Je mi 79 a teším sa na dôchodok

Postava z Biblie, Matuzalem, sa údajne dožil 969 rokov. Aj iné postavy z Biblie žili storočia. Jared 962 rokov, Noe 950, Adam 930 a Mahalalel 895 rokov. Pravda je trochu iná a to, že prekladatelia nemali vedomosti o tom, že sa v Starom zákone v čase pred legendou o potope sveta sa počítal vek človeka na mesiace. Pri správnom prepočte sa teda Matuzalem dožil 78 rokov. Aj to bol na tie časy úctyhodný vek, ktorého sa nedožilo veľa jedincov. Nech je pravda akákoľvek, dožiť sa matuzalemského veku znamená v širokom povedomí, že človek sa dožije stovky rokov a viac.

Za posledných 200 rokov sa každých desať rokov predĺžil vek dožitia v priemere o dva roky. Britský profesori ekonómie Lynda Grattonová a Andrew Scott v svojej knihe „The 100-Year Life: Living and Working in an Age of Longevity“ (Sto rokov. Život a práca v dobe dlhovekosti, 2016) sa zaoberajú tým, že predlžujúci sa vek dožitia nemusí byť len požehnaním, ale je aj ekonomickým problémom, ktorý si vyžaduje nové riešenia. Pracujú s faktom, že človek, ktorý sa dnes narodí v krajine západného civilizačného okruhu, má 50 percentnú šancu, že sa dožije 100 a viac rokov. Pred storočím bola táto šanca menej ako jedno percento!

Ekonomické usporiadanie ľudského života sa mení v závislosti na veku. V 20. storočí sa vykryštalizoval model, že na začiatku je škola a vzdelávanie, uprostred života práca a posledná etapa je zaslúžený dôchodok. A tu sa západné spoločnosti s predlžujúcim sa obdobím dožitia vysokého veku vo veľkom počte obyvateľov, ocitli v situácii, že náklady na zabezpečenie existencie takýchto skupín obyvateľstva stúpajú vysoko nad úroveň vytvorenú a akumulovanú tradičnými penzijnými systémami počas aktívneho pracovného obdobia týchto skupín. Prístupy, nakoniec to vidíme aj na pokusoch slovenských vlád, sú rôzne – zvýšenie hranice odchodu do dôchodku, individuálne sporenie, alebo radikálne.