Prezidentské voľby 2020: Otázniky zostávajú

Nech už prezidentské voľby v USA dopadnú akokoľvek a nájomníkom Oválnej pracovne v Bielom dome sa na nasledujúce štyri roky stane Trump alebo Biden, bude to pre renomé demokracie asi ten najhorší možný spôsob, ako sa to udeje. Príde na bitku právnikov a súdne ťahanice o konečný výsledok. Beztak názorovo rozdelená krajina sa ocitne ešte pred hlbšou priekopou oddeľujúcou dve veľké skupiny Američanov. To je v tejto chvíli jediná istota. Vyzerá to tak, že USA sú dnes tvorené akoby z dvoch takmer rovnako veľkých Amerík. Jedna nepočúva druhú, nechápe ju, dokonca sa už začínajú aj navzájom nenávidieť.

Pre jedných je Donald Trump mizogýn, vraj nenávidí ženy a ponižuje ich, je vraj chorobný sexista, rasista, duševne nekompetentný a nevyrovnaný človek. Aj excelentný narcis a klamár. Jedna Amerika, tvorená prevažne z mestských voličov, reprezentovaná ich prezidentským kandidátom Bidenom si myslí, že ju Tramp pred svetom a spojencami zosmiešňuje. Druhá Amerika, naopak si myslí pravý opak, že svet po desaťročia mal z USA prospech a oni, obyčajní Američania to všetko platili. A že Trump ich krajinu chráni a že sa ako prezident pokúsil spraviť koniec jej ponižovaniu a vykorisťovaniu inými krajinami a sľúbil obyčajným voličom, že im odovzdá opäť veľkú Ameriku. A že na to potrebuje ďalšie štyri roky.

Zlyhali predpovede analytikov, prieskumných agentúr a médií stredného prúdu, že to bude jednoznačná záležitosť v prospech demokrata J. Bidena. Médiá neprajúce Trumpovi po celé mesiace vopred popisovali situáciu, že príde k jeho jednoznačnej porážke. Voľby boli už iba vyvrcholením štyri roky trvajúcej bitky plnej hnevu a vojny medzi mainstreamovými médiami a prezidentom.

V USA v podstate už od prvých dní prezidentovania Donalda Trumpa (január 2016) prebiehala veľmi nechutná volebná kampaň pre rok 2020. Najskôr mu nemohli odpustiť víťazstvo nad favoritkou Hillary Clintonovou, potom prišla aféra s údajným zasahovaním Ruska do volieb, potom nepodarený impeachment. V poslednom, predvolebnom roku, do toho ešte prišla patália s „čínskym vírusom“ a jeho 220 tisíckami obetí.

Oba tábory dlhodobo mobilizovali svojich stúpencov a zdá sa, že sa im to aj podarilo v nebývalej miere. Volilo najviac Američanov v histórii. Vedľajším dôsledkom tejto permanentnej mobilizácie je výrazne dlhodobo názorovo rozpoltená krajina. Je preto normálne, že niektorí voliči nechceli agentúram povedať koho budú voliť. Bývalý český veľvyslanec v USA Petr Kolář vo volebnom štúdiu českého rozhlasu to povedal možno až polopatisticky – v niektorých vrstvách americkej spoločnosti je priznanie sa k voľbe Trumpa, ako sa „vykadiť v miestnosti“. Túto situáciu s nepresnými predvolebnými prieskumami a voličmi, ktorí za žiadnu cenu nepovedia, kto je ich favorit poznáme aj z našich slovenských politických reálií.