Vek samoty nás zabíja

Napríklad samota sa vo Veľkej Británii stala epidémiou medzi mladými dospelými. Pre ekonomické podmienky obmedzujúce mladým ľuďom, na rozdiel od ich rodičov a prarodičov, včas si založiť rodinu s vlastným bývaním a deťmi. Na mnohých na konci tunela čaká potom celoživotná samota. V Taliansku je rozšírený iný model, tzv. mama hotel. To je tiež len na pár rokov odložená samota. 

Na druhej strane vekového spektra je samota problémom tiež. Organizáia Independent Age (prieskum z r. 2014) zistila, že vážne problémy so samotou postihujú v Británii životy 700 000 mužov a 1,1 mil. žien starších 50 rokov. Uvádzam tento britský prieskum, lebo niečo také na Slovensku odsledované nemáme. Choroba ebola nikdy neusmrtí toľko ľudí, ako ich vraj pozabíja samota. Odborníci hovoria, že sociálna izolácia (samota) je dôvodom predčasnej smrti rovnako ako fajčenie 15 cigariet denne. 

Samota je vo vyspelých ekonomikách 2x častejšia príčinou smrti ako obezita. Aké sú príčiny masovej samoty? Čo sa to stalo s našou spoločnosťou? Existujú mnohé sociálne a ekonomické argumenty, ktoré sa to snažia vysvetliť. Najviac však asi prispela k dnešnému stavu explózie samoty sprievodná ideológia, ktorá popiera život a oslavuje sociálnu izoláciu. V spoločnosti je chorobný a všade prítomný individualizmus. Pripomeňme si britského filozofa a jeho slová z úvodu blogu, že človek je človeku vlkom. Dnes panujú všade orgie individualizmu. To sú piliere náboženstva dneška. K tomu si pridajme v médiách smotánky plné self-made-manov, úspešných, samotárov, ktorí zázračne vlastným úsilím zbohatli, alebo ohúrili spoločnosť a oddelili sa od tých ostatných obyčajných. Je to filozofia, ktorá káže, že najdôležitejšie je zvíťaziť! A nebyť lúzerom. 

Deti dnes nechcú byť učiteľkou, sestričkou, rušňovodičom. Chcú byť bohaté, resp. slávne. Nevadí že aj za cenu budúcej samoty. Bez priateľov, spolužiakov a dokonca aj bez Bez spojenia s nejakou profesiou. Nechcú mať nič spoločné so svetom priemerných, sociálne porazených. Už sa to odráža aj v jazyku. Dnes je najväčšou urážkou, napríklad pre dieťa, keď je pre spolužiakov „socka“, alebo „loser“. Aj o ľuďoch už niektorí hovoria iba ako o „indivíduách“. Ako ľudia unikajú zo samoty? Obrátia sa na konzumovanie televízie. 

Tento jednooký boh je podľa výskumov pre 2 pätiny starších ľudí ich jediným spoločníkom. Že to ešte zhoršuje ich situáciu?

Čo teda máme z vojny všetkých proti všetkým, ktorú sme rozpútali v mene individuálneho úspechu? 

Pokiaľ máme tento trend zlikvidovať a máme sa dať znovu dokopy, musíme sa postaviť proti všetko požierajúcej beštii individuálneho úspechu, proti deleniu ľudí na winnerov a lúzerov. Lebo inak to s nami nedopadne dobre.