Prichádza revolúcia v stavebníctve?
- Martinský Rínok
- Zdroj obrázku: kudyznudy.cz
O 3D tlačiarni už ste asi počuli. Niektorí ju aj videli a niektorí, najmä tí mladší, si ju aj vyskúšali. Dajú sa na nej vyrobiť drobné objekty z plastu, napríklad reklamné predmety, ozdoby, hračky, alebo súčiastky pre modelárov.
Bežné stolné 3D tlačiarne pracujú s tzv. technológiou FDM, kde základným stavebným materiálom je tavný plastový, alebo kovový drôt. Stroj ho nanáša podľa počítačového programu a po roztavení vznikne plocha, hladká, prípadne s textúrou, podľa predstavy tvorcu. Nie je to technológia, ktorá má nahradiť mnohosériové priemyselné lisovanie výrobkov. Skôr je to prostriedok, ktorý má otvoriť brány k novým možnostiam a kreativite v rôznych oblastiach.
Keď prepukla pandémia Covidu, technologickí inovátori pohotovo na svojich tlačiarňach vyrobili pre zdravotníkov ochranné masky. S 3D tlačiarňami sa experimentuje v medicíne, v potravinárstve, v presnom strojárenstve, ale aj v stavebníctve a v architektúre. Je tiež ľahko predstaviteľné, že s pomocou 3D tlačiarne architekt zhotoví pre klienta dokonalý model navrhovanej stavby, alebo plánu sídliska, ale už menej je predstaviteľné, že pomocou špeciálnych 3D tlačiarní sa dajú postaviť celé budovy. Stojíme na prahu technologickej revolúcie v oblasti výstavby?
Prvá fáza diela sa začína, ako inak, v počítači. Tam sa všetko namodeluje a popíšu sa vlastnosti – pružnosť, pevnosť, ohyb. Software to obalí materiálom a dá mu požadovanú štruktúru. Takto dostane dizajnér, architekt, komplexné, zložité povrchy a ich štruktúry, ktoré by sa klasickými spôsobmi nedali ručne zhotoviť. Doteraz bol návrh architektov podriadený dostupným materiálovým možnostiam. Teraz sa pomocou 3D tlače hľadajú nové formy a výrazy. Celé to má to aj ekonomický rozmer. Počítač navrhne čo najúspornejšie použitie materiálu. Aby ho tam bolo práve toľko, koľko treba. Nič naviac a nič menej.
Trpák a s jeho spolupracovníci sa pre plávajúci dom rozhodli preto, že nepotrebovali pozemok a získanie plavebného pobolenia je v Česku (asi aj na Slovensku) rýchlejšie, ako získanie stavebného povolenia a tvorcovia chceli mať svoje dielo čím skôr na svete. Nakoniec sa rozhodli, že hotový 3D tlačený dom bude plávať na rieke Vltava v Prahe. Z hľadiska marketingu to bol dobrý nápad, lebo historické kulisy Prahy povýšili „Prvok“ na pozoruhodné dielo.
Ako káže dnešná doba, tento plávajúci dom je tiež ekologický. Jeho uhlíková stopa je o pätinu menšia, ako pri klasickej výstavbe. Mal by byť čiastočne energeticky sebestačný a bude mať ekologické prvky na využívanie vody, triedenie odpadu a zelenú strechu. Stavba 3D domu vytvorí menej odpadu ako stavba klasická a bude treba na jej zhotovenie menej pracovníkov, údajne až 2 a pol krát menej, než na stavbu bežných domov. A keď sa to nakoniec opotrebuje – asi po 100 rokoch – dá sa „Prvok“ zbúrať a materiál z neho sa dá recyklovať.
3D tlačiareň je vlastne robot, ktorý odvádza prácu miesto murárov. Je to na prvý pohľad veľmi jednoduché zariadenie. Jeho dlhé ohybné rameno sa pohybuje na kolieskach a dosiahne niekoľko metrov každým smerom. Tryskou nanesie zmes podľa pokynov prichádzajúcich z počítača. Pôvodne bol tento robot vyvinutý ako zariadenie na lakovanie automobilových karosérií. Teraz je z neho aj staviteľ domov.
Zmes, z ktorej je stavba (vlastne tlač) vytvorená, je zo špeciálneho betónu s nano-polypropylénovými vláknami. Tie sú citlivé na zmeny teploty a po zatvrdnutí sú veľmi pevné. Zmes vytvrdne 24 hodín po vytlačení. V dome bude možné bývať po dvoch mesiacoch od jeho vytlačenia.
A čo to celé stálo? „Prvok“ stál 3,5 milióna českých korún ( cca 140 000 Eur). Očakáva sa, že s rozvojom technológie 3D tlače domov, ich cena ešte klesne a takéto stavby budú v blízkej budúcnosti cenovo veľmi dostupné. „Prvok“ a jeho nasledovníci môžu zahájiť novú éru cenovo dostupných domov. Dali by ste si povedať?