Prehľad správ

Najnovšie články

Očami filozofa: Dnešným politikom chýba pokora

Britské noviny THE GUARDIAN priniesli rozhovor s filozofom Michaelom Sandelom (nar. 5. marca 1953). Pôsobí na Harvarde ako profesor filozofie a je v anglosaskom svete jedným z najznámejších súčasných intelektuálov, ktorý sa neuzatvárajú za dverami svojho kabinetu, ale svoje názory a postoje verejne prezentuje. Pre rozhlas BBC pripravuje seriál The Public Philosopher (Verejný filozof), jeho kanál na You Tube sledujú milóny ľudí. Má status filozofa s globálnym profilom rockovej hviezdy, ktorý svojimi postojmi vyvoláva otázky na problémy dnešného sveta. V našom, slovenskom prostredí, kde úroveň žurnalistiky dosahuje maximálne rozmer debaty o dekoltoch dám na odovzdávaní TOM-ov, môžu byť Sandelove názory inšpiratívne pri hľadaní odpovedí aj na naše domáce problémy. V svetle jeho myšlienok lepšie pochopíme, že prečo máme na Slovensku toľko fejkových vysokých škôl a prečo za akademickými titulmi je skôr plagiátorská mánia, ako poctivé štúdium. Myšlienková odvaha a priebojnosť Sandelovi nikdy nechýbali. Už vo veku 18 rokov, keď bol predsedom študentskej organizácie na strednej škole v Palisades (Kalifornia, USA) vyzval vtedajšieho guvernéra, budúceho prezidenta Ronalda Reagana k verejnej debate (rok 1971). Reagan ponuku prijal a debata sa uskutočnila pred 2 400 prevažne ľavicovo orientovanými študentami. V tej dobe vrcholila vojna vo Vietname, ktorá zradikalizovala mladé ročníky. Akákoľvek škola v tej dobe pre konzervatívcov, ako bol Ronald Reagan, bola nepriateľským územím. Aj sám vyzývateľ bol prekvapený, že Reagan ponuku na debatu prijal. Bolo by odvážne tvrdiť, že obom diskutérom pomohla zmeniť ich budúcnosť, ale možno je na tom trochu pravdy.
Zdroj fotografie: www.theguardian.com

Michale Sandel si na to po rokoch spomína takto: „Pripravil som si dlhý zoznam toho, o čom som súdil, že sú to veľmi tvrdé otázky. O Vietname, o volebnom práve pre osemnásťročných, voči ktorému bol Reagan v opozícii, o OSN, o sociálnom zabezpečení. Myslel som si, že ho tam pred tým publikom rozsekám na fašírku. Reagan reagoval pokojne, láskavo a prejavoval nám úplný rešpekt. Po hodine som si uvedomil, že som debatu nevyhral. Že som prehral. On si nás získal na svoju stranu, bez toho, aby nás presvedčil svojimi argumentami. O deväť rokov neskôr bol pomocou tejto metódy zvolený do Bieleho domu.“ Sandel premosťuje jeho mladícku politickú skúsenosť s Reaganom s dnešnou dobou poznačenou konfliktami a polarizáciou. „Naučilo ma to veľa o tom, ako je dôležité počúvať. Je to rovnako dôležité, ako je rigoróznosť argumentov. Poučilo ma to o vzájomnom rešpekte a inklúzii vo verejnej sfére.“

Dávnejšia Sandelova kniha Čo si za peniaze nekúpite (What Money Can’t Buy) autorovi spravila renomé popredného kritika dnes všade panujúcej neoliberálneho konceptu voľného trhu. V tej aktuálnej knihe – Tyrania zásluh (Tyranny of Merit) sa zaoberá otázkami, ako obnoviť zásadné občianske hodnoty. Úvahy sú inšpirované vzostupom politického populizmu, brexitom a zvolením Donalda Trumpa prezidentom USA.

Sandel vychádza z faktu, že v minulých desaťročiach liberáli a demokrati presadzovali politiku „zásluh“, ako riešenia na výzvy, ktoré prinášali so sebou procesy globalizácie a deindustrializácie v západných krajinách. Liberáli sa podľa Sandela v „ére zásluh“ vykašľali na životy zamestnancov a robotníkov.

Zdroj: www.theguardian.com
Zdroj: www.theguardian.com

Sandel: „Riešením problémov globalizácie a nerovnosti bolo, že tým, ktorí tvrdo pracujú a hrajú podľa pravidiel, mal byť umožnený taký rýchly a veľký vzostup, ako im to ich úsilie a nadanie dovolí. Tomu hovorím v knihe „„rétorika vzostupu““. Odporúčaná cesta k vzostupu bolo získať vyššie vzdelanie.“ Podľa Sandela proti tomu existujú dve zásadné námietky. Prvá, že deklarované „rovnaké ihrisko pre všetkých je chiméra“ a druhá, že sociálna mobilita už desiatky rokov na západe nefunguje. „Američania, ktorí sa narodia chudobným rodičom, zostávajú chudobní i ako dospelí.“

To ešte nie je ten hlavný Sandelov argument proti „tyranii zásluh“, ktorá hlása, že ľudia, ktorí nie sú v živote úspešní, za to môžu obviňovať iba seba. Hlavný problém vidí v tom, že elity z centristickej ľavice, ktoré stáli za povojnovým vybudovaním prosperujúceho sociálneho štátu, opustili triednu vernosť a začali moralisticky poučovať robotnícku triedu, že sa musí snažiť a pokúšať sa vstúpiť do ich elitného sveta, ktorý je čoraz viac napojený na globálny kapitál. Tí, ktorým sa vzostup z obyčajných vrstiev podaril, si to zaslúžili a tí, ktorým nie, „zaslúžene“ zostali na spodných priečkach spoločnosti, lebo sa nesnažili dostatočne. Lebo napríklad nezískali univerzitný diplom a titul. Príslušníkom zamestnaneckej a robotníckej vrstvy bolo týmto prístupom naznačené, že ak chcú, aby sa mali lepšie, jediná cesta k príslušnosti k elite vedie cez vyššiu kvalifikáciu, alebo ponesú si so sebou bremeno vlastného „zlyhania“ po celý život.

Sandel sa domnieva, že z tohto dôvodu, mnoho robotníckych voličov začalo postupne hlasovať za iné strany. Voči svojim tradičným stranám si vypestovali v sebe istý pocit zrady a našli si iných zástupcov. „Populistická reakcia v posledných rokoch je revolúciou proti tyranii zásluh tak, ako ju prežívajú tí, ktorí majú pocit, že sú ponižovaní meritokraciou (Pozn. autora: meritokracia – vláda osôb zvolených na základe ich osobných zásluh a schopností, vláda najschopnejších jedincov) a celým týmto politickým projektom.“

Profesor Sandel nemá sympatie pre prezidenta Donalda Trumpa. Podľa neho lebo je to „zhubná, deštruktívná osoba, ktorá nás vedie do skazy. Avšak moja kniha má porozumenie pre ľudí, ktorí za Trumpa hlasovali. Bez ohľadu na tie tisícky klamstiev, ktoré Trump šíri, jednou autentickou vecou na jeho osobe je hlboký pocit neistoty a nenávisti voči elitám o ktorých zastáva názor, že jeho osobou celý život pohŕdali. To poskytuje veľmi dôležitý kľúč k porozumeniu toho, prečo je pre mnoho ľudí Trump tak atraktívny.“

To, že americkí demokrati nekriticky prijali za svoju politiku meritokracie, pripravilo cestu pre Trumpa a Demokratická strana nebude úspešná, pokiaľ nezmení svoj postoj a nezačne viac pozornosti venovať pocitu krivdy, ktorý ich politika vyvolala v nižších vrstvách tým, že podporovali procesy globalizácie, ktoré pre mnohý Američanov znamenali stratu zamestnania. Jedinou možnou cestou z panujúcej krízy populizmu je, že sa zlikviduje meritokratické delenia na úspešných a porazených (winner / loser).

Ako filozof, Sandel vidí príležitosť v pandémii koronavírusu. Odrazu prišlo v spoločnosti k zmene optiky. Zmenená situácia ukázala, že dovtedy prehliadaní a zle platení zamestnanci (loseri) sa stali pre spoločnosť dôležití. „Toto je chvíľa, kedy musíme začať debatu o dôstojnosti práce, o odmenách za prácu a aj o spoločenskom oceňovaní. Teraz si uvedomujeme, že ako veľmi sme závislí nielen na lekároch a zdravotníkoch, ale aj na ľuďoch, ktorí nám privážajú tovary, na zamestnancoch supermarketov, na vodičoch kamiónov, na poskytovateľoch opatrovateľských služieb, na ľuďoch, ktorí sa starajú o deti, a väčšina z nich má zle platené a neisté zamestnanie. Hovoríme im teraz že sú kľúčoví zamestnanci a pritom ich poriadne neplatíme a neoceňujeme.“ To sa musí zmeniť.

Riešenie vidí elitný vysokoškolský profesor Sandel v tom, že „musíme prestať považovať univerzity za arbitrov príležitosti… Investície do dobrého učňovského školstva sú zásadné – aj ľudia bez vysokých univerzitných titulov musia mať možnosť slušnej existencie.“ Iba tak sa odstráni hlboký spoločenský konflikt, ktorý vytvorila tyrania zásluh polarizujúca spoločnosť na veľmi úspešných elitárov a masu neúspešných loserov.

Podporte článok zdieľaním

Share on facebook
Facebook
Share on email
Email
Share on telegram
Telegram
Share on whatsapp
WhatsApp
Share on pocket
Pocket

Článok pokračuje pod reklamou

Prehľad správ

Najnovšie články