Prehľad správ

Najnovšie články

Sezóna špargle je tu

Jedna z najdelikátnejších zelenín má obmedzenú sezónu od apríla do...

Záhradníkov rok: Burina, alebo liek

Je označovaná aj ako najslávnejšia burina na svete. Anglický názov...

Krutý trest pre škótskeho hrdinu

William Wallace bojoval proti Angličanom za nezávislosť Škótska. Do rúk...

Sagrada Familia má byť dokončená v roku 2026

Nadácia La Sagrada Familia oznámila, že monumentálny kostol v Barcelone...

Pápež automobilového dizajnu

Mimo väčšej pozornosti mainstreamu zomrel 13. marca vo veku 85...

Záhradníkov rok: Ako na jar ostrihať ruže

Prichádza jar, a teda obdobie jarného rezu ruží. Kľúčom k...

Tajomstvo veku Veľkej sfingy

Martinský Rínok
Zdroj obrázku: wikimedia.org
26 septembra, 2020
11:34 am

Starovekí Egypťania ju volali Hor-em-Akhet, alebo Hór podľa staroegyptského boha nebies, slnka a svetla. Arabi ju nazvali Abú ’l-Haul, teda Otec hrôzy. Veľká sfinga je najväčšou sochou starovekého Egypta. Je vytesaná z jedného bloku kameňa. Na dĺžku má úctyhodných 70 metrov a vysoká je 20 metrov. Pozerá sa na vychádzajúce Slnko. Ako dlho už? Na túto tému sa vedú dišputy medzi odborníkmi, ale aj rôznymi konšpirátormi celé desaťročia.

Podľa najrozšírenejšej teórie bola socha levice s ľudskou hlavou zhotovená v období staviteľov pyramíd. Tvrdí to aj jeden z najuznávanejších súčasných egyptológov, americký archeológ Mark Lehner, ktorý ju skúmal päť rokov a svoju archeologickú kanceláriu mal zriadenú priamo medzi jej tlapami.

Archeológ Lehner je presvedčený, že Veľkú sfingu nechal vytesať z jedného bloku kameňa pred štyri a pol tisíckou rokov faraón Rachev, staviteľ druhej pyramídy v Gíze, ktorá stojí priamo za jej chrbátom. Naproti tomu sa geológ Robert Schoch domnieva, že je stará možno až 12 tisíc rokov. Lehner pre svoje datovanie uvádza argument, že existuje astronomicko – teologická spojitosť troch navzájom súvisiacich stavieb: Veľkej sfingy, chrámu ležiacemu kedysi priamo pred jej tlapami a Rachevovej pyramídy. Podľa neho to bol jeden komplexný stavebný projekt faraóna Racheva.

Lehnerovu teóriu podporuje to, že dve protiľahlé strany chrámu, ktorý bol kedysi priamo pred jej tlapami, ležia na pomyselnej osi, ktorá pri rovnodennosti spája východ a západ Slnka. Ráno prvé slnečné lúče prejdú chrámom a vytvoria líniu, ktorá spojí sfingu s južnou stranou Rachevovej pyramídy. Večer zapadajúce Slnko opäť spája sochu s chrámom a pyramídou do jednej línie. To zodpovedá staroegyptským náboženským predstavám, podľa ktorých existuje ríša mŕtvych (Duat), cez ktorú musí faraón prejsť každú noc zo západu na východ aby zvíťazil nad hadom Apopom, symbolom prvotného chaosu. Bez tohto víťazstva faraóna by ráno Slnko už nevyšlo. Podľa knihy Am – Duat, ľudia, ktorí sa usilujú o večný život, musia už za svojho života vybudovať na zemi kópiu kruhu Duat, ktorý je skrytý na tele bohyne oblohy Nut. Rachevov pohrebný areál tieto atribúty spĺňal a tak bol jeho poistkou pre večný život.

Napriek tomu, že telo sfingy bolo odkryté až v 20. storočí a hlava bola teda po tisícročia viac vystavená poveternostným vplyvom ako telo, je paradoxné, že je hlava v lepšom stave. Je tu ešte jedna zvláštnosť. Hlava je k telu proporčne oveľa menšia, ako by mala byť. To vzbudzuje úvahy, že či nebola v minulosti privlastnená si niektorým faraónom (Rachev?) a jej pôvodná zvieracia podoba (levica) pretesaná na portrét faraóna. To je argument zástancov tvrdenia, že socha je staršia ako z čias faraóna Racheva. Prvý s touto teóriou prišiel britský egyptológ Wallis Budge na prelome 19. a 20. storočia. Domnieval sa, že socha pochádza z konca archaických dôb a nie z obdobia dynastického (faraónov).

John Antony West, americký spisovateľ sci-fi literatúry, prišiel kedysi s tvrdením, že eróziu na tele sochy nespôsobil piesok, ale voda. Tá tiekla na Sahare naposledy pred 7 tisíc rokmi, takže tento monument musí byť starší ako pyramídy. A odtiaľto je už len krátka cesta k myšlienkovej skratke, že starovekí Egypťania nedisponovali v tej dobe technológiami na jej stavbu, teda musí to byť dielo niekoho iného, nejakej inej vyspelej civilizácie. Čo keby tak zaniknutej bájnej Atlantídy? Odborná verejnosť takéto teórie neakceptuje, ale stavidlá fantázie sa už otvorili a dnes sú na svete stovky kníh a dokumentov na túto tému.

Zástancovia teórie „neegyptského“ pôvodu si berú za pomocníkov pri svojej argumentácii o dobe vzniku sfingy hlavne geológov a geofyzikov. Robert Schoch, profesor geológie bostonské univerzity, prišiel s tvrdením, že na sfinge a na stenách okolo nej erózia vznikla pôsobením prívalových dažďov. V dokumentárnom filme z produkcie televíznej stanice NBC (r. 1993) ukázal, že pre veternú eróziu tamojšieho pieskovca zmiešaného s vrstvami vápenca sú typické ostré hrany a pre vodnú zas zaoblené. A práve tak sú erodované steny okolo a aj telo Veľkej sfingy. Ako geológ argumentoval, že tamojšia náhorná plošina bola kedysi dnom oceánu a na pieskovom dne sa ukladali vápencové vrstvy rôznej hrúbky a tvrdosti zo schránok živočíchov a korálov. Keď už bola zas pevninou a ľudia skalu otesali do podoby levice s hlavou, zmenilo sa podnebie a prišlo dlhé obdobie bohaté na výdatné prívalové dažde.

Prúdy vody vyhĺbili mäkšie vrstvy vápenca a vytvorili znaky typické pre vodnú eróziu. Potom nasledovali obdobia sucha, ktoré vytvorili Saharu. Aký plynie z toho záver? Sfinga a jej chrám sú oveľa staršie, ako ostatné pamiatky z čias faraónov. Možno je naozaj stará viac ako 12 tisíc rokov.

S Veľkou sfingou sa spájajú aj myšlienky o tom, že niečo dôležité ukrýva. V antike písal o tom už Gaius Plinius Starší. Pozornosť k týmto otázkam nasmeroval začiatkom 20. storočia americký senzibil Edgar Cayce, známy ako „spiaci prorok“. V tranze diktoval svoje vízie (okrem iného predpovedal aj krach na burze, začiatok 2. svetovej vojny, rozpad Sovietskeho zväzu) a raz vyhlásil, že pod tlapami Veľkej sfingy sa nachádza Sieň záznamov, akýsi tajný archív faraónov v ktorom sú zhromaždené poklady a písomnosti z čias Atlantídy.

Môžeme sa nad tým usmievať, ale v roku 1987 elektromagnetický prieskum vedcov z japonskej univerzity Waseda objavil v blízkosti monumentu geologické anomálie svedčiace o podzemných dutinách.

V roku 1991 geofyzikálne prieskumy zopakoval už spomínaný americký geológ Robert Schoch. V hĺbke 5 metrov pod povrchom, pod ľavou prednou tlapou detekoval veľkú dutinu, príliš pravouhlú na to, aby bola výsledkom činnosti prírody. Vysekali ju ľudské ruky? To sa nepodarilo overiť, lebo vtedajší šéf Najvyššej rady pre pamiatky, aj u nás známy egyptológ Zahi Hawass, označil výsledky za „americké preludy“ a žiadosť o licenciu na vykopávky, aj s pomocou prieskumných vrtov, zamietol.

Ako to teda je s priestormi tajného archívu pod sfingou? Zástancovia tradičnej archeológie, ako Mark Lehner, alebo Zahi Hawass tvrdia, že dutiny sú buď prírodného pôvodu, alebo ide len o krátke slepé chodby vykopané v minulosti hľadačmi pokladov.

Keď v roku 2009 v okolí prudko stúpla hladina podzemnej vody, uskutočnili Lehner s Hawassom sériu vrtov smerujúcich šikmo do hĺbky 10 metrov. Chceli zistiť, ako vysoko je spodná voda a že či neohrozuje pamiatky vody. Pod ľavou tlapou nenašli žiadnu dutinu. „Nenašli sme nič,“ povedal vtedy Zahi Hawass.

Stúpenci teórie, že ľudskými rukami vytvorená Sieň záznamov tam niekde je, len ju treba nájsť, sa nevzdávajú. Čo keď je hlbšie, alebo Lehner s Hawassom vŕtali len kúsok vedľa? V každom prípade tvrdenia geológov nebudú môcť archeológovia pri vynášaní úsudkov o veku Veľkej sfingy len tak prehliadať. Možno poznatky geológov raz pomôžu prepísať jej dobu vzniku.