Prehľad správ

Najnovšie články

Smrť na Evereste

Vrchol Everestu, najvyššej hory našej planéty, je vo výške 8848...

Hudba lieči

Hudba u Keltov bola posvätná. Predstavovala emocionálnu a magickú silu,...

Astronauti budú nosiť Pradu

Pamätáte si na romantickú filmovú komédiu z roku 2006 „Diabol...

Granátové jablko pre váš žalúdok a imunitu

Granátovníky sú menšie stromy rastúce hlavne v Stredomorí. Ich plody,...

POLITICO.eu: Od kráľovnej po cisárovnú

Domáca politická scéna pozorovateľovi poskytuje podnetov až až, Rovnako dôležité,...

Život v Olympijskej dedine

Otvorila nám postava veľká ako hora. Valibuk Rus nepochopilo pozeral...

V minulosti vyhynutli. Teraz majú šancu na návrat

Martinský Rínok
Zdroj obrázku: TASR
13 novembra, 2021
9:26 am

Kedysi na Zemi žilo viac ako 180 druhov chobotnáčov (lat. Proboscidea). V súčasnosti z nich žijú len tri druhy slonov. Panuje názor, že za vyhynutie ostatných veľkých prehistorických cicavcov môžu ľudia. Podľa posledného výskumu väčším podozrivým z ich vyhynutia, ako pravekí lovci, sa javia zmeny klímy. Za vymretím mamutov, mastodontov a niektorých druhov slonov stojí nepriaznivé počasie viac, než ich nadmerný lov ľuďmi na konci poslednej doby ľadovej.

Vrcholy vymierania druhu chobotnáčov bol podľa vedcov zhruba pred 2,4 miliónmi v Afrike, pred 160-tisíc v Euroázii a pred 75-tisíc rokmi v Amerike. Uvedené údaje sa ale nezhodujú s údajmi, kedy pravekí ľudia začali migrovať a teda asi aj loviť tieto obrie bylinožravce. Údaje o vymieraní predchádzajú poznatkom o dobe príchodu ľudí na jednotlivé kontinenty. To vyvracia zaužívané tvrdenia zdôrazňujúce úlohu našich predkov pri vyhladení mamutov. Napriek tomu, že z vykopávok vieme, že lov tejto veľkej zveri sa stal zásadnou súčasťou existenčnej stratégie pravekých ľudí.

Lov mamutov pravekými ľuďmi mohol byť pre vymierajúce mamuty poslednou fázou ich vymierania. Inteligentný, vysoko adaptabilný sociálny dravec, akým je náš druh, mohol byť tým faktorom, ktorý mamutom, obrazne povedané, zasadil poslednú ranu.

Na území obce Banka pri Piešťanoch žili lovci mamutov už pred 40 000 rokmi. Dôkazy o tom našli nedávno archeológovia. V sondách objavili staré pozostatky obydlí, pravdepodobne nositeľov tzv. gravettienskej kultúry.

Súčasníci pravekých obyvateľov Banky stoja za vytvorením Moravianskej venuše. Sošku ženy bez hlavy z mamutieho kla vyoral na poli okolo roku 1930 roľník v susediacom katastri obce Moravany nad Váhom. Moravianska venuša je zatiaľ najstarším nájdeným dokladom umenia na Slovensku. Má 22 800 rokov a nevyčísliteľnú hodnotu. Ideál ženskej krásy lovcov mamutov odniesli cez vojnu do Nemecka, po vojne si jej repliku si v parížskom Musée de l´Homme všimli slovenskí archeológovia a zaistili návrat originálu. Ten sa vystavuje len výnimočne, ale vernú kópiu môžu návštevníci obdivovať v Balneologickom múzeu Imricha Wintera v Piešťanoch

Biznis s mamutovinou

Topenie večne zamrznutej pôdy môže spustiť hon na mamuty. V roku 2011 pastier sobov objavil v ruskej Arktíde dobre zachované pozostatky prehistorického mamutieho mláďaťa.

Časť tela mladého mamuta vyčnievala z doteraz trvalo zamrznutej pôdy. Pozostatky boli dokonale zachované. V tej istej odľahlej oblasti ruskej Arktídy sa našlo aj 40 tisíc rokov staré, tiež výborne zachované, mláďa mamuta. Telo bolo kompletne zachované, vrátane kože a vnútorných orgánov. Zvyšky tiel vyhynutých mamutov sa čoraz častejšie vynárajú na Sibíri z permafrostu, pôvodne večne zamrznutej krajiny, ktorá sa vplyvom globálneho otepľovania roztápa.

Aktivisti a úrady v severnom Rusku varujú pred vznikom novej „zlatej horúčky“ po slonovine z mamutov. Hľadači mamutoviny v Rusku ročne vykopú pozostatky mamutov v hodnote desiatok miliónov eur.

Hľadači používajú jednoduché nástroje, alebo vodné pumpy. Niektoré firmy využívajú aj potápačov, ktorí prehľadávajú odľahlé riečne toky dostupné len na motorových člnoch. Na čínskom trhu im môžu mamutie kly priniesť veľké sumy. V Číne sa mamutia slonovina považuje za etickú alternatívu klov odrezaných africkým slonom. Zo slonoviny z mamuta sa tu vyrábajú šperky, drobné ozdoby, nože a iné dekorácie. Podľa ruských úradov dosahuje objem obchodu sto ton ročne a hodnota tohto doteraz neregulovaného trhu so slonovinou z chlpatých mamutov až 44,5 milióna eur ročne. Odhaduje sa, že v Jakutsku sa nachádza 500-tisíc ton mamutích fosílií. Predpokladá sa, že v severnom Rusku sú pochované desiatky, alebo stovky tisíc mamutov.

Klonovanie mamutov už nie je o tom, „či“, ale „kedy“

Myšlienka na oživenie mamutov nie je nová. Zvieratá uhynuté pred najmenej desiatimi tisíckami rokov sa v sibírskom permafroste často nachádzali v takom dobrom stave, že domorodí obyvatelia neraz dávali prednosť okamžitej konzumácii nálezu pred privolaním vedcov. Geológovia zo sibírskych expedícií, ktorí údajne občas mamutie mäso okúsili tiež, vraj konštatovali, že to síce nie je nič moc, ale jesť sa to dá.
Klonovanie by malo byť cestou, ako oživiť mamuty. Prípad ovce Dolly ukázal v klonovaní nový smer. Stačí akákoľvek bunka so zachovaným genetickým materiálom. Japonský vedec Akira Iritani z Kyoto University získal na Sibíri zo zamrznutého tela mamuta neporušené tkanivá. To, čo chce urobiť potom, vyzerá na prvý pohľad jednoducho. Zoberie slonie vajíčko vyňaté z vaječníka slonice, vyberie z neho jadro a do takto pripraveného polotovaru vloží DNA z mamuta. Potom embryo vloží do maternice slonice. Asi tak za 600 dní sa narodí pekný malý mamut srstnatý (lat. Mammuthus primigenius). Druh, ktorý svojho času žil aj na našom území. Vedci už oslovili zoologické záhrady s požiadavkou na vajíčka z niektorej uhynutej slonice. Japonskí genetici veria, že ich úspech sa dostaví približne do 5 rokov. Zároveň je jasné, že takýmto spôsobom nikdy nevznikne stopercentný mamut. Bude to slon, čo vyzerá ako mamut.

Vzhľadom na obrovský záujem verejnosti a vedeckú prestíž je jasné, že vedci budú pokračovať v snahe priviesť mamuta späť medzi živé tvory. Mnohí z nich si myslia, že otázkou do budúcnosti už nie je, či môžeme, ale či by sme mali. Klonovanie vyhynutých organizmov má veľa priaznivcov, ale aj odporcov. Vnucuje sa otázka, že či by sme peniaze na klonovanie radšej nemali minúť na záchranu kriticky ohrozených druhov. A najpálčivejší je argument tých, ktorí sa obávajú, že ľudia prestanú cítiť zodpovednosť druhy chrániť, ak si ich budeme môcť pomocou DNA a klonovania „vytvoriť“.

Zdrojom informácií pre všetkých fanúšikov i odporcov návratu mamutov je kniha „Ako naklonovať mamuta“ od evolučnej biologičky Beth Shapirovej. V knihe sa venuje všetkým problémom klonovania mamutov – najväčším objavom mamutích pozostatkov, technickým prekážkam a aj etickým otázkam.