Prehľad správ

Najnovšie články

Sezóna špargle je tu

Jedna z najdelikátnejších zelenín má obmedzenú sezónu od apríla do...

Záhradníkov rok: Burina, alebo liek

Je označovaná aj ako najslávnejšia burina na svete. Anglický názov...

Krutý trest pre škótskeho hrdinu

William Wallace bojoval proti Angličanom za nezávislosť Škótska. Do rúk...

Sagrada Familia má byť dokončená v roku 2026

Nadácia La Sagrada Familia oznámila, že monumentálny kostol v Barcelone...

Pápež automobilového dizajnu

Mimo väčšej pozornosti mainstreamu zomrel 13. marca vo veku 85...

Záhradníkov rok: Ako na jar ostrihať ruže

Prichádza jar, a teda obdobie jarného rezu ruží. Kľúčom k...

Annus horribilis ľudskej histórie

Martinský Rínok
Zdroj obrázku: Archív redakcie
12 júna, 2021
10:22 am

Ak ste si mysleli, že rok 2020, keď pandémia covidu zasiahla svet, bol ten najhorší rok v ľudských dejinách, tak ste na hodinách dejepisu nedávali pozor. Takých a ešte horších rokov ľudstvo zažilo viac. Príšerný bol napríklad rok 1349, kedy čierna morová smrť zabila najmenej 20 miliónov Európanov, čo bola takmer polovica vtedajšieho obyvateľstva nášho kontinentu. V novších dejinách bol strašný aj rok 1918, kedy sa k miliónom obetí frontov I. svetovej vojny pridalo asi 100 miliónov obetí španielskej chrípky. Na najhorší rok našich dejín kandidujú aj jednotlivé roky II. svetovej vojny. Každý z nich priniesol milióny vojenských a civilných obetí. Pri pohľade do učebnice histórie sú ľudské dejiny rok za rokom plné katastrof, epidémií, vojenských konfliktov a hladomorov. Ale jeden rok predsa len vyčnieva ako rok hrôzy, ktorá zatienila všetko, čo predtým aj potom ľudstvo postihlo. Tento rok je kandidát na annus horribilis, teda na TOP „hrozný“ rok v celých ľudských dejinách. To, čo sa vtedy stalo, katastrofálne postihlo ľudstvo na dlhé desaťročia a zmenilo beh dejín. Podľa historikov je to rok 536.

V roku 536, v desiatom roku vlády byzantského cisára Justiniána I. Veľkého, sa udial zvláštny atmosférický jav súvisiaci s našim slnkom. Európu, Stredný východ a časť Ázie zahalila na jar na dlhých osemnásť mesiacov podivná hmla, ktorá zabránila prenikaniu slnečného svitu na zemský povrch. Ľudia žili v trvalom prítmí a v chlade. Chýbajúce svetlo a teplo sa odrazili na katastrofálnej neúrode. Ruka v ruke s tým prišiel hladomor a masové umieranie.

Ako presne vyzeralo z pohľadu súčasníkov 18 mesiacov tmy? Byzantský historik Prokopius napísal, že „slnko počas celého tohto roku vydávalo svoje svetlo bez jasu, ako napríklad Mesiac.“ Napísal tiež, že sa zdalo, že slnko je neustále v zatmení; a že počas tejto doby „ľudia neboli oslobodení ani od vojny, moru, ani od ničoho iného vedúceho k smrti“. Jav popísal aj rímsky historik Cassiodorus. Prekvapuje ho, že „napoludnie nevidíme tiene svojich tiel“. Slnko opísal ako „namodralé“. Cassiodorus mal pocit, že „všetky ročné obdobia sa zmiešali do jedného“.

Pre všetkých to bola drastická zmena životných podmienok a prišlo k nej náhle zo dňa na deň. Slabé slnečné svetlo vyvolalo sériu kataklyzmatických udalostí, ktoré ľudská civilizácia prekonávala najmenej 100 rokov, kým sa zotavila. Vedci preskúmali letokruhy stromov v Írsku a zistili, že okolo roku 536 sa muselo s prírodnými podmienkami stať niečo zvláštne. Letá v Európe a Ázii boli extrémne chladnejšie. V Číne zaznamenali v tom roku letné sneženie.

Táto neskorá antická malá doba ľadová vznikla v dôsledku sopečnej erupcie. Popol z nej zakryl na rok a pol slnko. Účinky erupcie z roku 536 boli znásobené ešte erupciami v rokoch 540 a 547 a zotavenie počasia a podmienok k životu na severnej pologuli trvalo dlho. Neskorá malá doba ľadová, ktorá sa začala na jar roku 536, skončila v západnej Európe približne v roku 660 a v Strednej Ázii trvala až do roku 680.

Toto obdobie chladu a hladu spôsobilo ekonomickú stagnáciu v Európe, ktorá sa ešte zintenzívnila v roku 541, keď vypukol mor. Ten zabil asi jednu tretinu až polovicu obyvateľstva Byzantskej ríše. Od jari roku 536 sa postupne spojilo do jedného celku niekoľko rán.

Kde máme hľadať vinníka? Odpoveď nám ponúkol v roku 2018 výskum glaciológov na švajčiarskom ľadovci. Stopy sopečného popola, získané z vrtov, ktoré robili hlboko do ľadu, ukázali na vinníka – erupciu sopky na Islande. Ohromná erupcia a dve ďalšie, ktoré ju v krátkom období nasledovali, vytvorili závoj prachu, ktorý sa udržal dlhé roky v hornej vrstve atmosféry nad severnou pologuľou. Cez tento filter neprenikli na zem slnečné lúče. Podľa záznamov kronikárov slabo svietili len štyri hodiny denne.

Dopady sopečnej erupcie sopky na Islande boli pre ľudí na celom svete okamžité. Letné teploty klesli oproti priemeru o niekoľko stupňov. Podľa záznamov z kroník sa v Írsku tri roky po sebe nedalo dopestovať obilie. Podobne to bolo i v iných oblastiach planéty, napr. ovocie a hrozno nedozrievali. Neskoroantický svet postihlo najchladnejšie obdobie za posledných 2300 rokov, ktoré vyvolalo neúrodu a ľudia po celom svete hladovali.

Sopečný výbuch na vzdialenom a v tej dobe neobývanom Islande spustil vo vyspelej Byzantskej ríši, ale aj v Číne, dlhodobé obdobie núdze a úpadku. Prišlo k rozvratu zavedeného spoločenského poriadku, ktorý panoval po stáročia. Môžeme povedať, že rok 536 odštartoval stredovekú dobu temna, ktoré trvala v Európe dlhých päť storočí.

Oslabený a rozvrátený svet zasiahla v roku 541 ešte aj morová epidémia. Z prvých ohnísk v Etiópii sa rozšírila do Egypta, odtiaľ po celom Stredomorí a odtiaľ ďalej do Gálie a Írska. V Konštantínopole sa mor objavil v roku 542. Zabil tam asi tretinu jeho obyvateľov. Táto epidémia v podstate zabránila silnému a ambicióznemu cisárovi Justiniánovi I. v snažení sa o obnovenie Rímskej ríše v jej pôvodných hraniciach a znamenala oslabenie Byzantskej ríše. Podľa historikov je i príčinou ďalšej vlny sťahovania národov.

Epidémia zabíjala v Európe až do roku 767. Po Justiniánskom more nasledovali takmer dve desiatky ďalších veľkých morových vĺn. Historici dlho vedeli, že v tomto období v šiestom storočí, sa muselo udiať niečo výnimočné s globálnym významom, ale nevedeli čo spustilo udalosti, ktoré dnes nazývame Temný vek. Keď sa v roku 2018 pozreli na vzorky sopečného popola z alpského ľadovca, na letokruhy stromov v Írsku a na záznamy z kroník, všetko si to pospájali, dokázali povedať, čo tento Temný vek spôsobilo. Bola to sopečná erupcia, ktorá spravila z roku 536 kandidáta na titul najhroznejšieho roku (Annus horribilis) ľudskej histórie.