Prehľad správ

Najnovšie články

Sovietska superstíhačka s britským motorom

Pád Západorímskej ríše v roku 476 nášho letopočtu a procesy,...

A teraz si kúpime Grónsko!

Pád Západorímskej ríše v roku 476 nášho letopočtu a procesy,...

Prečo padol Rím

Pád Západorímskej ríše v roku 476 nášho letopočtu a procesy,...

Tipy na domáce sviatočné nápoje

Regály v obchodoch sú viac ako plné rôznych alkoholických nápojov,...

Záhadné signály z vesmíru

Vďaka halapartniam, kovovým prilbiciam, lesklému kovovému brneniu a pestrofarebným uniformám...

Najmenšia armáda sveta

Vďaka halapartniam, kovovým prilbiciam, lesklému kovovému brneniu a pestrofarebným uniformám...

Dvetisíc rokov v blate a v horúcej vode

Väčšina médií u nás i v zahraničí v posledných dňoch aspoň okrajovo zakopli o tému okrúhleho stého výročia (4. november 1922) objavenia hrobky mladíckeho faraóna Tutanchamóna, ktorý vládol v rozmedzí približne 1333 pred n. l. – 1323 pred n. l. ako posledný panovník 18. dynastie. Publicisti opäť raz prevetrali všetky známe i menej známe populárne fakty, koľko predmetov sa v takmer neporušenej hrobke tohto faraóna našlo, že tam mal postele, predmety dennej potreby, sošky sluhov i zvierat, nábytok, vyrezávaný a intarzovaný pozlátený trón, 4 bojové vozy a viac ako 200 palíc na podopieranie sa (mal vrodenú poruchu nohy) a že jeho maska z rýdzeho zlata vážila viac ako 200 kilogramov. A k tomu všetky tie príbehy o smrteľnej kliatbe, ktorá zabíja narušiteľov večného odpočinku faraóna. V tieni týchto populárnych informácií o pokladoch a kliatbach z Tutanchamónovej hrobky pôsobí správa o úžasnom objave z talianskeho Toskánska, možno až veľmi skromne. V každom prípade ide o jedinečný nález, ktorý ukazuje vysokú umeleckú, remeselnú a technologickú vyspelosť vtedajšej Európy.

Archeológovia, ktorí vykopávajú starovekú svätyňu v blízkosti termálnych prameňov v obci San Casciano dei Bagni (Toskánsko) našli 24 bronzových sôch z 2. – 1. storočia pred n. l. Všetky bronzové sochy sú vo výbornom stave.

San Casciano dei Bagni bolo vždy vyhlásenou kúpeľnou dedinou, ktorá sa vyznačuje prítomnosťou početných prameňov sírnych vôd rozprestretých po celom jeho území. Etruskovia boli prví, ktorí postavili stavby pre tamojšie termálne vody, avšak práve pod nadvládou Rimanov, skutočných vyznávačov termálnych kúpeľov, nadobudli liečivé vlastnosti týchto vôd obrovskú príťažlivosť. Svedčí o tom aj prítomnosť početných archeologických nálezov v tejto oblasti.

Tunajšie termálne kúpele v priebehu storočí lákali od nepamäti návštevníkov. Je tu 42 horúcich prameňov s teplotou 40 stupňov. Sú známe už od staroveku – podľa legendy tunajšie kúpele založil etruský vládca mesta v 6. – 5. storočí pred n. l. a medzi ich návštevníkmi boli osobnosti ako rímsky básnik Horatius (65 pred n. l.- 8 pred n. l.), žijúci za vlády cisára Augusta, ako aj samotný prvý rímsky cisár Octavius Augustus (63 pred n. l.–14 n. l.).

Archeologické vykopávky sa začali v roku 2019, doslova pár metrov od jedného z aktívnych prameňov, Bagno Grande (Veľký kúpeľ). Vedci tam objavili starovekú svätyňu, ktorá podľa ich názoru existovala od čias Etruskov a fungovala až do konca Rímskej ríše. Našiel sa sa tam oltár boha Apolóna, ktorý bol v neskoršom období stotožnený s Héliom, bohom Slnka, oltár bohyne Isis, ktorá bola jednou z najdôležitejších bohyňou starovekého Egypta, ale jej oltáre a chrámy boli odkryté na mnohých miestach Rímskej ríše, vrátane samotného Ríma, Pompejí, Španielska a gréckych ostrovov. Väčšina z nich pochádza z 1. a 2. storočia nášho letopočtu, čo naznačuje, že Isis sa stala obľúbenou aj mimo svoju egyptskú domovinu. Objavili aj oltár bohyne šťastnej náhody Tyché (latinsky Fortuna).

Súčasťou svätyne bol posvätný bazén, do ktorého Etruskovia a neskôr aj Rimania, ktorí sa obracali na bohov s prosbami, hádzali obetné predmety. Našlo sa mnoho predmetov, ktoré strávili v blate a horúcej vode bez prístupu kyslíka asi dvetisíc rokov. Tieto podmienky ich pomohli zakonzervovať vo výbornom stave.

Výskyt sôch a replík ľudských údov a orgánov vo svätyniach a posvätných bazénoch nie je v etruskej a rímskej kultúre niečo nezvyčajné, ale najčastejšie bývajú vyrobené z lacnejšej terakoty. Drahšie bronzové predmety sa dodnes zachovali oveľa menej. Najmä kvôli hodnote kovu, ktorý bol často použitý na recykláciu a vytváranie nových vecí. Predmety nájdené v San Casciano nepostihol takýto osud, keďže bazén bol dve tisícročia neprístupne uzavretý vrstvami zeminy.

Tak, ako dnes turisti, aj ľudia v staroveku, hádzali do významných prameňov mince. Našlo sa ich tu viac ako tri tisícky. Väčšinou to boli špeciálne mince vyrazené v Ríme pre účely obetovania. Okrem iných nálezov zaznamenali archeológovia aj rôzne bronzové časti ľudského tela, ako maternica, penis, ucho, alebo noha. Takéto obety prinášali ľudia, ktorí si chceli u bohov vyprosiť uzdravenie niektorého orgánu, alebo za uzdravenie bohom ďakovali. Objav sa uskutočnil v najhlbšej časti bazéna. Celkovo sa takýchto predmetov našlo viac ako sto. Z tohto čísla je 24 pomerne veľkých sôch, päť z nich dosahuje výšku takmer jeden meter.

Nájdené predmety majú dobre zachované nápisy v latinčine a aj v etruskom jazyku. V dobe, do ktorej nálezy patria, boli tieto územia nestabilné. Etruskovia bol staroveký národ, ktorý žil na Apeninskom polostrove, na území historicky známom ako Etrúria, rozprestierajúcom sa najmä na území dnešného Toskánska. Ich moc dosiahla vrchol od konca 7. storočia pred n. l. do polovice 6. storočia pred n. l., keď sa zmocnili Ríma a iných území. Podľa legiend boli poslední traja králi starovekého Ríma (v rokoch 616 – 510 pred n. l.) Etruskovia. Symbolmi moci u Etruskov, ktoré prevzal aj Rím a používal ich počas celej svojej existencie, bol zväzok prútov so zaťatou sekerou – fasces, kráľovské žezlo, kráľovský trón a tóga. Etruskú nadvládu nahradila rímska nadvláda, medzi Rimanmi a Etruskami prebiehali vojny a konflikty, ale svätyňa bola, súdiac podľa nálezov, oázou jednoty a mieru kde sa spoločne modlili Etruskovia a aj Rimania.

Ministerstvo kultúry Talianska označilo dedinu San Casciano dei Bagni za najväčšie úložisko bronzových sôch danej historickej doby v Taliansku. Objav sa svojim významom porovnáva s objavom dvoch veľkých starogréckych bronzových sôch bojovníkov v roku 1972 v Kalábrii pri meste Riace. Bojovníci z Riace sú úžasná dvojica starovekých gréckych bronzových sôch zobrazujúcich nahých bradatých bojovníkov. Pochádzajú z druhej štvrtiny V. storočia pred naším letopočtom a boli nájdené pri rekreačnom potápaní sa v mori. V San Casciano dei Bagni plánujú Taliani otvoriť múzeum venované tamojším objaveným etruským a rímskym pamiatkam.