Slovenská strela o 60 rokov predbehla Toyotu

Po trojročnej rekonštrukcii sa 13. mája do múzea firmy TATRA vrátil po vlastných kolesách legendárny vlak Slovenská strela M 290.002. Tak, ako legendárny vták Phoenix povstal z popola, tak tento vlak povstal doslova z hrdze a kopy šrotu. V Kopřivnici pre neho počas rekonštrukcie postavili depozit vedľa nového múzea legendárnej automobilky, ktorá v tridsiatych rokoch 20. storočia Slovenskú strelu vyrobila.

Ešte pred pár rokmi bola Slovenská strela verejnosti z vnútra neprístupná a bola v zúboženom stave. Jej fanúšikovia v kútiku duše dúfali, že ju raz uvidia v stave, ako sa vo vyspelom svete takéto výnimočné exponáty vedy a techniky udržiavajú a vystavujú. Nepreháňame, keď napíšeme, že Slovenská strela je technický a dizajnový artefakt patriaci k špičkovým produktom medzivojnového Československa a ukazuje jeho konštruktérsku a industriálnu vyspelosť.

Hrdzavejúci vlak stál pod provizórnym prístreškom už od roku 1966, kedy ho štátne železnice (ČSD) odovzdali fabrike, kde ho pôvodne vyrobili. Automobilka TATRA mala dosť svojich problémov, aby našla finančné prostriedky na jeho rekonštrukciu. Zmenilo sa to až teraz, keď spoločnosť Tatra Trucks, ktorej sa v posledných rokoch darí a úspešne legendárnu automobilku rozvíja, zorganizovala a spolufinancovala tri roky trvajúcu rekonštrukcia súpravy a zároveň aj výstavbu nového pavilónu múzejného depozitára. Po rokoch Slovenská strela konečne dostala dôstojný stánok, kde si ju budeme môcť detailne pozrieť. Spolu to stálo 118 mil. českých korún, z toho 80 miliónov prišlo z európskych fondov. Dokončuje sa aj múzeum nákladných automobilov TATRA, ktoré sa má otvoriť v tomto roku na jeseň.

Slovenská strela je technický a dizajnový unikát. Od roku 1936 vozila na linke z Bratislavy do Prahy cestujúcich rýchlosťou 130 km. Bola poháňaná hybridným pohonom. Konštruktéri týmto technickým riešením predbehli vývoj. S podobným riešením pohonu prišla Toyota pre osobné automobily o celých šesť desaťročí neskôr.

Tridsiate roky sa vyznačovali stúpajúcimi nárokmi na rýchle spojenie medzi veľkými mestami. Inšpiráciou bol nemecký Lietajúci Hamburčan, ktorý od roku 1933 zabezpečoval spojenie Berlína s Hamburgom priemernou cestovnou rýchlosťou 127 km za hodinu. TATRA pre ČSD vyrobila v roku 1936 dve súpravy, ktoré sa v premávke na trati Bratislava – Praha striedali. Po vojne krátku dobu jazdili na tratiach okolo Ostravy a Karlových Varov. Začiatkom vlády komunistov boli zaradené do „vládnej letky“ pre dopravu štátnych návštev. Prvá súprava 001 v roku 1960 vyhorela a bola zošrotovaná. Druhá vyrobená pod číslom 002 sa zachovala a dnes je v plnej kráse a funkčná.

Slovenská strela začala premávať na trati Bratislava – Brno – Praha v júli 1936. Tam, kde to stav trate dovoľoval, dosahovala rýchlosť 130 kilometrov. V Prahe bola z Bratislavy, zo zastávkou v Brne, za štyri hodiny a osemnásť minút, čo je priemer 90 km/hod. Čistý čas jazdy bol o pol hodinu kratší, ako čas dosiahnutý parnou lokomotívou. Parné rýchliky mali ešte zastávku v Břeclavi a v Chocni, takže Slovenská strela bola z Bratislavy v Prahe skôr o jeden a pol hodiny! Z vtedajších porovnaní efektívnosti vyplývalo, že prevádzkové náklady Slovenskej strely na osobu a kilometer boli viac ako o polovicu nižšie, ako náklady parného vlaku. Rovnako boli nižšie aj v porovnaní s iným druhmi pohonu.