Prehľad správ

Najnovšie články

Je mi 79 a teším sa na dôchodok

Postava z Biblie, Matuzalem, sa údajne dožil 969 rokov. Aj iné postavy z Biblie žili storočia. Jared 962 rokov, Noe 950, Adam 930 a Mahalalel 895 rokov. Pravda je trochu iná a to, že prekladatelia nemali vedomosti o tom, že sa v Starom zákone v čase pred legendou o potope sveta sa počítal vek človeka na mesiace. Pri správnom prepočte sa teda Matuzalem dožil 78 rokov. Aj to bol na tie časy úctyhodný vek, ktorého sa nedožilo veľa jedincov. Nech je pravda akákoľvek, dožiť sa matuzalemského veku znamená v širokom povedomí, že človek sa dožije stovky rokov a viac.

Za posledných 200 rokov sa každých desať rokov predĺžil vek dožitia v priemere o dva roky. Britský profesori ekonómie Lynda Grattonová a Andrew Scott v svojej knihe „The 100-Year Life: Living and Working in an Age of Longevity“ (Sto rokov. Život a práca v dobe dlhovekosti, 2016) sa zaoberajú tým, že predlžujúci sa vek dožitia nemusí byť len požehnaním, ale je aj ekonomickým problémom, ktorý si vyžaduje nové riešenia. Pracujú s faktom, že človek, ktorý sa dnes narodí v krajine západného civilizačného okruhu, má 50 percentnú šancu, že sa dožije 100 a viac rokov. Pred storočím bola táto šanca menej ako jedno percento!

Ekonomické usporiadanie ľudského života sa mení v závislosti na veku. V 20. storočí sa vykryštalizoval model, že na začiatku je škola a vzdelávanie, uprostred života práca a posledná etapa je zaslúžený dôchodok. A tu sa západné spoločnosti s predlžujúcim sa obdobím dožitia vysokého veku vo veľkom počte obyvateľov, ocitli v situácii, že náklady na zabezpečenie existencie takýchto skupín obyvateľstva stúpajú vysoko nad úroveň vytvorenú a akumulovanú tradičnými penzijnými systémami počas aktívneho pracovného obdobia týchto skupín. Prístupy, nakoniec to vidíme aj na pokusoch slovenských vlád, sú rôzne – zvýšenie hranice odchodu do dôchodku, individuálne sporenie, alebo radikálne.

Lynda Grattonová, Andrew Scott: The 100-Year Life: Living and Working in an Age of Longevity, vydal Bloomsbury Information, 2016
V 20. storočí sa sformovali dve nové štádiá ľudského života, ktoré dovtedy dejiny ľudského rodu nepoznali. Štádium teenagera a štádium dôchodcu. V domovskej krajine autorov knihy, vo Veľkej Británii, podľa štatistík v roku 1881 až 73 percent 65-ročných ľudí pracovalo. Do roku 1984 sa ich počet znížil na 8 percent. V USA v roku 1880 takmer polovica 80-ročných si zarábala na obživu v skupine 65-74 rokov to bolo až 80 percent! Dospievanie a dôchodok predchádzajúce generácie nepoznali. Z detského obdobia plynulo prechádzali do pracovného života, ktorý trval väčšinou až do ich smrti.
Chlapci Dofferovci v Aragon Mills, Rock Hill v Južnej Karolíne, foto: Lewis Hine, 1912 Zdroj fotografie: en.wikipedia.orgf

Autori knihy Grattonová a Scott sa spýtali svojich študentov: Ako dlho budete musieť pracovať, keď v priebehu svojho aktívneho života si ušetríte 10% z príjmov a váš budúci dôchodok bude na úrovni 50 percent posledného platu? Vypočítané číslo určite nezaznie ušiam študentov sympaticky: do dôchodku pôjdete ako 80- roční. Autori píšu, že v tej chvíli sa v posluchárni rozhostí hrobové ticho…

Predĺženie veku dožitia prináša so sebou nové výzvy, ktoré bude spoločnosť musieť riešiť. Dlhšia staroba znamená viac zdravotných problémov a s tým spojených nákladov na zdravotnú a sociálnu starostlivosť. To prinesie otvorenie debaty o prerozdelení spoločenského bohatstva. Je nepopierateľným faktom, že v západnej spoločnosti sa vzdelanejší a finančne zaistenejší ľudia dožívajú vyššieho veku ako sociálne slabšie skupiny. V prvej fáze života jedincov sú šance na dlhovekosť vyrovnané, lebo spoločnosť dokázala celoplošne potlačiť choroby ako tuberkulóza, týfus, alebo záškrt. V druhej fáze života dostupná lekárska starostlivosť vyrovnáva šance v oblasti degeneratívnych chorôb a rakoviny (nevie či to platí aj pre Slovensko). V tretej fáze života, kde už sa bojuje s gerontologickými chorobami a sú potrebné na dlhšie dožitie sa drahé genetické terapie, sa šance prudko rozchádzajú. Dlhý a pokiaľ možno, zdravý život, sa stane privilégiom bohatej menšiny.

Cesta k príslušnosti k privilegovanej a bohatej menšine, ktorá má šancu, že sa dožije dlhšie, ako ich rovesníci, sa začína – v škole. V USA zarába 22- ročný absolvent univerzity priemerne ročne 30 tisíc dolárov. Jeho rovesník bez univerzitného diplomu iba 18 tisíc. Vo veku 55 rokov to bude ešte priepastnejšie – 80 tisíc verzus 30 tisíc. Dnešná generácia tzv. Mileniálov si uvedomuje, že ich čaká dlhovekosť a preto si tomu aj prispôsobujú stratégiu svojho života. Okolie to nemusí správne chápať, kritizuje to – ja v tvojom veku som mal už 2 veľké deti…, ale tu ide o niečo celkom iné, ako mama hotel, lenivosť a pod. Nechajme ich, oni sa napracujú na svoj dôchodok ešte dosť!

Podporte článok zdieľaním

Share on facebook
Facebook
Share on email
Email
Share on telegram
Telegram
Share on whatsapp
WhatsApp
Share on pocket
Pocket

Článok pokračuje pod reklamou

Prehľad správ

Najnovšie články