Prehľad správ

Najnovšie články

Sezóna špargle je tu

Jedna z najdelikátnejších zelenín má obmedzenú sezónu od apríla do...

Záhradníkov rok: Burina, alebo liek

Je označovaná aj ako najslávnejšia burina na svete. Anglický názov...

Krutý trest pre škótskeho hrdinu

William Wallace bojoval proti Angličanom za nezávislosť Škótska. Do rúk...

Sagrada Familia má byť dokončená v roku 2026

Nadácia La Sagrada Familia oznámila, že monumentálny kostol v Barcelone...

Pápež automobilového dizajnu

Mimo väčšej pozornosti mainstreamu zomrel 13. marca vo veku 85...

Záhradníkov rok: Ako na jar ostrihať ruže

Prichádza jar, a teda obdobie jarného rezu ruží. Kľúčom k...

Za mikrovlnku vďačíme náhode

Martinský Rínok
Zdroj obrázku: Zdroj fotografie: Beko.co.uk
12 februára, 2022
9:17 am

Mikrovlnné rúry určite nájdeme v skoro každej domácnosti, na pracovisku v kuchynskom kútiku, pretože sú skvelými pomocníkmi a hlavne v našej uponáhľanej dobe nám šetria čas. Patria k najpoužívanejším spotrebičom. Je to šikovná vecička, ktorá ma svojich priaznivcov i odporcov. O jej účinkoch kolujú všelijaké pravdivé aj nepravdivé tvrdenia. Možno vám nikdy nenapadlo, ako tento vynález prišiel na svet. Môže za to výskum v oblasti zbraní a obyčajná náhoda.

Vynálezca mikrovlnky, Američan Percy LeBaron Spencer, bol tak ako iný jeho vynaliezavý krajan, Thomas Edison, zvedavý samouk a úspešný vynálezca. Napriek tomu, že nedokončil ani strednú školu. Ako 1,5-ročný prišiel o otca a matka ho opustila. Vychovávala ho teta so strýkom. Keď mal sedem rokov, zomrel mu strýko a on sa ako 12-ročný zamestnal v miestnom mlyne, aby tetu finančne podporoval. V roku 1910 ho ako šestnásťročného zaujala neďaleká papiereň, v ktorej spustili výrobu na elektrinu. Stal sa jedným z troch fabrických elektrikárov, hoci o elektrine nevedel nič. Ale ho veľmi zaujímala.

Ako osemnásťročný vstúpil do armády a tam sa zasa „zbláznil“ do bezdrôtovej komunikácie. Všetko okolo bezdrôtovej komunikácii študoval počas nočných hliadok. K tomu aj trigonometriu, matematiku, fyziku, chémiu a metalurgiu. Je to neuveriteľné, ale samoštúdiom sa vypracoval na odborníka v rádiovej technológii a stal sa jedným z popredných svetových odborníkov na radarové systémy.

V roku 1939 pracoval v Raytheon Manufacturing Company. Táto firma patrila a stále ešte patri do špičky v odbore vývoja a výroby radarov. A práve vďaka jeho znalostiam vyhrala firma štátnu zákazku vojenského zariadenia s obrovským významom pre americké vojnové úsilie. Svojim významom bol tento projekt hneď na druhom mieste po projekte Manhattan, čo bolo krycie meno pre projekt vývoja atómovej bomby. Spencer pracoval na výskume využitia nedávno objavených vlastností magnetrónu pre vojenské použitie v oblasti radarov.

Dutinový magnetrón vyvinuli v roku 1940 J. Randall a H. Boot na univerzite v Birminghame. Jeho elektrónky sa pre radary dali použiť ako využívali ako zdroj žiarenia. Účelom bolo využiť mikrovlnné žiarenie, lebo vedci zistili, že je rozpoznateľné pomocou elektromagnetických vĺn. Magnetrón pomocou elektriny vytvára magnetické pole, ktoré sa dá radarom detekovať a výkonný radar, ktorý by vedel odhaľovať na diaľku lietadlá a lode nepriateľa, mal poskytovať Američanim veľkú výhodu v boji.

Pri pokusoch s magnetrónom vznikla Spencerova idea mikrovlnnej rúry. Vznikla tak trochu náhodou. Vplyvom magnetického poľa, ktoré šíril testovaný magnetrón, sa biologické materiály naokolo zahrievali. Mikrovlnné žiarenie totiž dokáže zohrievať veci obsahujúce vodu. Spencer si to všimol, keď sa mu vo vrecku nohavíc rozpustila čokoládová tyčinka. Tú mohol rozohriať pokusný iba pokusný magnetrón. Preto Spencer zmajstroval prototyp rúry, zohrieval všetko možné jedlo a pozoroval účinky.

Hoci takto náhodou vynašiel kuchynský spotrebič, aj naďalej ostal medzi svojimi radarmi a počas svojho života mal prsty v stopäťdesiatich patentoch. V septembri 1999, bol Percy Spencer posmrtne slávnostne uvedený do Národnej siene slávy, kde mu spoločnosť robia mená ako Thomas Edison, bratia Wrightovci a George Washington.

Spoločnosť Raytheon, pre ktorú Spencer pracoval, si podala 8. októbra 1945 patent na prvú mikrovlnku. Pomenovali ju Radarange. Vysoká bola meter osemdesiat, vážila tristoštyridsať kilogramov a stála 5-tisíc dolárov (dnešných asi 60 000). Väčšina ľudí si ju vtedy nemohla dovoliť. Trvalo to viac ako dvadsať rokov, kým sa mikrovlnka zmenšila a podstatne schudla na hmotnosti. Mikrovlnné rúry pre domácnosť sa dnes zvyčajne vyrábajú s výkonom 600 wattov a vyšším (pri niektorých modeloch 1 000 alebo 1 200 wattov). Zvyčajne majú vnútorný objem okolo 20 litrov a vonkajšie rozmery približne 45 – 60 cm šírka, 35–40 cm hĺbka a 25–35 cm na výšku.

V roku 1967 stála mikrovlnka v USA desatinu pôvodnej ceny. Už len 495 dolárov a bola veľká približne tak, ako ju poznáme dnes. V roku 1975 prekonal predaj mikrovlnných rúr v USA predaj plynových sporákov. O rok neskôr bola v kuchyni už takmer v dvoch tretinách amerických domácností a začala ťaženie do celého sveta. Vynález mikrovlnnej rúry si rokmi získal fanúšikov i úhlavných nepriateľov. Jedni si ju nevedia vynachváliť, iní ju považujú za smrteľné nebezpečenstvo.

Mikrovlnka funguje tak, že molekuly vody, tuku a cukrov absorbujú vlnenie, ktoré vzniká v magnetróne a snažia sa mu prispôsobiť. To spôsobuje, že sa otáčajú, čím sa vzájomne trú proti sebe a vplyvom toho sa zahrievajú. Z hľadiska ekonomiky je toto ohrievanie stravy šetrnejšie, ako ktorékoľvek iné. Prečo sa však jedlo musí otáčať? V mikrovlnke existujú určité maximá, ale aj minimá vyžarovania. V praxi to znamená, že v určitých miestach sa jedlo nezohrieva vôbec, alebo naopak sa doslova prehrieva. Pomocou otáčania taniera s jedlom sa dosiahne približne rovnomerný efekt a jedlo sa ohrieva rovnomerne.

Je žiarenie z magnetrónu pre náš organizmus škodlivé? Samotné slovo žiarenie vyvoláva u ľudí averziu. Mnohí si hneď v pamäti vybavia rádioaktívne žiarenie. Opak je však pravdou. Mikrovlnné žiarenie nemá nič spoločné s rádioaktívnym. Rádioaktívne žiarenie je produktom rádioaktívneho rozpadu a preto je ionizujúce. Mikrovlnné vzniká na inom princípe a je neionizujúce. Z laického hľadiska by sme mikrovlnné žiarenie mohli prirovnať k žiareniu z mobilných telefónov, alebo Wi-Fi signálu. Určite by sme však našli zarytých odporcov mikrovlniek. Výskumy však ukázali, že mikrovlnné ohrievanie jedla je rovnako bezpečné ako iné klasické formy ohrievania. Neobsahuje nijaké sekundárne žiarenie a čo viac, potraviny nie sú vystavované príliš vysokým teplotám, ako napríklad pri pečení v elektrickej, alebo plynovej rúre. Vedci síce dokázali, že mikrovlnka nespôsobuje rakovinu, no usušenie domácich miláčikov po kúpaní sa v nej aj naďalej v návode na používanie neodporúča…