Fake news a hoaxy. Sú tu s nami už stáročia

Iných politikov zas vystrašilo, ako sa pomocou poznania sociologických algoritmov dá zaistiť vysoká volebná podpora (úloha spoločnosti Cambridge Analytica pri volebnom víťazstve Donalda Trumpa a pri referendovom víťazstve zástancov brexitu) a že to mení zabehané pravidlá volebných zápasov. Tým porazeným, sa prirodzene nepáči, že túto širokú a hlavne neriadenú rieku informácií neovládajú tak, aby pracovala iba pre nich. Preto prichádzajú s myšlienkami regulácie. Dá sa to vôbec?

Keďže veľké sociálne siete sídlia v USA a riadia sa tamojšou, oproti Európe, oveľa liberálnejšou legislatívou, európski politici vychádzajú z týchto internetových sporov s dlhým nosom. Napriek tomu to niektorí z nich stále nevzdali a skúšajú triky na sociálne siete a internet ako taký. Tajne závidia čínskym súdruhom, ako majú tamojší internet pod palcom. Čínske metódy sú v Európe nepredstaviteľné. Tak európski demokrati to skúšajú napríklad pomocou zavádzania zdanenia zisku internetových gigantoví na lokálnom trhu (Francúzsko), alebo trestajú spoločnosti rôznymi finančnými pokutami za neregulovanie obsahu, alebo nedostatočnú ochranu osobných údajov. Alebo nápadom na zriadenie nového ministerstva, ktoré bude bojovať okrem iného aj proti fake newsom a hoaxom (pozri volebný program Progresívne Slovensko-Spolu).

Keď chceme týmto búrlivým a všetko meniacim informačným procesom porozumieť, mali by sme sa pozrieť do histórie. Keď si chceme domyslieť možné dôsledky dnešného prudkého rozvoja internetu a sociálnych sietí, musíme študovať napr. nepriame dôsledky vynálezu kníhtlače Johannesa Gutenberga pred päťsto rokmi. Tam nájdeme analógie, ktoré pri správnom pochopení čo sa vtedy stalo, keď sa neregulovane a masovo začali šíriť a vymieňať si informácie. Ako sa s tým vyrovnal vtedajší establishment? Povedzme si rovno, veľmi mizerne. Odišiel do histórie.