Rozvratom k víťazstvu

Päť mesiacov pred parlamentnými voľbami by sa dalo čakať, že opozičné strany budú skonsolidované, zakľaknuté do štartovacích blokov a iba čakajú na povel vybehnúť za svojimi voličmi. Neprejde deň, aby sme sa od opozície nedočkali prekvapenia, ktoré vypovedá o tom, že všetko je v pohybe. A preto všetko môže koncom februára budúceho roka dopadnúť všelijako človek začína rozumieť nádejam R. Fica, že to bude on, kto bude zostavovať novú vládu. Prečo?

Najskôr exprezident Andrej Kiska začal loviť známejšie politické tváre v cudzích vodách. Už len fakt, že exprezident, ktorý ide bezprostredne po skončení prezidentského mandátu robiť obyčajnú stranícku politiku ako predseda novej mimoparlamentnej partaje, je paradox s ktorým sa v civilizovanom západnom svete nestretneme. Svedčí to o jednom – naša politická scéna je neštandardná a ľudia, ktorí by ju radi štandardizovali a tak sa aj prezentujú, vnášajú ešte väčší chaos a zvyšujú riziko, že to nedopadne dobre. 

Ako ukázali prieskumy, ľuďom, ktorých si dal exprezident do názvu strany, takáto nová Kiskova rola nesadla, resp. sa ich zatiaľ našlo veľmi málo cestu k tomu exprezidentskému straníckemu produktu.

Z Kiskovej predstavy o sebe, ako budúcom lídrovi opozície, ktorý bude určovať pravidlá hry a zo strany, ktorá mala po tvoriť jadro vlády, sa stala ďalšia ministrana, ktorá nespája, ale iba kradne „starým“ politickým firmám. Kiskovi nepomohol ani prestup azda najväčšej hviezdy z Matovičovho OĽANO – Veroniky Remišovej. Jej preštylizovanie z kritičky rozkrádania eurofondov na ministerstve školstva na budúcu ministerku vnútra, sa podarilo zatiaľ iba tak na billboardoch. Uprostred prázdnin „noví politici“ Truban (PS) a Beblavý (Spolu) podpísom zmluvy o vzájomnom neútočení v predvolebnom období paralyzovali tretieho signatára tejto zmluvy, predsedu KDH Alojza Hlinu. Z ich strany to bol šikovný ťah. Hlina sa od podpisu nemôže vyjadrovať proti „kultúrno-etickému“ programu dvojice Truban a Beblavý.

Hlina podpisom zmluvy s liberálmi svoje KDH v predvolebnom boji vopred strčil akoby do názorovej mrazničky a odsúdil na neautonómne postavenie voči agende LGBT presadzovanej liberálmi. Uvidíme, ako ďaleko názorovo hybernované KDH zájde, či si nájde voliča, keď Hlina bude až do volieb držať bobríka mlčanlivosti aj vtedy, keď Truban bude hovoriť, že budúcou vládnou agendou bude aj otázka manželstiev ľudí rovnakého pohlavia. Truban to už v reakcii na Matoviča povedal. Hlina, ako mu káže zmluva, je ticho. Túto nekonformnú situáciu, do ktorej vmanévroval Hlina KDH, si bystro zanalyzoval Igor Matovič. Jeho OĽANO, ktoré malo byť podľa predstav exprezidenta Kisku a aj „nových politikov“ Trubana a Beblavého iba akýmsi darcom orgánov a malo sa pobrať do minulosti, zdvihlo zástavu konzervativizmu a proti LGBT-izmu, ktorú Hlina tak hlúpo opustil. 

Matovič vo svojom politickom živote už skúsil všeličo. Nástupom liberálov z PS a Spolu ako keby stratil agendu. Ale len na chvíľu. Najprv sa Matovič niekoľko týždňov dosť nepresvedčivo motal po opustenej pôde konzervatívnej kresťanskej politiky. V tomto týždni ju uchopil už riadne, keď sa vymedzil voči stranám, ktoré okrem zmeny spôsobu vlády, chcú zrealizovať aj niektoré požiadavky LGBT komunity, napr. sobáše osôb rovnakého pohlavia. Ako asi bolo Hlinovi (KDH) na duši, keď jeho zmluvný partner Truban (PS) dôrazne potvrdil, že sa tejto agendy za nič nevzdajú a keď budú pri moci zákon o partnerstvách bude na programe dňa? Zmluva zaväzuje v takýchto prípadoch Hlinu mlčať, aby nevyvolal kúltúrno – etický spor. Tak teda mlčí. 

Tým otvára čoraz viac priestor, aby Matovič a jeho OĽANO ďalej zbierali body v konzervatívnom tábore. Proste Matovič je späť! A pomáhajú mu v tom paradoxne politici, ktorí túžili a plánovali zmiznutie jeho strany zo scény. 

Najväčšou opozičnou katastrofou je v tejto chvíli SaS-ka a jej predseda Richard Sulík. Keď sa v minulosti rozhodol, asi polichotení častým pozývaním do nemeckých televíznych talk show, opustiť ako predseda parlamentnej strany domáce slovenské bojisko a stal sa na dlhých 5 rokov europoslancom, urobil chybu, ktorú musí riešiť ešte aj dnes. 

V SaS-ke spravovanej na diaľku z Bruselu a doma protektorovanej húfom ambicióznych postavičiek, sa mu postupne z týchto straníckych béčok a céčok vytvorila skupina politikov a političiek, ktorých ego sa častým vystupovaním na tlačovkách nafúklo tak, že dnes by riadili najradšej SaS sami a bez otca zakladateľa Sulíka. Sulíkov pokus prostredníctvom mimoriadneho snemu ukázať, že ešte stále drží pevne vnútorné procesy v strane on, sa po dvoch týždňoch zmenili na otvorený boj dvoch skupín. Už keď skupina vzbúrencov na tlačovke masívne jeden po druhom, na čele s exministrom obrany Galkom, deklarovala, že oni SaS nerozbíjajú a nazvali sa „demokratickým jadrom“, bolo jasné, že mier bude medzi nimi a Sulíkom trvať len pár týždňov a opäť sa rozhorí nemilosrdná vnútrostranícka vojna. Stalo sa tak tento týždeň. Tento krát zaútočil proti rebelom Sulík. Po tom, čo už bolo z oboch strán povedané, to sa už nedá zlepiť. Je len otázkou krátkeho času, kedy „demokratické jadro“ pod vedením Galka zo SaS odíde, alebo bude zo SaS vytlačené. Možno to Sulíkovu SaS stlačí pod hladinu účasti v budúcom parlamente. Odídení rebeli tiež ešte opozícii v konečnom súčte spôsobia nejakú lapáliu, lebo najskôr sa vo svojom egoizme rozhodnú na poslednú chvíľu pridať na scénu ďalšiu politickú (mini)stranu, dúfajúc, že si odtrhnú nejaké percento hlasov. Už teraz môžeme povedať, že to budú pre vec za ktorú tak bojujú, hlasy stratené.