A teraz si kúpime Grónsko!

Znovuzvolený prezident Donald Trump navrhol možnosť anexie Panamského prieplavu, Kanady a Grónska. Za vlasy pritiahnutý projekt, ktorý sa objavil už na mape, ktorú v roku 1941 nakreslil stúpenec technokratického hnutia. Práve francúzska vetva tohto hnutia vymyslela transhumanizmus, ktorý je tak blízky Elonovi Muskovi, ktorého starý otec stál na čele kanadskej vetvy technokratického hnutia.

Znovuzvolený americký prezident Donald Trump nás svojimi vyhláseniami pred inauguráciou, že chce kúpiť Grónsko (ktoré už v roku 2019 prirovnal k „veľkému obchodu s nehnuteľnosťami“) a anektovať Kanadu aj Panamský prieplav, ohromil. Od druhej svetovej vojny žiadny západný líder nič podobné nepovedal. Americká vládnuca trieda v tom naopak videla „nové hranice“, inými slovami nové územia, kde by ich krajina mohla ďalej postupovať.

Dánska vláda, na ktorej je Grónsko závislé, vyhlásila, že Grónsko nie je na predaj, že je to „autonómne územie“ vlastnené výhradne Grónčanmi. Nemecký kancelár Olaf Scholz vyzval, aby „zásada nedotknuteľnosti hraníc platila pre všetky krajiny… či už sú veľmi malé, alebo veľmi silné“. Francúzsky minister zahraničia Jean-Noël Barrot k tomu poznamenal: „Nie je samozrejme pochýb o tom, že by Európska únia nedovolila, aby iné národy sveta útočili na jej suverénne hranice“. Podľa britského ministra zahraničných vecí Davida Lamyho Donald Trump „vyvoláva obavy z Ruska a Číny v Arktíde, ktoré ovplyvňujú národnú ekonomickú bezpečnosť“ Spojených štátov, a to sú „legitímne otázky“. Napokon pre taliansku premiérku Giorgiu Meloniovú sú tieto vyhlásenia „skôr odkazom“ „ostatným veľmociam než nepriateľskými nárokmi voči týmto krajinám. Ide o dve oblasti, v ktorých sme v posledných rokoch svedkami rastúcej čínskej aktivity“.

Kanadský premiér Justin Trudeau, ktorý bol zvolený ako syn Pierra Trudeaua, a teda ako obhajca národnej nezávislosti, sa ukázal byť iba stúpencom Washingtonu. Nemal teda čo povedať v reakcii na zjavné: pripojením k Spojeným štátom by jeho krajina nestratila nič, čo by ešte nestratila, a naopak by získala všetko ostatné. A tak rezignoval.

Pokiaľ ide o Panamský prieplav, Donald Trump naznačil, že ho prevádzkuje čínska armáda. Panamský prezident José Raúl Mulino odpovedal: „Prieplav nie je priamo ani nepriamo kontrolovaný Čínou, Európskym spoločenstvom, Spojenými štátmi ani žiadnou inou mocnosťou. Ako Panamčan dôrazne odmietam akékoľvek vyhlásenie, ktoré túto skutočnosť skresľuje.“

Ukážeme tu, že tieto myšlienky anexie nie sú nové, ale že sa datujú do krízy v roku 1929 a že korešpondujú s koherentným ideologickým korpusom, ktorý do minulého týždňa obhajoval multimiliardár Elon Musk, ktorého sme poznali skôr ako obdivovateľa srbského inžiniera Nicolasa Teslu a zástancu transhumanizmu.

Počas „Veľkej hospodárskej krízy“, teda krízy na Wall Street a následných ekonomických nepokojov, celá americká a európska elita verila, že kapitalizmus vo svojej súčasnej podobe definitívne zomrel. Josif Stalin navrhol sovietsky model ako jedinú odpoveď na krízu, zatiaľ čo Benito Mussolini (bývalý Leninov predstaviteľ v Taliansku) navrhol fašizmus. V Spojených štátoch však bolo navrhnuté tretie riešenie: technokracia.

Ekonóm Thorstein Veblen, ktorý kritizoval tradičnú interpretáciu ponuky a dopytu, sa zaujímal o motiváciu kupujúcich. Ukázal, že ľudia, ktorí si môžu dovoliť voľný čas, tak robia preto, aby posilnili svoju spoločenskú nadradenosť, a preto ju musia ukázať. Voľný čas teda nie je formou lenivosti, ale „vyjadruje neproduktívnu spotrebu času“. Výsledkom je, že v mnohých situáciách, na rozdiel od všeobecného presvedčenia, „čím viac cena tovaru rastie, tým viac sa zvyšuje jeho spotreba“ (Veblenov paradox). Nie sú to teda ceny, ale skupinové správanie a individuálne motivácie, ktoré diktujú ekonomiku.

Obrazoborecké myslenie Thorsteina Veblena dalo okrem iného vzniknúť technokratickému hnutiu Howarda Scotta. Predstavoval si, že moc by nemala byť v rukách kapitalistov alebo proletárov, ale technikov.

Hnutie do Francúzska vyvážali polytechnici, najmä ezoterický spisovateľ Raymond Abellio (ktorý založil sektu, ktorej členom bol prezident François Mitterrand až do svojej smrti) a Jean Coutrot, vynálezca transhumanizmu. Jedno viedlo k druhému, toto hnutie údajne dalo vzniknúť tajnej spoločnosti Synarchy v okultných kruhoch režimu Philippa Pétaina.

Coutrotov transhumanizmus je predchodcom transhumanizmu Elona Muska. Pre Coutrota to bolo o využití technológie na prekonanie humanizmu. Pre Elona Muska je to o používaní technológie na zmenu človeka.

Vzhľadom na tento vzťah je ľahké pochopiť, prečo je akákoľvek zmienka o technokracii vo Francúzsku od začiatku diskreditovaná. Toto hnutie je však založené na dominantnej výzve pre spôsob, akým demokracie fungujú. Vyhlasuje, že sa nebude angažovať v politike a bude hľadať technické riešenia všetkých problémov. Či sa nám to páči alebo nie, v Spojených štátoch je prítomný vo viere, že technologický pokrok všetko vyrieši.

Faktom zostáva, že technokratické hnutie založené na štatistických poznatkoch z medzivojnového obdobia bolo presvedčené, že severoamerický kontinent tvorí z hľadiska nerastných zdrojov a priemyslu jeden celok.
kou verejnosťou, ale aj publicistami v oblasti politiky a histórie interpretované ako vzdialená analógia horúcej súčasnosti v Európskej únii. Existujú predpoklady, že tak ako dnes, aj vtedy existoval celý rad problémov a okolností, ktoré viedli ku kolapsu moci.

V septembri 476 nadišiel čas konca pre západnú časť Rímske ríše. Germánsky vodca žoldnierov Odoaker poslal posledného rímskeho cisára do dôchodku a cisárske regálie poslal do Konštantínopolu, kde bolo od čias cisára Konštantína, druhé centrum ríše spravujúce jeho východnú časť. Už nie sú potrebné, uviedol Odoaker v posolstve.

Impérium, ktoré takmer 700 rokov dominovalo stredomorskému svetu a Európe od severu Afriky až po Škótsko, už neexistovalo. Odoaker začal vládnuť už nie ako cisár, ale ako kráľ (rex) nad zvyškami Západorímskej ríše.

Napriek všetkým útokom a stratám ostal východ Ríma nedotknutý a premenil sa na Byzantskú ríšu, ktorá mala mať ďalších takmer 1000 rokov. Ale to je už iný príbeh. Ale ako sa mohlo stať západnej časti ríše niečo tak dovtedy nepredstaviteľné?