ľudia s týmto génom oslabujúcim pľúca majú až trikrát vyššiu pravdepodobnosť, že budú potrebovať ventiláciu, ak chytia vírus. Pľúcne bunky ľudí s génom LZTFL1 produkujú o niečo viac bielkovín. Na tento proteín sa naviaže koronavírus. Nebyť tohto proteínu, vypľúvali by sme „koronu“ spolu s hlienom.

Profesor Davis si je istý, že k modifikácii génu prišlo následkom jedinej sexuálnej udalosti medzi neandertálcom a človekom. Vypočítal, že gén pochádza z 28 jednopísmenových zmien, ktoré možno sledovať až do minulosti. Dospel k záveru, že gén pochádza z jedinej udalosti. A ak by k tomuto jedinému sexuálnemu vzťahu nedošlo, na Covid nemuselo zomrieť v 21. storočí až milión ľudí.

Neandertálske skupiny boli značne rozptýlené a tvorilo ich len asi 20 až 25 jedincov. Ľudí bolo v tej dobe na Zemi tiež iba pár tisícok. Po Zemi sa potulovali maličké skupinky. Od kombinácie dvojíc (kto, s kým) záviselo, ako sa sformuje budúcnosť ľudstva Či sa raz narodí Aristoteles, alebo Mozart. Z 3,2 miliardy „písmen“, ktoré kódujú celý náš život, je 25 000 „písmen“ v nás zdedených od neandertálcov. Ale iba jedno „písmeno“ z nich otvára naše pľúca koronavírusu.

Objav, že sex medzi človekom a neandertálcom súvisí s úmrtnosťou na koronavírus je výsledkom pokroku v biológii a archeológii. Iba pred desiatimi rokmi veda ukázala, že ľudia mali sex s neandertálcami. Predtým sme žili v predstavách, že sme sa s nimi neskrížili. A ak sa skrížili ich cesty, jednoducho spolu bojovali, pozabíjali sa a išli ďalej. Ľudská žena vraj nemôže porodiť neandertálca, lebo sú to rôzne druhy. Ukázalo sa, že to tak nebolo. Možno nežili v spoločných rodinách, ale sex tam medzi nimi bol. Možno z lásky, alebo násilný, po porážke ľudských sídiel neandertálcami. Zabíjanie porazených mužov, znásilňovanie žien, veď vojny sú stále rovnaké…