Prehľad správ

Najnovšie články

Roboti. Vymysleli ich spisovatelia

Český spisovateľ Karel Čapek (9.1.1980 – 25.12.1938) začiatkom roku 1920 premýšľal ako nazve „umelých robotníkov“ vystupujúcich v jeho novej divadelnej hre rozpísanej pre Národné divadlo. Najskôr uvažoval nad „labormi“, ale toto slovo sa mu nepozdávalo. O svojich pochybnostiach povedal staršiemu bratovi Josefovi, významnému avantgardnému maliarovi. Tak im hovor roboti, údajne zamumlal Josef Čapek (1897 – 1945) a maľoval si ďalej. Karel Čapek slovo prijal, hru pod názvom R.U.R. (Rossum’s Universal Robots) dopísal. Názov hry predstavuje spoločnosť, ktorá vyrába umelých ľudí. Svetová premiéra, pre chybu agentúry, ktorá spisovateľa zastupovala, nebola v pražskom Národnom divadle, ako sa pôvodne plánovalo. Ako prví ju uviedli 2. januára 1921 a spolu s ňou aj slovo robot amatérski herci z Jednoty divadelných ochotníkov „Klicpera“ z Hradca Králového. Slovo robot malo javiskovú premiéru v Prahe až 25. januára 1921.
Bratia Karel a Josef Čapek. Zdroj fotografie: Wikimedia.org

Národné divadlo hralo hru R.U.R. šesť sezón za sebou a lístky sa údajne predávali na čiernom trhu. Všetci boli zvedaví na najdôležitejšiu tému tých povojnových čias prudkého technického pokroku – potenciálne ničivý vplyv bezohľadnej firmy disponujúcou prevratnou technológiou na civilizáciu a spoločnosť.

Ešte v tom istom roku mala hra premiéru v Aachene, o rok neskôr vo Varšave, Belehrade a v New Yorku. V roku 1923 ju uvideli v Londýne, Viedni, Berlíne a v Zürichu. O rok nasledovala premiéra v Paríži, Tokiu, Budapešti a v Krakove. V roku 1938 sa R. U. R. stalo v produkcii britskej BBC prvou televíznou inscenáciou science fiction naštudovanou a odvysielanou v televíznej histórii. Slovo robot bolo vypustené do sveta.

„Moja drahá slečna Gloryová, roboti nie sú ľudia. Sú mechanicky dokonalejšie ako my, majú ohromujúce intelektuálne schopnosti, ale nemajú dušu.“ Fotografia z TV inscenácie R.U.R. BBC z roku 1938. Zdroj fotografie: Archív redakcie
Roboti sú globálny fenomén a symbol dnešnej doby. Desaťročia pred tým, než sa tak stalo, že boli hromadne nasadené v priemysle, v medicíne, doprave a pod., boli vybojované prvé bitky okolo „robotov“ perom, alebo písacím strojom na poli literatúry.
Americký autor sci-fi Isaac Asimov. Zdroj: Getty Images
Po Karlovi Čapkovi, posunul tému robotov ďalej americký spisovateľ Isaac Asimov (1920 –1992), ktorý sa narodil v roku, keď Čapek práve písal hru R.U.R. Spisovateľ Isaac Asimov sa narodil v rodine brooklynského obchodníka s cukrovinkami, imigranta z Ruska. Študoval na Kolumbijskej univerzite zoológiu, diplom nakoniec získal v oblasti biochémie na lekárskej fakulte Bostonskej univerzity. Niekoľko rokov tam aj učil. Viac ako kariéra vysokoškolského pedagóga, mu prinieslo úspech písanie poviedok s námetmi zo sféry sci-fi. Tento žáner bol v štyridsiatych a päťdesiatych rokoch v USA okrajovou subkultúrou. Okrem Isaaca Asimova boli pre verejnosť známejší autori len Robert A. Henlein a Brit Arthur C. Clarke.
Obálka prvého vydania knihy Isaaca Asimova Já, robot z roku 1950. Zdroj ilustrácie: Flowee.cz

Do histórie žánru „robotiky“ sa Asimov zapísal sériou poviedok a románov. Známy je súbor poviedok Ja, robot (1950), romány Nahé Slnko (1957), Oceľová jaskyňa (1954), Roboti úsvitu (1983) a Roboti a impérium (1985). Starú, v literatúre rôznym spôsobom opracovávanú tému umelých bytostí, homunkulov (Golem, Frankenstein) obohatil Asimov o Čapkov robot a dve desaťročia po Čapkovi v poviedke Runaround (1942) popísal tri zákony, podľa ktorých by sa mal riadiť svet v ktorom vedľa seba žijú v mieri a spolupracujú ľudia a roboti v rámci robotiky (robotics).

1. Robot nesmie ublížiť človeku alebo svojou nečinnosťou dopustiť, aby mu bolo ublížené.
2. Robot musí poslúchnuť človeka, okrem prípadov, keď je to v rozpore s prvým zákonom.
3. Robot sa musí chrániť pred poškodením, okrem prípadov, keď je to v rozpore s prvým alebo druhým zákonom.

Zdroj fotografie: Archív redakcie
Ľahký kolaborativny robot (kobot). Zdroj fotografie: Konstruker.cz
Asimov neskôr doplnil ešte „nultý“ zákon robotiky, fakticky teda štvrtý: Robot nesmie ublížiť ľudstvu, alebo tým, že nezasiahne, spôsobiť škodu. Aplikácia týchto zásad by mala viesť k tomu, že sa nikdy nestane to, čoho sa vizionársky obával už Karel Čapek, že egoistický podnikateľ zneužije roboty pre svoje úzke záujmy. Dnes okrem robotov poznáme aj koboty (kolaboratívne roboty). Myšlienka vytvoriť takýto robot, ktorý bude priamo učiť sa a spolupracovať s človekom vznikla v roku 1995 v General Motors Foundation. Roboty, ale aj koboty, ako umelé bytosti, by sa pri dodržaní zákonov robotiky nikdy nemali stať hrozbou pre človeka. Mali by byť jeho partnerom, ochrancom a služobníkom.
Zdroj ilustrácie: Rewind.sk
Skôr, ako boli skonštruované prvé generácie reálne fungujúcich robotov a kobotov, spisovatelia ako Čapek a Asimov prešľapali pre ľudstvo cestičku, ako s nimi vlastne žiť. Dali im do vienka ľudskú tvár. Dnes je vývoj robotov a pravidiel robotiky v rukách úzko technicky zameraných ľudí a podnikavých korporácií, ktoré majú svoje (biznis)plány a nezamýšľajú sa nad humanistickými a spoločenskými rámcami svojej činnosti. Preto humanisticky orientovaní ľudia upozorňujú, že tak ako zlyhali v minulosti pokusy dávať problematickým fenoménom „ľudskú tvár“ a spoliehať sa na to, že čo môže byť zneužité zostane nezneužité, aj rozvoj robotov a umelej inteligencie (AI), ktorá ich čoraz viac riadi a posúvanie hraníc v robotike, sa môže ukázať ako proces, ktorý sa nám možno čoskoro vymkne z rúk. Je to síce len filmová predstava, ale Terminátor môže byť tušením toho, čo sa môže stať, keď pre roboty prestanú platiť naše pravidlá. A na tieto veci majú filozofi, alebo spisovatelia oveľa vycibrenejší cit, ako programátori a podnikatelia.

Prehľad správ

Najnovšie články