Prehľad správ

Najnovšie články

Sme planétou stromov

Iste ste zaznamenali správy o tom, ako mnohé svetové metropoly začali húfne vysádzať stromy. Dôvod je jednoduchý, nielen vedci, ale aj naši predkovia ho poznali už dávno – stromy totiž znižujú v svojom okolí horúčavy. V moderných mestách plných betónu a asfaltu, najmä v časoch globálneho otepľovania, je to argument na ktorý počujú aj najväčší odporcovia a popierači globálneho tohto klimatického javu.

Sledujeme ako rok za rokom rastie teplota a láme rekordy. V mestských aglomeráciách sa stáva život v letných mesiacoch pre ľudí neznesiteľný. Klimatizácia všade a pre každého nie je pre planétu dobré riešenie. Preto mestá vysádzajú stromy, aby aspoň čiastočne znížili dopady otepľovania a znečistenia vzduchu exhalátmi a prachom.

Pokiaľ má strom dostatok vlahy, funguje pre svoje okolie ako výkonná klimatizačná jednotka. Urastený listnatý strom v našich podmienkach dokáže za jediný deň odpariť do ovzdušia až 400 litrov vody. Takto odvádza vlastne tepelnú energiu a ochladzuje okolie. Merania preukázali, že v tom najhorúcejšom letnom popoludní je pod korunou stromu až o 3 °C chladnejšie. Keď je stromov viac, dokážu znížiť teplotu v svojom okolí takmer až o 5,5 °C. Naši predkovia to dobre vedeli a preto cesty a chodníky v mestách kedysi lemovali aleje stromov. Okrem estetickej a krajinotvornej funkcie plnili aj funkciu akejsi prírodnej klimatizácie. Položili ste si niekedy otázku, že koľko je na planéte stromov? podľa odhadov, ktoré vedci urobili pomocou satelitných fotografií, je to viac ako 3,04 bilióna. To je viac ako 400 stromov na každého obyvateľa Zeme. Stromy tu boli dávno pred ľuďmi. Prvé lesy sa objavili pred 380 miliónmi rokov. My ľudia, ako druh, sme od stromov sto krát mladší

 

visitdalarna.se
Old Tjikko - najstarší strom na svete, zdroj: visitdalarna.se

Pravdepodobne najstarší strom planéty dnes rastie v švédskom národnom parku Fulufjället. Volá sa Old Tjikko a podľa uhlíkového datovania je mu 9550 rokov a je oveľa starší ako egyptské pyramídy. Žiadny starší samostatne stojaci strom zatiaľ na Zemi nebol nájdený.

Old Tjikko je mladík voči kolónii stromov Topoľa osikového (Populus tremula) v okrese Sevier v Utahu. Tunajšia skupina 47 tisíc stromov rastie na ploche 43 hektárov. Majú spoločný koreňový systém. Kmene stromov tu po stáročia vyrastajú a aj zanikajú, ale ich spoločné korene pod zemou zostávajú. Takto tu už žijú viac ako 80 tisíc rokov! Aktuálne najvyšším stromom planéty je Sekvojovec mamutí (Sequoiadendron giganteum), pomenovaný ako Hyperion. Rastie v Redwoodskom národnom parku v Kalifornii. Meria úctyhodných 115,6 metra, teda o tri metre viac, ako je vysoká budova NBS v Bratislave.

 

Gigantické sekvoje rastú v západnej časti severoamerického kontinentu v Kalifornii na západných svahoch Sierry Nevady v nadmorskej výške od 1400 do 2600 metrov. Najvyššie exempláre rastú v Mamuťom háji v Kalifornii, v Maripolskom a Obrovskom pralese (Giant Forest) v južnom Oregone.

Niektoré stromy môžu byť pre človeka nebezpečné! Napríklad taká Mancinella obecná. Rastie našťastie ďaleko od nás, až v Karibskej oblasti. Jej miazga, ako aj listy a plody sú pre človeka prudko jedovaté a spôsobujú po požití ťažkú otravu organizmu. Pri dotyku s nimi si človek odnesie „iba“ vyrážky a pľuzgiere. Dokonca aj zmoknúť pod týmto stromom je nebezpečné. Domorodci to dobre vedeli a do miazgy si namáčali hroty oštepov a šípov.

 

Grizzly_Giant_Mariposa_Grove_zdroj_wikipedia.org
Laburnum_anagyroides_zdroj_antropocene.it

U nás rastie prudko jedovatý Tis červený (Taxus baccata). Rovnako sa môžete otráviť aj zo Štedreca ovisnutého (Laburnum anagyroides). Ten môže zabiť človeka, keď požije iba jeho 5 kvietkov.

Památáte sa na film Avatar? Stromy navzájom boli pospájané pomocou koreňových systémov a vymieňali si informácie a vytvárali obrovský podzemný informačný systém. Zďaleka to nie je filmová fikcia! Nemecký lesník Peter Wohlleben v knihe „Tajný život stromov“ tvrdí, že stromy majú pamäť, že dokonca pociťujú bolesť, dokážu si vymieňať informácie a varovať sa navzájom pred nebezpečenstvom. Dokážu si pomáhať rásť a starať sa o mladšie jedince. Ich korene tvoria navzájom prepojený systém, akýsi podzemný informačný vesmír.

Zdá sa, že o stromoch toho ešte veľa nevieme.

 

tajny-zivot-stromu-co-citi-jak-komunikuji-objevovani-fascinujiciho-sveta_zdroj_martinus.sk

Podporte článok zdieľaním

Share on facebook
Facebook
Share on email
Email
Share on telegram
Telegram
Share on whatsapp
WhatsApp
Share on pocket
Pocket

Článok pokračuje pod reklamou

Prehľad správ

Najnovšie články