Prehľad správ

Najnovšie články

Tipy na domáce sviatočné nápoje

Regály v obchodoch sú viac ako plné rôznych alkoholických nápojov,...

Záhadné signály z vesmíru

Vďaka halapartniam, kovovým prilbiciam, lesklému kovovému brneniu a pestrofarebným uniformám...

Najmenšia armáda sveta

Vďaka halapartniam, kovovým prilbiciam, lesklému kovovému brneniu a pestrofarebným uniformám...

Smrť na Evereste

Vrchol Everestu, najvyššej hory našej planéty, je vo výške 8848...

Hudba lieči

Hudba u Keltov bola posvätná. Predstavovala emocionálnu a magickú silu,...

Astronauti budú nosiť Pradu

Pamätáte si na romantickú filmovú komédiu z roku 2006 „Diabol...

Smrť z neba

Martinský Rínok
Zdroj obrázku: Novycas.sk
24 júla, 2021
12:24 pm

V utorok (20. júla 2020) na stavenisku rezidenčného projektu Metropolis na Chalupkovej ulici v Bratislave robotníci odkryli nevybuchnutú leteckú bombu. Podľa pyrotechnika hrozilo riziko výbuchu 113-kilovej americkej bomby AN-M57. Okamžite nariadil evakuáciu okolitých budov. Centrum Bratislavy, vrátane MHD, boli na dlhé hodiny paralyzované. Nájdená bomba vyvolala spomienky na tragickú kapitolu našich dejín. Slovensko sa na konci 2. svetovej vojny stalo terčom leteckých náletov. Kto nás bombami zasypal najviac? Američania, Sovieti či Nemci? A nezabúdajme, že ako prví Slovensko bombardovali Maďari v marci 1939.

Prvé tragické bombardovanie zažilo Slovensko už počas krátkeho konfliktu v tzv. Malej vojne. Základňou nášho letectva na východe Slovenska bola Spišská Nová Ves. Maďarské najvyššie velenie sa rozhodlo toto letisko zničiť. Útok naplánovali na 24. marca. Vyslali spolu 36 bombardovacích lietadiel Junkers Ju 86, ktoré sprevádza 27 stíhačiek talianskej výroby Fiat CR-32. Táto mohutná sila mala potenciál zrovnať Spišskú Novú Ves so zemou.

Cieľ nakoniec našlo len 10 bombardérov. Na letisko zhodili 900 bômb s hmotnosťou 10 až 50 kg. Spolu dopadlo na Spišskú Novú Ves 7,2 tony výbušnín. Maďari však nemali príliš presnú mušku. Zasiahli sklad dreva a tehelňu pri letisku, jeden hangár a plochu letiska. Mnohé bomby spadli do mäkkej pôdy a nevybuchli. I tak si prvý vojnový nálet na slovenské územie vyžiadal 12 mŕtvych a 17 zranených. Vyvolalo to búrlivú rozhorčenú reakciu slovenskej verejnosti. Hneď na druhý deň 25. marca bol naplánovaný odvetný nálet na Budapešť. Tomu však zabránilo prímerie.

Rastúca sila a vzdušná prevaha mocností protihitlerovskej koalície sa v roku 1944 jasne ukázali aj občanom Slovenskej republiky v tom, že obrovské zväzy angloamerických bombardérov neohrozene prelietali cez jej vzdušný priestor. Až do júna 1944 však územie Slovenska nebombardovali. Rovnako ani slovenská vzdušná obrana sa proti nim nepokúšala zasiahnuť. Tento stav vyvolával u mnohých mylný dojem, akoby sa vojna odohrávala len medzi veľmocami a Slovensko bolo iba nezaangažovaným pozorovateľom konfliktu.

Všetko sa však zmenilo v priebehu dopoludnia 16. júna 1944, keď americké bombardéry prilietajúce zo základní v Taliansku zaútočili na bratislavskú rafinériu Apollo, Zimný prístav a most cez Dunaj. Na mesto v priebehu necelých 10 minút dopadlo takmer 370 ton bômb a objekty vybuchovali či horeli ešte dlho po bombardovaní. Nálety si vyžiadali vyše 100 (podľa iných zdrojov až vyše 300) ľudských životov a vyše 700 zranených. Najviac obetí bolo z radov zamestnancov rafinérie, ale bomby zasiahli aj množstvo náhodných osôb. Hlavné mesto sa ocitlo bez vody, elektriny aj plynu. Poškodených bolo aj množstvo obytných budov či rôzne významné budovy v meste (napr. mestská plynáreň, Slovenské národné múzeum) a prakticky úplne bola zničená Slovenská dunajská plavba. Škody sa odhadovali na vyše 300 mil. slovenských korún.

Dopad bombardovania Bratislavy na nálady obyvateľstva štátu bol rozporuplný. Na jednej strane bol jasným signálom, kto vojnu vyhráva a psychologicky posilnil odbojové tendencie. Na druhej strane, pod dojmom obetí bombardovania i vládnej propagandy o „teroristických náletoch“ obracal nálady proti Spojencom, osobitne proti Američanom. V každom prípade, obyvateľstvo už nebralo protiletecké poplachy na ľahkú váhu, časť obyvateľov sa evakuovala na vidiek. Bombardovanie bolo tiež jasným znakom toho, že vojna sa nevyhne ani dovtedy pokojnému Slovensku.

Okrem prvého, júnového bombardovania v roku 1944, nasledovali neskôr ďalšie, menej tragické americké nálety na hlavné mesto – v septembri, októbri i v decembri 1944 a v marci 1945, a tiež aj sovietske bombardovanie vo februári 1945.

Až do bombardovania Bratislavy v júni 1944 boli v tom čase na prelety bombardérov obyvatelia Bratislavy navyknutí. Nad naším územím totiž viedli preletové trasy amerických zoskupení. Dovtedy však na Slovensko nezaútočili. Pred útokom 15. americkej leteckej armády na Slovensko nezaútočil vôbec nikto (okrem Maďarov v marci 1939). Patrili sme k nemnohým európskym krajinám, ktoré si užívali pokoj a bezpečie vojnového zázemia. Bombardovanie rafinérie minerálnych olejov Apollo nás však z tohto závetria nemilosrdne vytrhlo.

Zamestnala sa v rafinérii, ale na takom oddelení, kde mala prístup k utajovaným údajom. Behom dvoch mesiacov Trixi vedela, koľko ropy sa dováža a kedy prichádza do rafinérie. Zistila aj detaily o trasách, kadiaľ tankery prevážali ropu, viaceré materiály odfotila. Dôležité správy a snímky potom odboj cez balkánsku cestu zasielal do Londýna. Najmladšia špiónka v Európe, ako ju občas označujú, pri práci pre odboj využívala typicky ženské zbrane – krásu, šarm, dôvtip a bezchybné spoločenské vystupovanie. Trixi v deň náletu riadne prišla do práce, patrila však k šťastlivcom, čo nálet prežili. Podľa rozprávania jej syna, do smrti sa nezbavila traumy z identifikácie mŕtvych, ktorej sa musela zúčastniť. Od toho dňa nemohla cítiť pach spáleného mäsa. Po vojne, po rôznych životných peripetiách s nastupujúcim komunistickým režimom, pracovala až do dôchodku ako sestrička na onkológii v nemocnici v Trenčíne.

Skupina 158 amerických bombardérov v troch vlnách náletu pripravila o život okrem zamestnancov závodu, pre mračná a hustý dym, čo mesto po prvom nálete zahalili, aj obyvateľov Bratislavy. Bomby dopadali aj do okolitých ulíc a zasiahli mnohé budovy vrátane bytoviek či budovy dnešného Slovenského národného múzea na Vajanskom nábreží. Podľa štatistík malo bombardovanie 181 obetí, historici sú presvedčení, že tie čísla boli v skutočnosti vyššie. Čo sa týka hospodárskych škôd, Účastinárska spoločnosť Apollo ich vyčíslila na 319 miliónov slovenských korún.

Po Apollke sa bombové nálety na Slovensku len začali. Jednotky 15. americkej leteckej armády v priebehu nasledujúcich týždňov zhodili svoje bomby na Bratislavu, Dubnicu nad Váhom, Dubovú, Malacky – Nový Dvor, Komárno, Nové Zámky, Ružomberok, Medveďovo, Považskú Bystricu a Sládkovičovo. Mierili na ciele vojenského významu a viaceré z týchto miest bombardovali opakovane.

Bratislava bola cieľom amerických letcov celkovo sedemkrát, Komárno štyrikrát a Nové Zámky trikrát. Tu treba zdôrazniť, že Slovensko, ako spojenec Nemcov, bolo legitímnym cieľom letectva protifašistickej koalície.

Jedným z posledných cieľov bombardovania na Slovensku sa stala ďalšia rafinéria v Dubovej. Američania ju zbombardovali 20. augusta 1944, len pár dní pred začiatkom SNP. Zbombardovanie Dubovej pripravilo povstalcov o zásoby pohonných látok, napriek tomu, že československá exilová vláda v Londýne sa snažila veleniu amerického letectva informáciu o skorom vypuknutí pripravovaného povstania doručiť. Vraj sa k nim nedostala.

Ani po vypuknutí SNP sa slovenské mestá nestratili z hľadáčikov plánovačov náletov. Naopak, to najničivejšie bombardovanie ešte len malo prísť.

Najtragickejší nálet zažili Nové Zámky, ktoré v rámci Slovenska utrpeli pri bombardovaní najväčšie škody. Mesto počas druhej svetovej vojny okupovalo Maďarsko a bolo dôležitým železničným uzlom. Bombardovanie si vyžiadalo štyritisíc mŕtvych. Celkom 817 ton zhodených bômb spôsobilo, že v meste bolo 85 percent zničených budov, vrátane arcibiskupského paláca, niekdajšieho sídla tureckých pašov či Františka Rákocziho II.

V októbri 1944, keď vrcholilo Slovenské národné povstanie sa ku krajinám bombardujúcim Slovensko pridalo aj Nemecko, ktoré v rámci odvety za vypuknutie SNP zhodilo bomby na Banskú Bystricu.

Zle dopadli mestá, ktoré sa ocitli na muške Sovietov. Ich letectvo v rámci bojov najviac zasiahlo mestá Prešov a Nitru. Sovietske bomby však dopadli aj na Zvolen, Brezno, Zlaté Moravce, Ludanice, Topoľčany, Prievidzu, Handlovú či Nemecké Pravno. Najhoršie z nich dopadla práve Nitra.

V osudný 26. marec 1945 sa v Nitre v centre mesta konal tradičný hydinový trh a ulice boli preplnené. Cieľom bombardovania malo byť nemecké vojsko, ktoré však z Nitry odišlo 2 dni pred náletom. V centre mesta bolo zničených vyše 50 budov. Medzi nimi i mestské divadlo, kňazský seminár a ťažko poškodených bolo vyše 300 objektov, ktoré do vojny tvorili ucelené

O tragédii v Nitre sa za totality oficiálne nehovorilo. Tabu prelomila až kniha „Nitra, druhé Coventry?“ od amatérskeho historika Štefana Košovana, ktorý ako jedenásťročný nálet na Nitru prežil. Ruské vojenské archívy vydali svedectvo o tejto udalosti až po desaťročiach za prezidenta D. Medvedeva, ktorý materiály o bombardovaní Nitry odtajnil. Dnes z nich vieme, že za bombardovaním Nitry bola séria zlyhaní a omylov vojenských veliteľov.