Desiatky balvanov preniesli z veľkej diaľky
- Martinský Rínok
- Zdroj obrázku: Zdroj fotografie: SWNS.com
- 31 júla, 2021
- 11:27 am
Stonehenge je veľká prehistorická pamiatka stojaca na Salisburskej planine uprostred anglického poľa. Asi ju každý videl na vlastné oči. Minimálne ako obľúbenú tapetu Windowsu XP… Uvidieť tamojšie obrovské menhiry zblízka na vlastné oči sa obyčajnému smrteľníkovi len tak ľahko nepodarí. Kvôli ich ochrane pred lovcami suvenírov a ľuďmi, ktorí radi nechávajú svoje mená na pamiatkach, je prístup do ich tesnej blízkosti zakázaný. Blízky prístup majú len odborníci. Moderné technológie dokážu toto prísne obmedzenie obísť. Zvedavci pátrajúci po detailoch si môžu obrovské balvany vážiace desiatky ton obzrieť virtuálne TU.
Vznik Stonehenge sa datuje približne do roku 3100 pred našim letopočtom. Storočia sa špekuluje o dôvodoch, ktoré viedli pravekých ľudí, aby ho vybudovali. Niektoré názory tvrdia, že ide o dávne pohrebisko, iné, že stavba slúžila náboženským účelom, alebo, že to bolo gigantické astronomické observatórium doby kamennej.
Väčšina z najväčších menhirov o hmotnosti desiatok ton pochádza z 25 km vzdialeného miesta. Vedcov k presnej identifikácii miesta pôvodu kameňov priviedol dar od Roberta Phillipsa. Ten sa pred svojimi 90-imi narodeninami rozlúčil s kusom kameňa pochádzajúceho z jedného z menhirov. Opatroval ho od roku 1958, kedy sa k nemu dostal pri rekonštrukčných prácach, ktoré vtedy prebiehali na Stonehenge. Phillips získal svoj kameň tak, že pri rekonštrukcii do balvanov kvôli spevneniu vkladali oceľové tyče, ktoré mali zabrániť zrútenie vertikálne stojacich kameňov a on si odobraté kamenné jadro odniesol domov. Pre vedcov mal jeho 91 cm dlhý kameň tyčovitého tvaru nesmiernu cenu, lebo pri skúmaní nemuseli brať ohľady na jeho zachovanie. Mohli ho vŕtať, rezať, drtiť a analyzovať deštruktívnymi metódami, ako len potrebovali. Z menhirov komplexu by im takúto vzorku nedovolili odobrať. Takto vedci dostali jedinečnú príležitosť vytvoriť „geochemický otlačok prstov“ kameňa.
Už dávnejšie sa vedelo z povrchovej analýzy 52 takzvaných „sarsen“ kameňov, že 50 z nich má prakticky rovnaké chemické zloženie, ale to na presnú lokalizáciu miesta pôvodu nestačilo. Vedelo sa, že asi pochádzajú z jednej oblasti, ktorá sa nazýva Marlborough Downs. Ale kde presnejšie je to miesto, odkiaľ ich pravekí stavitelia priniesli, to sa až do novej analýzy nevedelo. Z pôvodnme uvažovaných 20 lokalít sa ukázalo, že tým hľadaným miestom je 25 km vzdialený les West Woods. Tamojšie kamene ukázali absolútnu zhodu s testovanou vzorkou s kameňom získaným od Roberta Phillipsa. Pôvod ostatných 2 kameňov je zatiaľ nerozlúštený.
Známe je aj miesto pôvodu menších, tzv. bluestone kameňov, ktoré sú umiestnené v strede stavby. Ich miesto pôvodu vedci odhalili už v roku 2015. Boli podľa nich prinesené až zo vzdialenosti 240 kilometrov z územia dnešného Walesu z archeologickej lokality Waun Mawn.
Britskí archeológovia sa domnievajú, že pôvodnú svätyňu, ktorú tvoril kamenný kruh, pravekí ľudia rozobrali a následne preniesli a znovu postavili v Stonehenge. Na pôvodnom mieste ostali len štyri kamene a diery v zemi, ktoré teraz archeológovia odkryli. Stopy po dierach sa presne zhodovali s kameňmi vnútorného kruhu v Stonehenge. Kamene preniesli z tejto veľkej diaľky preto, že k tamojšej krajine mali nejaký posvätný vzťah. Pôvodný kamenný kruh v Waun Mawn mal v priemere 110 metrov, čo je rovnaký rozmer, ako má priekopa obklopujúca Stonehenge. Praveký komplex stál vo Walese viac ako 400 rokov pred stavbou Stonehenge. Potvrdilo to datovanie sedimentov a zbytkov dreveného uhlia. Oba monumenty, ten starší vo Walese a novší v Stonehenge, boli presne astronomicky orientované na východ slnka pri letnej rovnodennosti.
Objav miesta pôvodu menších kameňov posúva naše pochopenie konania pravekých ľudí, čo sa týka ich myslenia a identity. Museli vynaložiť nepredstaviteľnú námahu, aby rozobrali a preniesli 240 km (bez poznania kolesa!) už štyri stovky rokov používaný megalitický komplex a znovu ho postavili do stredu ešte rádovo väčšieho kamenného monumentu. Svedčí to minimálne o silnom pocite historickej identity a sile viery týchto ľudí.
Slovenský Stonehenge