Štyristo rokov od popravy významnej osobnosti z Turca

Aj na vtedajšie pomery to bola krutá udalosť. Odohrala sa presne pred 400 rokmi, 21. júna 1621 na Staromestskom námestí v Prahe. Štyri dni pred popravou stĺkali tesári javisko pre veľkolepé barokové divadlo uprostred Prahy. Okrem popraviska postavili aj tribúny pre prominentných divákov.

Habsburgovci sa spektakulárnou popravou kruto pomstili vodcom českého povstania, ktoré sa koncom roka 1620 skončilo vojenskou porážkou českých stavov. Po bitke na Bielej hore (8. november 1620) sa povstalecké vojsko rozpadlo a rozutekalo. Český kráľ Fridrich Falcký deň po bitke opustil Prahu a utiekol z krajiny. Víťazní Habsburgovia sa „českým pánom“ pomstili krutou smrťou. Poprava bola predzvesťou celoeurópskeho konfliktu, tzv. Tridsaťročnej vojny medzi protestantami a katolíkmi. Z 27 popravených bolo 26 protestantov a jeden katolík. Ten tam bol pridaný možno práve preto, aby Habsburgovci neboli obviňovaní, že išlo o náboženskú pomstu. Medzi popravenými „českým pánmi“ sa ocitol aj Slovák s rodinnými koreňmi z Turca.

Po prehratej bitke na Bielej hore žiadali porazené české stavy cisára o odpustenie. Odpoveď víťaza však bola nekompromisná. Zemské výsady pre Čechy boli zrušené, kráľovský miestodržiteľ začal hon na rebelov. Vo februári 1621 vyzval politických uprchlíkov, aby sa sami do 6 týždňov dobrovoľne prihlásili. Väčšinou tak aj urobili a do troch dní bolo pozatýkaných 61 osôb. Nasledoval súdny proces, ktorý bol zrežírovaný ako justičná fraška. Predsedom tribunálu bol sám miestodržiteľ, prokurátorom bol Přibík Jeníšek z Újezda. Toho kedysi vzbúrenci po 3. pražskej defenestrácii (23. mája 1618) vypovedali z krajiny a teraz ich v mene monarchie žaloval a navrhoval im tresty. Proces sa neriadil platným zemským právom, ale cisárskymi smernicami a obhajoba nesmela dostať slovo. Ako dôkaz viny stačil výrok súdu, že vina je všetkým „všeobecne známa“.

Pôvodne malo byť v tomto procese odsúdených na smrť celé direktórium povstania, teda 30 ľudí. Mešťan Martin Fruwein z Podolí sa zabil skokom z okna toalety skôr, ako bol predvedený k výsluchu a tak sa vyhol poprave. Napriek tomu dva týždne po jeho smrti, v čase popravy ostatných, jeho hlavu pribili na šibenicu na Konskom trhu (dnes Václavské námestie), telo rozštvrtili a pribili pred mestské brány. Pavel Kavka z Říčan, aj keď patril k direktóriu povstalcov, predsa sa dokázal z obvinení vďaka svojej výrečnosti „vysekať“ a miesto popravy ho čakal doživotný žalár na hrade Zbiroh. Posledný, ktorý ušiel meču kata Mydlářa, bol Jan Theodor Sixt z Ottersdorfu, staromestský mešťan a člen direktória. Ten bol na príhovory príbuzných u miestodržiteľa a aj s ohľadom na jeho zlý zdravotný stav, ktorý mu neumožňoval sa aktívne zúčastňovať činnosti direktória, na poslednú chvíľu omilostený a poslaný do vyhnanstva v Sasku.