Prehľad správ

Najnovšie články

Prezidentské voľby 2020: Otázniky zostávajú

Nech už prezidentské voľby v USA dopadnú akokoľvek a nájomníkom Oválnej pracovne v Bielom dome sa na nasledujúce štyri roky stane Trump alebo Biden, bude to pre renomé demokracie asi ten najhorší možný spôsob, ako sa to udeje. Príde na bitku právnikov a súdne ťahanice o konečný výsledok. Beztak názorovo rozdelená krajina sa ocitne ešte pred hlbšou priekopou oddeľujúcou dve veľké skupiny Američanov. To je v tejto chvíli jediná istota. Vyzerá to tak, že USA sú dnes tvorené akoby z dvoch takmer rovnako veľkých Amerík. Jedna nepočúva druhú, nechápe ju, dokonca sa už začínajú aj navzájom nenávidieť.

Pre jedných je Donald Trump mizogýn, vraj nenávidí ženy a ponižuje ich, je vraj chorobný sexista, rasista, duševne nekompetentný a nevyrovnaný človek. Aj excelentný narcis a klamár. Jedna Amerika, tvorená prevažne z mestských voličov, reprezentovaná ich prezidentským kandidátom Bidenom si myslí, že ju Tramp pred svetom a spojencami zosmiešňuje. Druhá Amerika, naopak si myslí pravý opak, že svet po desaťročia mal z USA prospech a oni, obyčajní Američania to všetko platili. A že Trump ich krajinu chráni a že sa ako prezident pokúsil spraviť koniec jej ponižovaniu a vykorisťovaniu inými krajinami a sľúbil obyčajným voličom, že im odovzdá opäť veľkú Ameriku. A že na to potrebuje ďalšie štyri roky.

Zlyhali predpovede analytikov, prieskumných agentúr a médií stredného prúdu, že to bude jednoznačná záležitosť v prospech demokrata J. Bidena. Médiá neprajúce Trumpovi po celé mesiace vopred popisovali situáciu, že príde k jeho jednoznačnej porážke. Voľby boli už iba vyvrcholením štyri roky trvajúcej bitky plnej hnevu a vojny medzi mainstreamovými médiami a prezidentom.

V USA v podstate už od prvých dní prezidentovania Donalda Trumpa (január 2016) prebiehala veľmi nechutná volebná kampaň pre rok 2020. Najskôr mu nemohli odpustiť víťazstvo nad favoritkou Hillary Clintonovou, potom prišla aféra s údajným zasahovaním Ruska do volieb, potom nepodarený impeachment. V poslednom, predvolebnom roku, do toho ešte prišla patália s „čínskym vírusom“ a jeho 220 tisíckami obetí.

Oba tábory dlhodobo mobilizovali svojich stúpencov a zdá sa, že sa im to aj podarilo v nebývalej miere. Volilo najviac Američanov v histórii. Vedľajším dôsledkom tejto permanentnej mobilizácie je výrazne dlhodobo názorovo rozpoltená krajina. Je preto normálne, že niektorí voliči nechceli agentúram povedať koho budú voliť. Bývalý český veľvyslanec v USA Petr Kolář vo volebnom štúdiu českého rozhlasu to povedal možno až polopatisticky – v niektorých vrstvách americkej spoločnosti je priznanie sa k voľbe Trumpa, ako sa „vykadiť v miestnosti“. Túto situáciu s nepresnými predvolebnými prieskumami a voličmi, ktorí za žiadnu cenu nepovedia, kto je ich favorit poznáme aj z našich slovenských politických reálií.

Zdroj fotografie: Reuters

Kto sú voliči Donalda Trumpa? Prevažujú medzi nimi bieli muži s nižším vzdelaním, ľudia z vidieka a menších miest, ktorí by proti „čínskemu vírusu“ nebojovali za každú cenu. Pandémiu skôr bagatelizovali. Na svojom favoritovi oceňovali okrem ekonomickej agendy (vrátiť domov pracovné miesta) to, že sa nehrnul do žiadnej vojny. Objektívne, bol to po desaťročiach prvý prezident USA, ktorý nezačal, nepredĺžil či nevyostril nejakú vojnu. Málo?

Zdroj fotografie: Aktuality.sk/Reuters

Demokrat Joe Biden v posledných týždňoch v kampani nespomínal inú tému ako Trumpovo nezvládnutie pandémie. Boj proti pandémii považovali Bidenovi voliči za prioritu. Podľa prieskumov ho podporili výrazne ženy, mestskí a predmestskí voliči, menšiny (okrem Kubáncov na Floride) a ľudia s vyšším vzdelaním. Ak sa aj Joe Biden napokon stane 46. prezidentom USA, nebude to mať ľahké. Čaká ho názorovo rozpoltená spoločnosť, následky pandémie v ekonomike, zablokovaný Senát, ktorý ostane v rukách republikánov, ako aj Najvyšší súd so sudcami s prevažne konzervatívnym presvedčením.

Novozvolený prezident bude musieť nejako naložiť s dedičstvom nájdenom po minulej administratíve. Pre vyššie uvedené skutočnosti to bude mať ťažké. Volebné prejavy a sľuby sú jedna vec a reálna politika je vec druhá. Na kampaň sa zabudne a budú sa posudzovať činy. Kde bude tlačiť novú prezidentskú administratívu topánka?

Trumpova politika v oblasti ekonómie a hospodárstva stála na troch pilieroch: podstatné zníženie daní, energetická nezávislosť a férovejšie podmienky pre USA v oblasti zahraničného obchodu. Všetko to fungovalo, kým neprišla pandémia Covidu-19 a americká ekonomika sa ponorila do problémov. Pre administratívu, pravdepodobne Bidenovu, budú zdedené problémy predstavovať tvrdé oriešky.

Demokratická strana je dnes poháňaná vpred jej ľavicovejším prúdom, ktorý požaduje viac sociálneho štátu, všeobecnú zdravotnú starostlivosť a viac podpory pre rôzne menšiny. To všetko treba zafinancovať. Zachovanie nízkych daní bude asi problém. Rovnako, ako pokračovanie v politike energetickej sebestačnosti USA, lebo demokrati chcú zakázať ťažbu (frakovanie) ropy a plynu z bridlíc. Za Trumpa sa USA vymanili pomocou domácej produkcie po prvýkrát od šesťdesiatych rokov so závislosti na dovoze. Zákaz by z USA opäť urobil krajinu závislú na dovoze fosílnych palív.

Zdroj: Archív MR

„Kľud Greta, kľud!“, napísal Trump na Twitteri potom, ako sa stala Thunbergová osobnosťou roka. V deň prezidentských volieb sa symbolicky zavŕšil formálny proces vystúpenia USA z Parížskeho dohovoru o klíme. Trumpova administratíva sa takto chce vyhnúť tvrdému dopadu „zelených opatrení” na ekonomiku a globálnej dani za bilióny dolárov pre priemysel. Donald Trump o správnosti tohto svojho kroku presvedčil milióny Američanov. Osvojili si jeho argumentáciu: prečo by sme to mali dodržiavať iba my v USA, znášať neférovú ekonomickú záťaž na našich podnikateľov, zamestnancov, keď iní (najmä Čína) tak nerobia? Pripoja sa teraz naspäť USA k Parížskemu dohovoru o klíme? Biden to svojim voličom a ekologickým hnutiam, ktoré ho podporovali, sľúbil.

Za Trumpovej administratívy USA prestali platiť členské príspevky do UNESCO a WHO (kvôli „klamaniu o čínskom víruse“) a hlavne aj preto, že aj keď boli USA najväčšími prispievateľmi, týmito organizáciami hýbali iné krajiny a odmietali urobiť potrebné reformy. Čo teraz (ne)urobia USA? Pošlú peniaze týmto organizáciám a zaradia sa späť do šíku krajín pod pročínskym dirigentom?

Zmieria sa USA s tým, že podstatné náklady na činnosť NATO nesú na svojich pleciach a ostatné členské krajiny (vrátane Slovenska) sa ani zďaleka nepribližujú svojmu záväzku napĺňať obranný rozpočet v dohodnutej výške?

Zdroj ilustrácie: geopolitica.ru

Stiahnu sa americké jednotky, ktoré posilnili spojencov v strednej a východnej Európe? Alebo zavelí Biely dom na ich ústup späť do kasární v Nemecku?

V oblasti kontroly strategických zbraní upustí nová administratíva od terajšej Trumpovej požiadavky, že dohody USA – Rusko musia byť rozšírené aj na Čínu, alebo bude stačiť, že dohoda bude ako doteraz iba s Ruskom a Čína si bude hrať svoju nikým neobmedzovanú hru na jadrové zbrojenie naďalej?

Vrátia sa USA k Obamovej dohode s Íránskou islamskou republikou, zrušia sankcie, ktoré Trump zaviedol a všetko sa na linke USA – Irán vráti do starých koľají? USA a ich spojenci budú tamojší režim mulláhov naďalej kŕmiť dolármi za predstieranú nečinnosť Iránu v oblasti budovania si jadrových kapacít, ktoré môžu byť využité aj pre vojenské účely?

Zdroj fotografie: aktuality.sk/TASR/AP

Prestane nová americká administratíva volať po vyvodení zodpovednosti voči Číne za katastrofu COVID-19?

Čo bude s plánom ukončiť 30 rokov americkej prítomnosti (a tým aj vojnu) v Afganistane a v Iraku? Vrátia sa teraz USA k politike bývalého šéfa J. Bidena, prezidenta B. Obamu, keď na jednej strane boli realitou skvelé reči o mieri (a Nobelova cena za mier) a na druhej strane USA reálne zvyšovali vojenskú prítomnosť a eskalovali konflikty. Ľavé krídlo Demokratickej strany reprezentované ikonou mnohých voličov Demokratickej strany Bernie Sandersom požaduje aby USA záležitosť v Afganistane a Iraku jednoducho ukončili a zdúchli čo najrýchlejšie go home! Urobí tak nová administratíva? Zaujíma to aj Slovensko. Máme tam na misii tiež našich vojakov.

Zdroj fotografie: mei.edu
To sú otázky (okrem iných) ktoré bude nový prezident musieť po inaugurácii (január 2021) urgentne riešiť. Až potom uvidíme, aký je vlastne rozdiel medzi Trumpom a Bidenom a ktorá polovička Ameriky bude nakoniec spokojná a ktorá zo svojej voľby sklamaná.

Podporte článok zdieľaním

Share on facebook
Facebook
Share on email
Email
Share on telegram
Telegram
Share on whatsapp
WhatsApp
Share on pocket
Pocket

Článok pokračuje pod reklamou

Prehľad správ

Najnovšie články