Prehľad správ

Najnovšie články

Keď telo túži po nezdravom jedle

Chuť na jedlo je prirodzenou reakciou na život vo svete, kde je jedlo v rôznych podobách všade okolo nás. Nie je to svojej podstaty zlá vec, ale spôsobuje nám problémy. Zistite, čo poháňa vaše chute, aby ste ich mohli zastaviť skôr, ako si zdvojnásobíte postavu.

Gény nám hovoria, aby sme jedli
Sme pevne prepojení s našou minulosťou. Za to, že máme chuť na hamburger, alebo šišky môžu naši predkovia. Aby v neľútostnom prostredí prežili, museli mať výživnú stravu, a preto siahali po jedle kedykoľvek ho mali k dispozícii. Dodnes tak v nás pracuje gén sformovaný v dávnej minulosti. Dnes sme síce obklopení záplavou vysokokalorických nezdravých jedál a nemuseli by sme jesť vždy vtedy kedy jedlo je, lebo nebude, ale naše gény po prapredkoch nám hovoria, aby sme zjedli všetko práve teraz.

Nedostatok spánku
Menej spánku vedie k väčšej túžbe po nezdravých veciach. Je dokázané, že mozgová aktivitu ľudí, ktorí sa pozerali na rôzne obrázky jedla po deviatich hodinách spánku vykázala iné výsledky, ako mozgová aktivita ľudí, ktorí spali menej ako štyri hodiny. U nevyspaných sa oblasti mozgu spojené s potešením a odmenou viac rozsvietili, keď si subjekty prezerali obrázky šišiek, pizze a v porovnaní s mrkvou a jogurtom. Spánková deprivácia negatívne ovplyvňuje všetky systémy v tele, čo vedie telo k tomu, aby ľudia túžili po pohodlí, či už je to z útulnej postele, alebo z jedla.

Stres
Telo samo vie, že tuky a cukor v niektorých vysoko kalorických potravinách vylepšujú jeho mozgovú chémiu a pomáhajú mu cítiť sa lepšie, takže to chce. Napríklad znižuje hladinu kortizolu a tiché stresové signály sídliace v hipokampe v strednej časti spánkového laloku mozgu. Sacharidy môžu zvýšiť hladinu serotonínu vyvolávajúceho upokojenie zo stresu.

Dôvod na oslavu
V práci dostanete dobré správy – povýšenie, prémie, alebo ste získali nového klienta. Zažívate pocit nadšenia, šťastia a sebavedomia. Je tu príležitosť na oslavu. Nič iné nie je tak pohotovo v našom svete poruke k vyvolaniu pocitu zaslúženej „odmeny“, ako veľmi chutné jedlá a sladkosti. Stres a negatívne emócie zvyšujú túžbu, ale stáva sa to aj naopak. Pozitívne emócie tiež spôsobujú nadmernú konzumáciu.

Zdroj fotografie: Archív redakcie

Potrebujete energiu
Ak držíte diétu s nízkym obsahom sacharidov a vaše zásoby glykogénu sa zmenšujú, telo môže túžiť po potravinách, ktoré dodávajú najrýchlejší možný prísun energie – rýchlo stráviteľné sacharidy, ktoré sú v bielom chlebe a pečive, cestovinách, alebo v sušienkach. Jesť veľa nezdravých sacharidov môže poslať vašu hladinu glukózy v krvi na jazdu po horskej dráhe, čo vedie k začarovanému cyklu. Zjete šišku, ktorá vaše telo rozbije rýchlosťou blesku. Cukor zaplavuje krvný obeh a vy získate rýchly záblesk energie – to je vysoký obsah cukru. Telo sa snaží cukor spáliť a pankreas pumpuje inzulín. Zatiaľ čo sa časť cukru ukladá na energiu, zvyšok sa ukladá ako tuk. Potom hladiny glukózy klesnú a ste späť tam, kde ste začali: hľadáte chutné jedlo.

Alkohol nepomáha
Ľudia používajú svoje kognitívne ovládacie prvky na sledovanie toho, čo a koľko jedia, ale pitie tieto ovládacie prvky obmedzuje. Pitie alkoholu zvyšuje odpoveď vášho mozgu na vône jedla a tým zvyšuje citlivosť na delikátnu arómu, ktorá dokáže zmeniť sebaovládanie na stratu kontroly a chuť na rýchlu konzumáciu jedla.

Jete očami aj nosom
Obrázky jedla môžu byť stimulujúce. Pôsobia na oblasti nášho mozgu spojené s pocitom odmeny. Výskum ukázal, že v porovnaní s fotografiami nejedlých predmetov, obrázky hamburgerov zvýšili pocit hladu o 19% a túžbu po sladkých a slaných pochúťkach až o 21%. Pokiaľ ide o chute, často nás vedú naše nosy. Napríklad načerpanie vône popcornu, ale pizze vás povzbudí k ich konzumácii.

Ako Pavlovove psy
Ak používate na zahnanie hladu malé sladkosti, ktoré sú vždy po ruke, ako napr. sladké tyčinky, môže sa u vás vybudovať podmienený reflex, ako sa podarilo vybudovať ruskému fyziológovi Pavlovovi u štvornohých živočíchov. Keď zasvietilo svetlo, vedeli, že prichádza jedlo a zaslintali. U ľudí to funguje tak, že, keď hlad potlačíme sladkou tyčinkou, mozog dostane rýchly zásah cukru. To vytvára v našom mozgu silný kondičný zážitok, ktorý spája „úľavu od intenzívneho hladu“ s týmto jedlom. Zvyšuje sa pravdepodobnosť, že nabudúce, keď vás opäť prepadne pocit hladu, vymeníte hocičo za sladkú tyčinku.

Zdroj ilustrácie.: Thetimes.co.uk, screenshot redakcia

Lekár Chris van Tulleken, vystupujúci v populárno-náučných dokumentoch vysielaných v britských televíziách, podstúpil sám na sebe experiment. Celý mesiac konzumoval len polotovary zo supermarketov, ktoré sú určené na rýchle dopečenie, alebo ohriate doma. K tomu ešte sladké nápoje a tyčinky. Tak, ako to robia denne milióny Britov, vrátane detí. Osemdesiat percent skonzumovaných kalórií tvoria u nich priemyselne spracované potraviny a teda aj rôzne emulgátory, stabilizátory, konzervačné látky, plnidlá, príchute a podobné delikatesy potravinárskeho (chemického) priemyslu.

V experimente skúmal, ako na túto formu stravy zareaguje telo. Jedol kuracie nugetty, pizzu, hranolky, sladkosti, sendviče, ale aj ako na obale deklarované „fit“ nízkokalorické cererálie a tyčinky. Najčastejšie hlavnou zložkou týchto potravín boli bielkoviny, tuky a sacharidy. Výrobky boli priemyselne modifikované, dofarbené a ochutené.

Po mesiaci bol Chris van Tulleken šokovaný, ako moc sa jeho telo zmenilo. Zostarol o desať rokov a začali sa u neho formovať nezdravé stravovacie návyky. Za štyri týždne pribral 6,5 kg, z toho 3 kg tvoril len telesný tuk, zvyšok tvorili sacharidy uložené v pečeni a svaloch. Jeho BMI sa zhoršilo o dva body, z normálu sa tak presunul do kolónky nadváha. Ale za oveľa horšie, ako kilogramy navyše, považuje fakt, že u neho došlo k 30% nárastu tzv. hladných hormónov a zároveň k poklesu hormónov, ktoré ľuďom dodávajú pocit sýtosti.

Začal trpieť nespavosťou, trápili ho pocity úzkosti z toho, čo ho nasledujúci deň čaká. Došlo u neho k úbytku šedej mozgovej kôry. Toto zistenie považuje za to najdesivejšie, a to najmä v súvislosti obľúbenosti tohto druhu stravy u detí, u ktorých vzhľadom na vyvíjajúci sa mozog, môžu byť dopady o to väčšie. Najhoršie na tom bolo to, že mozog sa začal správať, ako keby bol závislý na nejakej návykovej látke. Magnetická rezonancia ukázala, že u neho došlo za jeden mesiac k významnému navýšeniu spojenie medzi centrom odmien a oblasťami, ktoré riadia opakujúce sa automatické správanie. Presne tieto zmeny na mozgu pritom majú ľudia so závislosťou na alkohole, cigaretách alebo drogách.

Prehľad správ

Najnovšie články