Roboti. Vymysleli ich spisovatelia
- Martinský Rínok
- Zdroj obrázku: Industry4.sk
Národné divadlo hralo hru R.U.R. šesť sezón za sebou a lístky sa údajne predávali na čiernom trhu. Všetci boli zvedaví na najdôležitejšiu tému tých povojnových čias prudkého technického pokroku – potenciálne ničivý vplyv bezohľadnej firmy disponujúcou prevratnou technológiou na civilizáciu a spoločnosť.
Ešte v tom istom roku mala hra premiéru v Aachene, o rok neskôr vo Varšave, Belehrade a v New Yorku. V roku 1923 ju uvideli v Londýne, Viedni, Berlíne a v Zürichu. O rok nasledovala premiéra v Paríži, Tokiu, Budapešti a v Krakove. V roku 1938 sa R. U. R. stalo v produkcii britskej BBC prvou televíznou inscenáciou science fiction naštudovanou a odvysielanou v televíznej histórii. Slovo robot bolo vypustené do sveta.
Do histórie žánru „robotiky“ sa Asimov zapísal sériou poviedok a románov. Známy je súbor poviedok Ja, robot (1950), romány Nahé Slnko (1957), Oceľová jaskyňa (1954), Roboti úsvitu (1983) a Roboti a impérium (1985). Starú, v literatúre rôznym spôsobom opracovávanú tému umelých bytostí, homunkulov (Golem, Frankenstein) obohatil Asimov o Čapkov robot a dve desaťročia po Čapkovi v poviedke Runaround (1942) popísal tri zákony, podľa ktorých by sa mal riadiť svet v ktorom vedľa seba žijú v mieri a spolupracujú ľudia a roboti v rámci robotiky (robotics).
1. Robot nesmie ublížiť človeku alebo svojou nečinnosťou dopustiť, aby mu bolo ublížené.
2. Robot musí poslúchnuť človeka, okrem prípadov, keď je to v rozpore s prvým zákonom.
3. Robot sa musí chrániť pred poškodením, okrem prípadov, keď je to v rozpore s prvým alebo druhým zákonom.