Tour de France ako osobná pomsta
- Martinský Rínok
- Zdroj obrázku: montegeron.fr
- 31 októbra, 2020
- 12:19 pm
Cyklistická sezóna 2020 sa už v podstate skončila. Bola iná, ako po iné roky. Vrátane slávnej „starej dámy“. Tour de France, obkružujúca svojimi etapami celé Francúzsko, je posledných 10 rokov vďaka Petrovi Saganovi aj na Slovensku sviatkom. Ale aké boli vlastne pred viac ako storočím pohnútky, ktoré viedli k založeniu týchto slávnych pretekov?
Počiatky Tour de France majú pikantné pozadie. Za vznikom stál prchký továrnik Jules-Albert de Dion, ktorému sa hovorilo Comté, čiže čosi ako knieža, lebo bol rozprávkovo bohatý. Niečo zo svojho bohatstva zdedil, niečo zarobil v začínajúcom automobilovom priemysle. Ako to už pri boháčoch býva, myslel si, že si môže všetko dovoliť a že všetko mu beztrestne prejde. Pri tlačenici na dostihoch v Auteuil pretiahol vychádzkovou palicou hlavu istého občana Émila Loubeta. Iba že to bola hlava občana zastávajúceho práve vtedy úrad francúzskeho prezidenta s ktorého politikou de Dion hboko nesúhlasil. Prvej hlave Francúzska sa nič nestalo, lebo ju ochránil cylinder. Bol z toho iba súd, ktorý „Comntému“ vymeral pokutu 100 frankov. Továrnik de Dion sa z tejto, pre neho smiešnej, sume iba zasmial. A to rovno pre súdom. Za to mu súd vymeral 15 dní väzenia za pohŕdanie. Dobová parížska tlač si zgustla: „Boháč zruinovaný súdom, je o sto frankov bližšie do chudobinca!“, alebo „Najťažší trest pre zbohatlíka – dva týždne na prični“.
De Dion dva týždne väzenia nejako rozchodil, ale to, čo nerozchodil, bol výsmech od bulváru. Ťažko niesol, ako si všetky francúzske noviny počas jeho väzby užívali irónie na jeho adresu. Špeciálne ho hrýzla pozornosť zo strany športových novín Le Vélo, lebo redaktor jeho správanie označil za „idiotské“, napriek tomu, že pán továrnik patril k najväčším inzerentom v týchto novinách.
Priamo za mrežami vymyslel plán pomsty, ako denník Le Vélo zrazí na kolená. Plán spočíval v tom, že si založí vlastné konkurenčné noviny, zoberie Le Vélo ich čitateľov a inzerentov k sebe a tak tieto noviny ekonomicky zničí.
Začal vydávať denník L’Auto-Vélo v náklade 25 tisíc výtlačkov denne. Názov je viac ako trochu podobný novinám, ktoré de Dion plánoval zničiť. Vopred vedel, že z toho budú súdy. Aby v tomto finančne náročnom podniku nebol sám, prizval si spojencov, priemyselníkov s podobnými politickými názormi. Napríklad továrnika Édouarda Michelina.
Napriek štedrej podpore od de Diona a jeho priateľov, konkurenčný denník Le Vélo stále mal trikrát väčší náklad. Príčinu videl „Comté“ v slabej propagácii svojich novín. Konkurenčný denník sa podieľal na organizovaní pretekov ako Paríž-Brest-Paríž, Bordeaux-Paríž, alebo jednodennej klasiky Paríž-Roubaix. Takto bola ich reklama vidieť po celom Francúzsku. Aby to zmenil, de Dion vymyslel nový marketingový plán – chce to závod, aký ešte na svete nie je!
V roku rok 1903 ohlásil, že usporiada vlastný diaľkový závod, ktorý bude po všetkých stránkach lepší ako doterajšie. Bude výnimočný dĺžkou trasy, bude mať 5 dlhých etáp. Nakoniec pribudla i šiesta. Pozvané budú jednotlivci i družstvá cyklistov z celej Európy. Na prémie pre nich bolo určených 20 tisíc frankov a pre víťaza suma 3 tisíc frankov, čo predstavovalo v tej dobe vo Francúzsku celoročný plat. Obrovské peniaze de Dion investoval do samotnej organizácie závodu. Celému podniku šéfoval Henri Desgrange, profesionálny cyklista a šéfredaktor jeho L’Auto-Vélo.
Víťaz prvej Tour de France (1903) Maurice Garin, jeho syn a masér (v mäsiarskom úbore) na dobovej fotografii. Garin si zarobil slušných 6 125 frankov, čo mu stačilo na zakúpenie benzínovej pumpy, na ktorej pracoval po odchode z pretekania po zvyšok svojho života.
Tour de France 1903 ponúkla, ako do „Comté“ zamýšľal, čitateľom jeho denníka drinu, sklamanie a úspech v senzačnom balení novinových reportáží a fotografií. Jeho noviny mali exkluzívny prístup k informáciám, publikovali fotografie a reportáže, ktoré iné noviny nemali. Cez príbehy a fotografie podporoval záujem čitateľov o tento dovtedy nevídaný cyklistický závod. To bolo to pravé, čo denník L’Auto-Vélo potreboval, aby pokoril konkurenciu. Náklad špeciálnych „cyklo“ vydaní sa dostal na 120 tisíc kusov a po skončení závodu sa ustálil na 80 tisíc. Továrnik Jules-Albert de Dion mohol byť spokojný. Jeho závod sa stal novým fenoménom a vyšiel mu aj plán pomsty na zničenie konkurenčných novín, ktoré sa mu počas jeho 15- dňového väzenia tak drzo vysmievali. Kto by si dnes pomyslel, že na začiatku Tour de France bola vlastne osobná pomsta jedného výstredného boháča…